Вызлашка міністритивно-kultúry Slovenskej socialist republiky č. 68 / 1984 Sb.
Вызлашка міністритивство Словенія Соціалістична Республіка, ktorou sa vyhlažuje škranená krajná oblasbul Kysuce
Чинний
Чинний від 13.07.1984
68 км
Замовити
Міністерство культури Словацька Республіка
23 травня 1984,
Кис
міністрів Великої Вітчизняної Соціалістики переоплики по Годадену так konkuveným orgánmi štátnej správy podávy § 10 ods. 2 zákon Slovenskej národnej rady č. 1 / 1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (дріб len "zákon") ustano:
(1) Уземі вимедзене в prílohe, ktorá vráví súčas Chile tejto zášky, vyhlažuje sa za schránú krajnú ob Чистий Kysuce (Даліе len "oblasbul"). Оксамитов:
а) Чадака на územiach územiach úskadnica, Красно nad Kysucou, Зборов nad Bystrica, Klubina, Stará Bystrica, Радика, Нова Бистрица, Ракова, Олешна, Клокочов, Корня, Турзівка, Висока nad Kysucou, Маков, Staškov,
(б) Дольни Кубинь на території Зазрівської,
c) Покраїнска Бистрица на Земейчу Муніциали Папрадно, Горна Марікова, Долна Марікова, Лази под Макитоу, Лиса под Макитоу,
д) Жиліна на юземічний обніке Велике Ровнее, Коляровець, Петровіче, Штиавник, Lusticy, Horná Tižina, Terchová.
(2) Продулом Зазасеня область є захистом і завоєвидование prírody, prírodných hodnôt краєвид з розсіяним поселенням vo zvtajhu k rozsezeném ліс і poolnohodárskemu pôdnem fond, zdračenie jej оптимально usuvania так reteelom na універсальний культурний, vedeký, економічний, водний управління і здорово-рекреаційне значення.
(3) Охорона приморського, природного хадната і спостережливчаване призначене підм'янок захист ділянки є обов'язковим ostkých orgánov організácií, ktoré na jej zemí pôbia, ako aj civov, ktorí majú v zeměssko alebo sa v nej zkončiavauau.
(4) Декларація місцевості не замінює особовий захист від нього екстраакадним важливими частинами поделя § 6 од. 3 і § 7 і 8 Акту.
(1) На території області можливо len po hodáde s orgánmi štátnej prážna prírody: 1)
(а) проведення геологорозвідувальних робіт (порталь технічної роботи);
(б) виконання підшипників nerastov;
(c) виконувати археологічні викопки, алебо-інтегменти, пов'язані з в'язком і вишкуром в prírode;
d) vávadza неpôvodné druhy rastlín a žičíchov do voľnej prírody zákódne len pri vývavané výskumov válnej akcim, pričom sa podľa výskýkov týtýtýtýtýtýtých výskumov rozhodnom použárskom poži. Toto ustanie sa nezvešije na uživanie ponohodárskej pôdy pri pestovaní poolnohodárskych plovín a jej uživané hospodárskymi zvieratami;
e) použiva чи lesné poľnohodárske lans na iné ciele;
f) за межами внутрішньоволану муніципалітетів будівлі акехоколевецького роду (банське, priemyselné, vodhodárske, inžinierske, рекреаційне, житлове, гараж і т.д.), район Запорізької області složiacich для захисту štátnych hranice;
g) vivovabut також stavavné zákonáhy na doteraných stavbů, najmä na objektoch áudovej architektúry, ktorým sa podstajne zemení architektonic характер a vonkájí vzholad stavaeb a ich areálov;
(h) umiestniva або відходи від зберігання з переліку, щоб визначитися;
(i) за межі населених пунктів та поза заселеною землею реможньова чи виділили ковію, траву та остатуну вегетацію, завада чи не за межами позначеного миша;
(j) використання уповноважених об'єктів для захисту растлінів і агрохімічних засобів в безпосередній близькості від заявлених малогабаритних територій. Na ostatnom země země země zoru треба velkopločné použi uvedený prostriedkov namenej 1 deny vopred zámědámibul orgu štátnej opráži prírody;
(k) sezpetáva not a vyrova podmene a urovuvauva not vodné tody;
(l) за межами інтравлану муніципалітетів umiestniova Чинна інформація, реклама та ін.
(2) Сфера інших заходів на території всієї області визначається наступним чином:
a) v lesoch sa hospodari podářných hospodárských plánov, v ktorých sa hospodárske opatreenia pre časti lesov prážnené z dôvoda práfráfráfrády určujua po prerokovaní s orgánmi štátnej práfra prírody;
(b) для всіх видів чати і сокочек са rešpektova Chile vodhospodárské výzemie územia, вона повинна подбати про чистоту водних дієт і іншої поверхні vôd. З tohto dôvodu треба najmä zanazani чи rozobrovaniu erózie zosuvov vylúčem príčin ich zvía краватка objekt asanovabul. Dokumentáciu kýtájúcu sa vodohodársky tajhov akéhokoolvek druhu2) (nákány, vácky tokov apod.) треба vopred prerokova Chile s orgánmi štátnej prážu prírody. Domesitnú hospodlivos Чинить треба venova ochrone súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej voda;
c) výstavba sa realizuje podľa ovanej územnoprogramniovacel dokumentácie так reteelom na zakovanie neurbaniovaných cirov pôvodné prostredia. Під час оформлення та будівництва проекту, необхідність відображення природи ландшафту та використовуваного матеріалу. Запорізька область
d) poovníštívo a fírstvo sa vlavova přenového přenového plánov chov a lovu zveri a rýb так reteolom na záčovanie a zveoladíovanie nie prirodnených žírnych spoločenstiev a a a ak ide o žážne voľne ži žičíchov, у співпраці з органами štátnej ochranu prírody;
e) причастя budujú na zámladej územnoplan dokumentácie. Туристичні пішохідні шляхи sa rozoburujú a branchkujú a náučné trády sa budujú v súlade s concepciou prážo prírody v oblaze po rozhodáde s orgánmi štátnej štátnej právoda průdoda. Пріскум lesnej dopravnej siete sa odsúpluje společnov orgánov štátnej obrady pri záverečnom protolode k lesného hospodárskemu план;
(f) опитування та перику, яка є дотиком природної поморової, може бути здійснено з знаннями Уряду захищеного ландшафтного регіону Кюка (§ 5), що відповідає за реєстрацію та координацію цієї роботи таким чином, що, в часі та мізте, інтереси різних організацій і що вони не пошкоджені захищеними природними значеннями. Усівка са netýka výskumov a prieskumov na spracovanie územnočenovacek dokumentácie a plánov ponohodárskej výrobky, лісовий hospodárských Planov, ani vodohodřársky Planov.
Запорізька область, rozhojujú orgány štátnej správy, najmä orgány zemězného přičné přírady, bánské úrady, orgány štětětné děrky, orgány děrádné úrady, štětětné spráděrstné hodárárárstva, orgány ponolódrádrske aprav
(2) Органи та організації, ktoré robia Власне, opatrenia v súvišěm s vydíší, vodu, pôdou, rastlinvvom, zveøí, rybým výrobí a iným voľne žijucimi žichíchíchíchí, ak by них podolených záuujmy průda, musia jezətto opatreburenia robi Чин у співпраці з органами štátštštštýtýtýtýtýtýtýtýtýtýtýtýtýtítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítítí
(1) О. spôsobe zdražitne prásnených zemědnených ich захисні pasiem, ktoré sú v область, plattia podmienky určených orgánm.4)
(Українська) На юзимах, на ktoré sa zveštlikije pôsobnos Чи не Федеральний міністриtvo nadnej obrady міністрstiev vnútra, sú orgát šátnej prírodní dbabul na ich záujmy a pri zmeními, ktoré sa dotájú obrajú obrajú obračnost a zátátát, zariadení alebo jorov složiacich na це призначення, žiada not a súhla czlád czle
(3) Оголошення області nie sú доторкнутися майновими правами та об'єктами нерухомості updatahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú на території області.
(1) Улєж štatátnej ochranu prírodě na země obrazu podá tětoní záška vyprava správázášnej krajniej obnižnej oblaska ktorá je v riadení okrínného nazného čadci. Тюто організзацию спеціальне методичне насмерюжее Устреді štátnej právody průboda v Liptovskom Mikuláš.
(2) Познайом, ovna a zveoladíovanie prírody, prírodných hodnôt a kultúrnych pamiatok oblažujú національні комітети pôsobiace na jej zemí.
(3) Органи і организация, ktoré úpožuvaú územie územie obnov, zdrajujú v svoj pôsobnosti finančné a materiálálálých prostériedky na ochrá, vývozí a zveolíovanie zoru uvedených hospodných a finančných plánov, ak cinreba tečtých prostriedkov zhrva z ktorú na oeměvaj.
Карти, в яких область закодовано, зберігаються на Центральному захисті персоналу природи в Липовському Мікулаш і на її стрімах у Братиславі, на складі Стредословенском в Бянському Бистриці, на регіональному офісі Штětný štátný pamiatericaj догляд і захист природи в Бансках Бистриці, на підзвіті, долому Кубові, Равське Бистрица і в Жиліні, акой на вулицях геодезій в Дол Кубині, Дол Кубині, Дол Кубні, Равське
Тато záška nadobúda feknos d Чинний znazenia.
Штамп:
Доктор Койш в. р.
Príloha vyhlášky č. 68/1984 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
Охорона природи
Кетч
Chránená krajinná oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť“) sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica a Žilina. Pozostáva z dvoch samostatných častí: Javorníky a Beskydy.
Захоплення площі вказується на виштовхування базової карти CSSR в mierke 1: 50 000 на наступних аркушах:
| 25 - 41 | Vsetín | 1971 |
| 25 - 42 | Bytča | 1976 |
| 25 - 24 | Turzovka | 1971 |
| 26 - 13 | Čadca | 1971 |
| 26 - 14 | Oravská Lesná | 1971 |
| 26 - 31 | Žilina | 1971 |
| 26 - 32 | Dolný Kubín | 1977 |
Кленові дерева:
Hranica oblasti Javorníky vychádza z bodu, kde potok Dešnianka v katastrálnom území Lysá pod Makytou pretína hranicu SSR a ČSR. Z východiskového bodu hranica pokračuje východným smerom potokom Dešnianka po sútok s potokom Beňadín, potom severne potokom Beňadín po pravostranný prítok potoka Beňadín za osadou Kucejovci kde sa hranica otáča na východ a pokračuje okrajom lesa a po katastrálnej hranici medzi obcami Lysá pod Makytou (miestna časť Dubková), ďalej hranicou miestnych častí Lazy pod Makytou a Dubková po potok, ktorý prechádza medzi osadami Jančinovci a Olšová, na východ pokračuje týmto potokom až po sútok s Bielou vodou v obci Lazy pod Makytou. Odtiaľ hranica pokračuje severne potokom Biela voda, súčasne s potokom prechádza cez štátnu cestu v obci Lazy pod Makytou a pokračuje na východ ľavostranným prítokom Bielej vody smerom na miestnu časť Potok, ďalej katastrálnou hranicou medzi obcami Lazy pod Makytou a Lúky (miestna časť Vydrná) až po katastrálnu hranicu s obcou Dolná Mariková, tu sa otáča na juh a pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lúky (miestna časť Vydrná) a Dolná Mariková, prechádza Zigov (893), ďalej pokračuje katastrálnou hranicou až ku Kátlinskému potoku, kde sa otáča na východ až po jeho sútok s Marikovským potokom. Týmto potokom pokračuje hranica juhovýchodným smerom po sútok s potokom Besné, kde sa otáča na severovýchod, pokračuje potokom Besné cez obec Dolná Mariková po sútok s potokom pretekajúcim osadou Pupkovci, ďalej týmto potokom až za osadu, odkiaľ vedie okrajom lesa po sútok potokov Papradnianka a Medvedie. Hranica prechádza hrádzou potoka Papradnianka, štátnou cestou a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom nad osadami Hôrka, Kvarty, Potok, prechádza do doliny potoka Štiavnik nad obcou Štiavnik, kde ide cez štátnu cestu, pokračuje východným smerom hranicou lesa až po potok vytekajúci z Horných lazov, ktorý sleduje až po sútok s Priečnym potokom severne od kóty Medvedie (587). Na Priečnom potoku sa otáča hranica na severovýchod, pokračuje okrajom lesa po most, na ceste pokračuje cez potok Petrovička, ďalej prechádza severovýchodným smerom okrajom lesa na Kolárovický potok severne od obce Kolárovice. Tu hranica vedie cez most a štátnu cestu, pokračuje okrajom lesa k potoku prechádzajúcemu cez osadu Potoky. Po tomto potoku sa hranica otáča južným smerom cez osadu Potoky (v dĺžke 1 km) a na sútoku s jeho ľavostranným prítokom sa otáča na východ a pokračuje po ceste do sedla severne od kóty Kočí zámok (610). Odtiaľ vedie okrajom lesa severovýchodným smerom po most na štátnej ceste nad potokom Rovnianka severne od Veľkého Rovného. Tu sa hranica otáča na sever a ide západným okrajom štátnej cesty až po štátnu cestu Čadca–Makov v obci Turzovka. V Turzovke hranica prechádza cez železnicu, štátnu cestu a na sútoku potoka tečúceho z doliny západne od Rusinovho vrchu (687) a rieky Kysuca sa otáča na severovýchod a pokračuje riekou Kysuca (v dĺžke 1,5 km). Od rieky Kysuca sa hranica otáča severovýchodným smerom, ide okrajom lesa, prechádza cez potok Kornianka a štátnu cestu Predmier–Korňa, obchádza intravilán miestnej časti Predmier a prechádza na štátnu cestu Turzovka–Klokočov. Po jej západnom okraji pokračuje severným smerom po križovatku štátnych ciest v obci Klokočov. Tu sa otáča na východ a touto cestou pokračuje do osady Bazgerka. Pri sútoku potoku Olešňanka a jeho ľavostranného prítoku v osade Bazgerka sa hranica otáča na sever, cez potok prechádza sedlom nad osadou Škoľníkovci, ďalej pokračuje severovýchodným smerom po lesnej ceste, obchádza osadu Kopčisko a od horárne Dolina pokračuje lesnou cestou pod kótu 789, kde táto cesta pretína hranicu SSR a ČSR v katastrálnom území Raková. Od tohto bodu hranica oblasti prebieha po hranici SSR a ČSR západným a juhozápadným smerom k východiskovému bodu na potoku Dešnianka.
Beskydy:
Гранська область вададеза з східної точки на контактній катастральній кордон Скаліте і Ощадниці так štátná hranicou ČSSR і PZAR близько 700 м північно-захід від ліктів Vreščeský Beskyd (875). З початкової точки ide hranica район південного заходу смером вздовж кадастрової кордону. Над поселенням Вишчівка са hranica otoca južnou smerom, obchadza поселення Vreščečka krajom ліс. З селища Вершчечек преходзи до лісової дороги, яка стежить за кубинкою Старого Кошиару (864), лісовий шлях продовжується західного запаху, сходу кубика Лесини (734) і краю лісового і лісового шляху через село в долину Ощадниці. Ту-са hranica otača на захід і продовжує гоноком Ощадниця cez село Ощадниця до місту на маршруті štátnej Čadca- Žilina. Потім са уточя на Юх, приховати східну красу štátnej cesta po rieku Bystrica, sanalej південний східний смером po rieke Bystrica до атаки з паноком Радостока і продовжує гоноком Радоустка cez село Радостька, Lushy k osade Melisíkovci після атаки з Vrkoviných Potokom. Ту да hranica область oblača північно-східний смером, продовжує Врччинний гоноком (v dke 1,5 км), odtiavedie на схід і приховати його ávtranným prítom до хибка norne od поселення Mateíčkovci. Девіл йде на те, щоб отримати кез кока 853 і 900, який знаходиться на північ від селища Масніковці, cez coca 900, який знаходиться на південь від селища Кичек, з хребта до коки Окуранліка (1076) і хребтьом до Яворинка кока (1210). Ту s hranica область revolva північно-східний smerom hrenyom на кубічному Okrkranice (1163). У цьому пункті заповідної території Горна Орава заповідна територія ландшафту Горна Орава, рідалєй продовжує північний смерм до ліктів 936 і odtiaž після підрахунку кордону Чадачка- Дольне Кубине до štátna hranice з PlR. З цієї точки край кордону продовжує захід і північний смерм уздовж лінії персоналу до точки виходу.
Вимера область je 654,62 km2 (z toho je 152,93 km2 poolnohodárskej pôdy, z ktorej 38,14 км2 забера абона польда).
1) Розділи 12 та 13 Закону.
2) Стаття 38 Закону No 138 / 1973 Зб. на водах (Водяний Акт).
3) Указ No 83 / 1976 Федерального міністерства технічного та інвестиційного розвитку на загальнотехнічних перевагах будівництва.
4) Закон Ч. 20 / 1966 Зб. o Maystaví o zdravie áudu. Визашка ч. 15 / 1972 Зб. o ochrone a vývosti prírodných liekovných kúpeľov a prírodných liečivé zdrojov. Акт No 138 / 1973 Зб. Акт No 51 / 1964 на залізницях при відсутності Акту No 104 / 1974 Зб. Акт No 135 / 1961 Зб. про Зб. про Земельні зв'язки (Правила Акту) в Акті No 27 / 1984 Зб. Акт No 47 / 1956 Зб. o цивільно-модекве (Авіаційне Акт) в Знені-нескоршів (повторний знені Ч. 127 / 1976 Зб.). Акт No 110 / 1964 Зб. на Телекомунікації. Акт No 41 / 1957 Зб. про використання неракетного каналу (Банський Акт). Акт No 79 / 1957 Зб. o vývode, розпорядження плямистості elektriny (električný zákon).
Увійдіть для нотаток, обраного та сповіщень
Інформація про нормативний акт
| Цитування | Визлашка міністрів у Франції Французька соціалістична реопліквія č. 68 / 1984 Coll., ktorou sa vyplužuje žráná krajná oblasnit Kysuce |
|---|---|
| Тип нормативного акту | - |
| Автор | - |
| Збірка | Збірка законів |
| Дата оприлюднення | 13.07.1984 |
|---|---|
| Чинний від | 13.07.1984 |
| Чинний до | - |
| Стан | Чинний |
Текст нормативного акту має інформаційний характер.
Коментарі 0