Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 63 / 1974 Zb.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Platný
Účinnosť od 23.03.1974
Zobrazeno prvních 200 z celkem 243 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
63
Uznesenie
minister zahraničných vecí
z 28. marca 1974,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou a protokol bol 16. marca 1972 podpísaný v Prahe.
Konvent a protokol schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ich prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Sofii 21. februára 1974.
Podľa jeho článku 42 ods. 1 dohovor a protokol nadobudli platnosť 23. marca 1974.
České znenie dohovoru a protokolu sa uverejní súčasne.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Konzulárny dohovor
medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
prezident Československej socialistickej republiky a Štátna rada Bulharskej ľudovej republiky,
pod vedením želania ďalej rozvíjať priateľské vzťahy v súlade so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou podpísanou 26. apríla 1968 v Prahe a
Vzhľadom na to, že konzulárne vzťahy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou si vyžadujú nové zmluvné dojednania, rozhodli sa uzavrieť tento dohovor a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky
Ing. Bohuslav Chubek,
minister zahraničných vecí
Štátna rada Bulharskej ľudovej republiky
Peter Mladenov,
minister zahraničných vecí
ktorý súhlasil:
Vymedzenie pojmov
V zmysle tohto dohovoru majú tieto pojmy tento význam:
1. "Konsolidačný úrad" je generálny konzulát, konzulát, zástupca konzulátu a konzulát.
2. Konzulárny okruh je územie, na ktorom konzulárny úrad vykonáva svoje konzulárne funkcie.
3. "Vedúci konzulárneho úradu" je osoba oprávnená vysielajúcim štátom vykonávať povinnosti spojené s touto funkciou.
4. "konzultant" je osoba, vrátane vedúceho konzulárneho úradu, zodpovedná za vykonávanie konzulárnych funkcií. Pojem "konzulát" zahŕňa osobu vyslanú do konzulárneho úradu pre prax.
5. "konzultujúci personál" znamená osobu, ktorá nie je konzulárnym úradníkom a ktorá vykonáva administratívne alebo technické funkcie na konzulárnom úrade. Pojem "zamestnanec konzulárneho úradu" zahŕňa osobu, ktorá vykonáva aj iné úlohy súvisiace so starostlivosťou o konzulárne miesto.
6. Konzulárne priestory sú budovy alebo časti budov vrátane sídla vedúceho konzulárneho úradu, ako aj pozemky patriace k takýmto budovám alebo častiam budov, ktoré sa používajú výlučne na konzulárne účely, bez ohľadu na to, kto je vlastníkom.
7. "Konzulárny archív" zahŕňa všetku oficiálnu korešpondenciu, šifrovanie, dokumenty, knihy, filmy, zvukové pásky a iné technické prostriedky práce, ako aj vybavenie určené na ich skladovanie a ochranu.
8. Pojem "občan vysielajúceho štátu" zahŕňa právnické osoby.
9. "Ship" je každé plavidlo plaviace sa pod vlajkou vysielajúceho štátu.
Zriadenie konzulárnych úradov a vymenovanie konzulárnych úradníkov
1. Konzulárny úrad môže byť zriadený v prijímajúcom štáte len so svojím súhlasom.
2. Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a konzulárny obvod sa určujú vzájomnou dohodou vysielajúcich a prijímajúcich štátov.
1. Pred vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu sa vysielajúci štát domáha súhlasu prijímajúceho štátu diplomatickými prostriedkami.
2. Po prijatí tohto súhlasu diplomatická misia vysielajúceho štátu predloží ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu konzultačný patent alebo iný dokument, ktorým sa vymenúva vedúci konzulárneho úradu. V patente alebo inom dokumente sa uvedie celé meno vedúceho konzulárneho úradu, jeho občianstvo, trieda, konzulárny obvod, v ktorom bude vykonávať svoje povinnosti, a sídlo konzulárneho úradu.
3. Po predložení patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní vedúceho konzulárneho úradu mu prijímajúci štát čo najskôr udelí vyhlásenie vykonateľnosti alebo iné povolenie.
4. Vedúci konzulárneho úradu môže vykonávať svoje povinnosti len vtedy, ak mu prijímajúci štát udelí povolenie na exequatur alebo iné povolenie.
5. Prijímajúci štát môže udeliť súhlas vedúcemu konzulárneho úradu na predbežné vykonávanie svojich povinností až do udelenia doložky vykonateľnosti alebo iných povolení.
6. Po udelení súhlasu vedúceho konzulárneho úradu prijímajúcemu štátu, aj keď predbežne, na vykonávanie jeho povinností, orgány prijímajúceho štátu prijmú vhodné opatrenia, aby ho mohli vykonávať.
Vysielajúci štát oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu celé meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, triedu a funkciu konzulárneho úradníka, ktorý vykonáva inú funkciu ako funkciu vedúceho konzulárneho úradu.
Úradníkom konzulátu môže byť len občan vysielajúceho štátu.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez toho, aby bol povinný oznámiť dôvody svojho rozhodnutia, diplomatickou cestou informovať vysielajúci štát o zrušení doložky vykonateľnosti alebo iného povolenia vedúceho konzulárneho úradu alebo o tom, že konzulárny úradník alebo zamestnanec konzulárneho úradu je nežiaducou osobou. V takom prípade vysielajúci štát stiahne vedúceho príslušného konzulárneho úradu, konzulárneho úradníka alebo zamestnancov konzulárneho úradu, ak už prevzali svoje povinnosti. V prípade, že vysielajúci štát nesplní túto povinnosť v primeranej lehote, prijímajúci štát môže odmietnuť považovať takúto osobu za konzulárneho úradníka alebo zamestnanca konzulárneho úradu.
Výsady a imunity
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradníkovi ochranu a prijme potrebné opatrenia, ktoré mu umožnia plniť jeho povinnosti a požívať práva, výsady a imunity, ktoré mu priznáva tento dohovor a právo prijímajúceho štátu. Prijímajúci štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany konzulárneho úradu a pobytu konzulárnych úradníkov.
1. Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z akéhokoľvek dôvodu dočasne vykonávať svoje povinnosti alebo miesto vedúceho konzulárneho úradu, vysielajúci štát môže povoliť konzulárnemu úradníkovi tohto alebo iného konzulárneho úradu v prijímajúcom štáte alebo diplomatickému personálu jeho diplomatického misie v prijímajúcom štáte, aby dočasne viedol konzulárne miesto. Úplné meno tejto osoby sa vopred oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2. Osoba oprávnená dočasným riadením konzulárneho úradu je oprávnená vykonávať povinnosti vedúceho konzulárneho úradu, na ktorého mieste bol vymenovaný. Podlieha rovnakým povinnostiam a požíva rovnaké práva, výsady a imunity, aké by mal, ak by bol vymenovaný podľa článku 3 tohto dohovoru.
3. Vymenovanie diplomatického personálu diplomatickej misie vysielajúceho štátu na konzulárnom úrade v súlade s odsekom 1 tohto článku nemá vplyv na jeho výsady a imunity, ktoré mu boli udelené na základe jeho diplomatického postavenia.
1. Členovia diplomatického personálu diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte, ktorí boli poverení konzulárnymi funkciami na tejto misii, podliehajú právam a povinnostiam konzulárnych úradníkov uvedeným v tomto dohovore.
2. Výkon konzulárnych funkcií osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku nemá vplyv na výsady a imunity, ktoré im vyplývajú z ich diplomatického postavenia.
Vysielajúci štát môže v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu nadobúdať alebo prenajímať pozemky, budovy alebo časti budov konzulárneho úradu a bytov konzulárnych úradníkov a zamestnancov konzulárneho úradu za predpokladu, že sú občanmi vysielajúceho štátu a nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte.
Prijímajúci štát v prípade potreby poskytne vysielajúcemu štátu všetku pomoc a podporu na nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, budov alebo častí budov na tento účel.
1. V budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, sa označenie konzulárneho úradu môže umiestniť v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu a znaku štátu vysielajúceho štátu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vystaviť pri budove konzulárneho úradu a v sídle vedúceho konzulárneho úradu.
3. Vedúci konzulárneho úradu môže na svojom dopravnom prostriedku použiť vlajku vysielajúceho štátu.
1. Budovy alebo časti budov používané výlučne na účely konzulárneho úradu, ako aj pozemky patriace k takýmto budovám alebo častiam budov sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu ich nesmú vstúpiť bez súhlasu vedúceho konzulárneho úradu, vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu alebo osoby oprávnenej niektorým z nich.
2. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na konzulárne úrady a zamestnancov konzulárneho úradu za predpokladu, že nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte.
Konzulárne archívy sú vždy nedotknuteľné a kdekoľvek sú. Neoficiálne dokumenty sa nesmú uchovávať v konzulárnych archívoch.
1. Konzulárny úrad má právo kontaktovať svoju vládu, diplomatické misie a konzulárne orgány vysielajúceho štátu bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Na tento účel môže používať všetky bežné spojovacie materiály, šifry, kuriérske spojenia a zapečatenú batožinu. Rádiová stanica sa môže zriadiť a používať len so súhlasom prijímajúceho štátu.
Pri používaní obvyklých spojovacích materiálov sa na konzulárny úrad vzťahujú rovnaké sadzby ako na diplomatickú misiu.
2. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu, bez ohľadu na použité komunikačné prostriedky, ako aj zapečatená batožina s jasným vonkajším označením ich úradného charakteru, je nedotknuteľná a nie je zadržaná ani kontrolovaná orgánmi prijímajúceho štátu.
3. Osoby prepravujúce konzulárnu batožinu majú rovnaké práva, výsady a imunity ako diplomatickí kuriéri vysielajúceho štátu.
4. Konzulárna batožina môže byť zverená kapitánovi lode alebo lietadla. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvádza počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ale ktoré sa nepovažujú za konzulárneho kuriéra. Konzulárny dôstojník môže zobrať uvedenú batožinu voľne od kapitána lode alebo lietadla a môže ju voľne odovzdať jemu.
Osoba konzulárneho úradníka alebo personálu konzulárneho úradu, ktorý nie je občanom prijímajúceho štátu alebo nemá trvalé bydlisko, je nedotknuteľná. Tieto osoby nesmú byť žiadnym spôsobom zatknuté ani zadržané. Prijímajúci štát s nimi zaobchádza s náležitým rešpektom a prijíma všetky potrebné opatrenia na ochranu svojej osoby, slobody a dôstojnosti.
1. konzulárny úradník alebo člen konzulárneho úradu, pokiaľ nie je občanom prijímajúceho štátu alebo nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, je oslobodený od trestnej právomoci prijímajúceho štátu. Takisto má výnimku z občianskoprávnej a správnej právomoci prijímajúceho štátu s výnimkou:
(a) žaloby v podstate týkajúce sa súkromného nehnuteľného majetku na území prijímajúceho štátu, pokiaľ nie je vo vlastníctve vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu;
b) žaloby týkajúce sa dedičstva, v ktorom je vykonávateľom poslednej vôle, správcom dedičstva, dedičom alebo rozhodcom ako súkromnou osobou, a nie ako sprostredkovateľ vysielajúceho štátu;
c) opatrenia týkajúce sa akejkoľvek profesijnej alebo obchodnej činnosti, ktorú vykonáva v prijímajúcom štáte, okrem svojich oficiálnych povinností.
2. Konzulárny úradník alebo zamestnanec konzulárneho úradu, pokiaľ nie je občanom prijímajúceho štátu alebo nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, môže byť predmetom konania o výkone práva len v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b), c) a za predpokladu, že ho možno vykonať bez porušenia integrity jeho osoby alebo pobytu.
3. Rodinní príslušníci konzulárneho úradníka alebo zamestnanca konzulárneho úradu, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti a ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú bydlisko v tomto štáte, požívajú aj výnimku z právomoci, ako aj osobnú integritu konzulárneho úradníka alebo zamestnanca konzulárneho úradu, ktorý nie je občanom prijímajúceho štátu, ani nemá bydlisko v tomto štáte.
4. Vysielajúci štát môže upustiť od imunity konzulárnych úradníkov a zamestnancov konzulárneho úradu, ako aj ich rodinných príslušníkov. Odstúpenie sa v každom prípade oznámi písomne. Zrieknutie sa právomoci v občianskych a správnych veciach neznamená zbavenie imunity v súvislosti s výkonom rozhodnutia, od ktorého sa má upustiť osobitne.
5. Ak žalobu podáva osoba, ktorá požíva výnimku z právomoci podľa tohto článku, nemôže sa odvolávať na oslobodenie od právomoci v súvislosti s protinárokom, ktorý je priamo spojený s hlavnou žalobou.
1. Od konzulárneho úradníka a člena konzulárneho úradu sa nevyžaduje, aby ako svedok svedčil, ak nie je občanom alebo nemá trvalý pobyt.
2. Konzulárny úradník a zamestnanec konzulárneho úradu môžu so súhlasom vysielajúceho štátu predložiť na požiadanie dôkazy, ak nie je občanom prijímajúceho štátu a nemá trvalé bydlisko. Takéto osoby nepodliehajú donucovacím opatreniam s cieľom poskytnúť dôkazy alebo sa na tento účel dostaviť na súd a nemôžu byť brané na zodpovednosť, ak odmietnu svedčiť ako svedok alebo sa nedostavia na súd.
3. Člen konzulárneho úradu, ktorý je občanom prijímajúceho štátu alebo má v ňom bydlisko, môže odmietnuť svedčiť v úradných veciach.
4. Pri uplatňovaní odseku 2 tohto článku sa prijmú potrebné opatrenia na zabránenie narušeniu konzulárneho úradu. Ak je to možné, ústne alebo písomné svedectvo sa môže uskutočniť na konzulárnom úrade alebo v byte príslušného konzulárneho úradníka alebo zamestnancov konzulárneho úradu.
5. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na súdne konania a konania vykonávané orgánmi verejnej moci alebo inými orgánmi, ktoré vykonávajú funkcie verejnej správy.
6. Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis na rodinných príslušníkov konzulárneho úradníka alebo zamestnancov konzulárneho úradu, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu a nemajú tam bydlisko.
Konzulárny úradník alebo zamestnanec konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti a nie sú občanmi prijímajúceho štátu, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od vojenských povinností a iných povinností uložených štátom.
Konzulárny úradník alebo zamestnanci konzulárneho úradu, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu a ktorí nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, sú oslobodení od všetkých povinností uložených právnymi predpismi prijímajúceho štátu týkajúcimi sa registrácie, nadobúdania povolení na pobyt a iných podobných požiadaviek voči cudzincom.
1. Vysielajúci štát je oslobodený od akéhokoľvek zdanenia alebo iných podobných poplatkov v akejkoľvek forme, pokiaľ ide o:
(a) pozemky, budovy alebo časti budov, ktoré sa používajú výlučne na konzulárne účely, vrátane bydliska konzulárnych úradníkov a zamestnancov konzulárneho úradu, ak sú vo vlastníctve alebo najatí vysielajúcim štátom alebo sú najatí akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou konajúcou v jeho mene;
b) zmluvy alebo nástroje týkajúce sa nadobúdania takéhoto nehnuteľného majetku, ak vysielajúci štát nadobudne takýto majetok výlučne na konzulárne účely.
2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa netýkajú platieb za poskytovanie skutočne stanovených služieb.
Prijímajúci štát nezdaní ani nevyberá žiadne dane alebo iné poplatky za nehnuteľný majetok vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo ktorý je držaný alebo používaný na konzulárne účely, ani v súvislosti s nadobudnutím majetku, za ktorý by bol vysielajúci štát v inom prípade povinný platiť takéto dane a poplatky na základe právnych predpisov.
Konzulárny úradník alebo zamestnanec konzulárneho úradu, ktorý nie je občanom prijímajúceho štátu ani nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, je oslobodený od všetkých daní a iných podobných poplatkov akéhokoľvek druhu vyberaných prijímajúcim štátom z platu, ktorý dostáva za plnenie svojich povinností.
1. konzulárny úradník alebo zamestnanci konzulárneho úradu, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, pokiaľ ide o občanov vysielajúceho štátu, ktorí nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, sú oslobodení od všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych daní a poplatkov vrátane daní a poplatkov za ich hnuteľný majetok.
2. Výnimka ustanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na:
(a) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b) dane a poplatky za súkromný nehnuteľný majetok na území prijímajúceho štátu, pokiaľ už nie sú oslobodené od dane podľa článku 20 tohto dohovoru;
c) dane a poplatky za dedičstvo a nadobudnutie v prijímajúcom štáte;
d) dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktoré majú zdroje v prijímajúcom štáte;
e) dane a poplatky za právne úkony a nástroje týkajúce sa takýchto právnych aktov vrátane poplatkov (vo všetkých prípadoch) vyberaných v súvislosti s takýmito aktmi, pokiaľ už nie je udelená výnimka podľa článku 20 tohto dohovoru;
f) platby za služby skutočne preukázané.
1. Všetky položky vrátane motorových vozidiel dovážané na úradné použitie konzulárneho úradu sú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oslobodené od cla a odvodov každého druhu rovnakým spôsobom ako tie, ktoré sa dovážajú na oficiálne použitie diplomatickej misie.
2. Osobná batožina konzulárneho úradníka a jeho rodinných príslušníkov je oslobodená od colnej kontroly.
3. Konzulárny úradník a zamestnanci konzulárneho úradu, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú v ňom bydlisko, sú oslobodení od cla a iných výhod akéhokoľvek druhu, ako aj od zodpovedajúcich kategórií zamestnancov diplomatickej misie.
Od všetkých osôb požívajúcich výsady a imunity podľa tohto dohovoru sa bez toho, aby boli dotknuté takéto výsady a imunity, vyžaduje, aby dodržiavali právne predpisy prijímajúceho štátu vrátane pravidiel o preprave a poistení motorových vozidiel.
Ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu v oblastiach, do ktorých je vstup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov národnej bezpečnosti, konzulárnemu úradníkovi sa povolí voľný pohyb v konzulárnom obvode na účely plnenia jeho oficiálnych povinností.
Konzulárna funkcia
1. Konzulárny úradník prispieva k posilňovaniu priateľských vzťahov medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom v konzulárnom obvode, rozvoju a prehlbovaniu bratskej spolupráce v politických, hospodárskych, vedeckých, kultúrnych, turistických a iných oblastiach.
2. konzulárny úradník v konzulárnom obvode chráni práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov.
1. Konzulárny úradník má právo vykonávať funkcie uvedené v tejto hlave v konzulárnom obvode. Okrem toho môže konzulárny úradník vykonávať iné konzulárne funkcie, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2. Pri výkone svojich povinností môže konzulárny úradník písomne alebo ústne kontaktovať príslušné miestne orgány konzulárneho obvodu, ako aj ústredné orgány prijímajúceho štátu, ak to povoľujú právne predpisy prijímajúceho štátu.
3. Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať svoje povinnosti mimo konzulárneho obvodu.
4. konzulárny úradník je oprávnený vyberať konzulárne poplatky v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
1. konzulárny úradník má právo:
a) vedie záznamy o občanoch vysielajúceho štátu;
b) prijať všetky vyhlásenia v súvislosti s štátnym občianstvom požadované podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu a vydať príslušné dokumenty;
(c) registrovať a prijímať oznámenia a listinné dôkazy o narodení alebo smrti občanov vysielajúceho štátu;
(d) byť pred ním ženatý v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu za predpokladu, že obe osoby sú občanmi vysielajúceho štátu;
e) prijať vyhlásenia týkajúce sa rodinných vzťahov občanov vysielajúceho štátu.
2. konzulárny úradník informuje príslušné orgány prijímajúceho štátu o registrácii dokumentov uvedených v odseku 1 písm. c) a d) tohto článku, ak si to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho štátu.
3. Odsek 1 písm. c) a d) tohto článku neoslobodzuje zainteresované strany od povinnosti dodržiavať formality stanovené v právnych predpisoch prijímajúceho štátu.
Konzulárny úradník je oprávnený:
1. vydávať, rozširovať, rozširovať a vydávať neplatné cestovné doklady občanov vysielajúceho štátu;
2. vydávať víza a potrebné doklady osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúceho štátu, a predĺžiť platnosť takýchto dokladov.
1. konzulárny úradník má právo vykonávať notárske úkony v konzulárnom obvode v súlade s právom vysielajúceho štátu, pokiaľ nie sú v rozpore s právom prijímajúceho štátu:
a) na žiadosť osoby, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, o použitie v vysielajúcom štáte;
b) na žiadosť občana vysielajúceho štátu na použitie mimo tohto štátu.
2. Konzulárny úradník má právo prekladať dokumenty a overovať správnosť prekladu.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať v súlade s článkom 31 tohto dohovoru tieto akty:
1. Prijať, napísať a overiť vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu.
2. Napísať, overiť a skryť závety občanov vysielajúceho štátu.
3. Napísať alebo overiť právne akty uzavreté medzi občanmi vysielajúceho štátu a potvrdiť jednostranné právne akty, pokiaľ nie sú v rozpore s právom prijímajúceho štátu. Konzulárny úrad nesmie písať a potvrdzovať právne akty, ktorými sa ustanovujú alebo zrušujú vecné vlastnícke práva nachádzajúce sa v prijímajúcom štáte.
4. Vypracovať alebo overiť právne akty medzi občanmi vysielajúceho štátu a občanmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že sa tieto akty týkajú výlučne záujmov na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, ktoré sa majú vykonať na území tohto štátu, za predpokladu, že takéto akty nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
5. Overiť dokumenty vydané orgánmi alebo úradníkmi vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho štátu, ako aj overiť kópie, preklady a výpisy z týchto dokumentov.
6. Overiť podpisy občanov vysielajúceho štátu na všetkých druhoch dokumentov, ak obsah takýchto dokumentov nie je v rozpore s právom prijímajúceho štátu.
7. Prijať v úschove majetok a dokumenty občanov vysielajúceho štátu alebo pre týchto občanov, pokiaľ to nie je v rozpore s právom prijímajúceho štátu.
8. Vykonávať iné úkony patriace do funkcie konzulárneho úradníka, pokiaľ nie sú v rozpore s právom prijímajúceho štátu.
Úradník konzulárneho úradu uvedený v článku 32 tohto dohovoru, ktorý bol vypracovaný, certifikovaný alebo preložený, má v prijímajúcom štáte rovnaký právny účinok a právomoci na dokazovanie, aké vypracovali, preložili alebo osvedčili príslušné orgány prijímajúceho štátu.
1. Právomoci konzulárnych úradníkov v dedičských veciach upravuje Zmluva o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu informujú konzulárneho úradníka o smrti občanov vysielajúceho štátu a oznámia mu podrobnosti o dedičstve, dedičoch, zosnulých osobách a o existencii závetu.
3. Príslušné orgány prijímajúceho štátu informujú konzulárneho úradníka o existencii dedičstva v prijímajúcom štáte, v ktorom je dedič alebo zosnulý občanom vysielajúceho štátu.
Týka sa to aj prípadov, keď príslušné orgány prijímajúceho štátu vedia o existencii dedičstva v prospech občana vysielajúceho štátu na území tretieho štátu.
Konzulárny úradník je oprávnený zastupovať občanov vysielajúceho štátu v konzulárnom priestore pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak tieto osoby v neprítomnosti alebo z iných závažných dôvodov nie sú schopné včas obhajovať svoje práva a záujmy. Zastupovanie sa koná dovtedy, kým zastúpené osoby nevymenujú svojich zástupcov alebo nezaujmú svoje vlastné práva a záujmy.
1. Konzulárny úradník má právo nadviazať kontakt s každým občanom vysielajúceho štátu v konzulárnom obvode a môže poskytovať akúkoľvek pomoc vrátane právnej pomoci. Prijímajúci štát v žiadnom prípade neobmedzuje kontakt občanov vysielajúceho štátu s konzulárnym úradom a ich prístup k konzulárnemu úradu.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu o zatknutí, zadržaní alebo zadržaní vo väzbe občana vysielajúceho štátu.
3. Konzulárny úradník má právo čo najskôr navštíviť a kontaktovať občana vysielajúceho štátu, ktorý je zatknutý, zadržaný, vo väzbe alebo pri výkone trestu odňatia slobody.
Práva uvedené v tomto odseku sa vykonávajú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu, ktoré však nemožno vylúčiť.
1. Konzulárny úradník má právo poskytnúť v konzulárnom obvode všetku pomoc a podporu lodiam vysielajúceho štátu, ktoré sa nachádzajú v prístavoch, pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu.
2. konzulárny úradník môže kontaktovať príslušné orgány prijímajúceho štátu o pomoc vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa plnenia jeho povinností, pokiaľ ide o lode vysielajúceho štátu, kapitána, členov posádky a cestujúcich týchto lodí.
Konzulárny úradník je oprávnený:
1. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc prijímajúceho štátu vyšetrovať akékoľvek nehody, ku ktorým došlo počas plavby alebo v čase, keď bola loď vysielajúceho štátu v prístavoch prijímajúceho štátu, spochybňovať kapitána a každého člena posádky vysielajúceho štátu, kontrolovať doklady lode, prijímať správy o plavbe lode a jej mieste určenia, ako aj pomáhať pri vstupe, výstupe a polohe lode v prístave.
2. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc prijímajúceho štátu riešiť spory akéhokoľvek druhu medzi kapitánom a členmi posádky vrátane sporov týkajúcich sa miezd a pracovných zmlúv, ak to povoľujú právne predpisy vysielajúceho štátu.
3. Prijať opatrenia na nemocničnú liečbu a vrátiť sa do prijímajúceho štátu kapitána alebo ktoréhokoľvek člena posádky alebo osobnej lode.
4. Prijať, vydať alebo overiť akékoľvek vyhlásenia alebo iné dokumenty týkajúce sa lode, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch vysielajúceho štátu.
5. Vydajte predbežné dokumenty pre prepravu novo zakúpených alebo postavených lodí.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 63 / 1974 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 21.06.1974 |
|---|---|
| Účinnosť od | 23.03.1974 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0