Zákon č. 62 / 1961 Zb.

Zákon o organizácii súdov

Platný Účinnosť od 06.07.1961
62
Zákon
z 26. júna 1961,
o organizácii súdov
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone:

Hlava první

Systém súdov a hlavné zásady ich organizácie a činnosti
§ 1
Systém súdov
(1) Rozsudky vykonávajú volené a nezávislé ľudové súdy: Najvyšší súd, regionálne a oblastné súdy, vojenské súdy (vysoké vojenské súdy a vojenské kruhové súdy) a miestne ľudové súdy.
(2) Na území hlavného mesta Prahy vykonáva právomoc Krajského súdu Mestský súd; právomoc okresných súdov vykonávajú okresné súdy.
Úlohy súdov
§ 2
(1) Súdy sú vyzvané, aby chránili:
a) socialistický štát, jeho sociálne zriadenie a vzťahy so svetovým socialistickým systémom;
b) politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bývanie, majetok a iné práva a právne chránené záujmy občanov;
(c) práva a právne chránené záujmy národných, kooperatívnych a iných sociálnych a hospodárskych organizácií;
(d) bojovú kapacitu ozbrojených síl a ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nej stanovený.
(2) Súdy svojimi aktivitami vyzývajú občanov, aby boli oddaní svojej krajine, socializmu a komunizmu, dodržiavaniu zákonov a iných zákonov, ochrane socialistického majetku, dodržiavaniu pracovnej disciplíny, dodržiavaniu práv, cti a vážnosti svojich spoluobčanov, dodržiavaniu povinností, ktoré im vyplývajú z ochrany ich krajiny, čestnosti všetkých záväzkov voči štátu a spoločnosti a dodržiavania všetkých pravidiel socialistického spolužitia.
(3) Pri ukladaní sankcií (opatrení) súdy zohľadňujú nielen tresty za trestný čin alebo trestný čin, ale aj jeho zlepšenie a opätovné vzdelávanie.
(4) Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky zistené pri ich činnosti. Orgány a organizácie reagujú na tieto varovania a oznamujú, čo urobili na riešenie zistených nedostatkov.
§ 3
(1) Súdy vykonávajú svoje úlohy najmä:
a) rozhoduje o právach a zákonne chránených záujmoch občanov a socialistických organizácií;
(b) že ukladajú sankcie (opatrenia) osobám, ktoré spáchali trestný čin (príčinu).
(2) Súdy vykonávajú medzi občanmi vzdelávacie aktivity na podporu socialistického právneho štátu a prehĺbenie socialistického právneho povedomia pracovníkov.
Základné zásady organizácie a fungovania súdov
§ 4
(1) Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúcich ľudí. Pri vykonávaní svojich úloh súdy úzko spolupracujú s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi a dobrovoľnými sociálnymi organizáciami pracovníkov, a snažia sa zapojiť najširšiu triedu občanov do boja proti porušovaniu zásad socialistického právneho štátu.
(2) V súdnych konaniach môžu vystúpiť aj zástupcovia dobrovoľných sociálnych organizácií, najmä prokurátorov alebo sociálnych obhajcov.
§ 5
(1) Súdy rozhodujú v zásade v zboroch (komory, prezídium, plenárne zasadnutie).
(2) Komory Najvyššieho súdu, regionálnych, okresných a vojenských súdov pozostávajú na jednej strane zo sudcov, ktorí vykonávajú svoje povolanie, a na druhej strane zo sudcov, ktorí vykonávajú svoje povinnosti popri zamestnaní. Obaja sudcovia sú vo svojich rozhodnutiach rovní.
§ 6
Vo všeobecnosti sa súdne konania vykonávajú v dvoch etapách.
§ 7
Sudcovia sú nezávislí pri výkone svojich povinností a sú viazaní len zákonom Československej socialistickej republiky. Sú povinní dodržiavať zákony a iné zákony a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym svedomím.
§ 8
(1) Všetci občania sú si rovní pred zákonom a pred súdom.
(2) Každý občan môže na súde konať v materinskom jazyku.
§ 9
(1) Rokovania pred všetkými súdmi sú v podstate ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Rozsudky sú vyhlásené v mene republiky a vždy verejne.
§ 10
(1) Súdy pokračujú v konaní s cieľom zistiť skutočnú situáciu veci a zakladajú na nej svoje rozhodnutia.
(2) Pri diskusii o protisociálnych aktoch môžu súdy uložiť iba sankcie (opatrenia) stanovené zákonom a akty uvedené v zákone.
§ 11
Odporcovi sa udelí právo na obhajobu vrátane práva zvoliť si advokáta.
§ 12
Účasť advokátov na súdnych konaniach
Pri obhajobe občanov a poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým organizáciám právnici združenia pôsobia v oblasti právnych poradenských služieb.
§ 13
Účasť prokurátorov na súdnych konaniach
Žalobcovia sa v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku a iných právnych predpisov zúčastňujú na konaní pred súdmi a dohliadajú na zákonnosť konania a rozhodnutí súdov a na zákonnosť výkonu rozsudkov.

Hlava druhá

Organizácia a činnosť súdov
§ 14
Miestne ľudové súdy
(1) Miestne ľudové súdy sa skladajú z predsedu Súdneho dvora, jeho zástupcu a ostatných sudcov miestneho ľudového súdu; všetci sudcovia miestnych ľudových súdov vykonávajú svoje povinnosti spolu s ich zamestnaním.
(2) Miestne ľudové súdy sú založené v obciach a pracoviskách.
(3) Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob ich založenia, ich funkčné obdobie a zásady ich organizácie a správania sú stanovené v osobitnom zákone.
Okresné súdy
§ 15
(1) Okresný súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, zástupcu podpredsedu Súdneho dvora a ostatných sudcov.
(2) Okresný súd koná v komorách.
(3) Komory Okresného súdu pozostávajú z profesionálneho sudcu a dvoch sudcov.
§ 16
(1) Okresné súdy rozhodujú ako prvostupňové súdy v prípadoch, v ktorých právo neurčuje právomoc iného súdu.
(2) Okresné súdy rozhodujú:
a) odvolania proti rozhodnutiam miestnych ľudových súdov a sťažnosti proti rozhodnutiam štátnych notárov;
b) sťažnosti na porušenie zákona podané proti rozhodnutiam miestnych ľudových súdov.
(3) Okresné súdy rozhodujú aj o odvolaniach alebo prípadne vedú konania v iných prípadoch, ak to ustanovujú osobitné ustanovenia.
(4) Okresné súdy naďalej monitorujú rozhodnutia miestnych ľudových súdov a pomáhajú zabezpečiť konzistentnosť pri rozhodovaní vinníkov.
§ 17
(1) Predseda obvodného súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore spravodlivosti,
b) monitoruje rozhodnutia všetkých komôr Okresného súdu a zabezpečuje konzistentnosť ich rozhodnutí;
c) môže podať sťažnosti proti konečným rozhodnutiam miestnych ľudových súdov za porušenie práva;
d) organizuje a riadi prácu súdu;
e) vykonáva správu Okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadne fungovanie v osobných, ekonomických a finančných aspektoch a zabezpečuje politické a odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov Okresného súdu.
(2) Podpredsedu obvodného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda obvodného súdu.
Regionálne súdy
§ 18
(1) Regionálny súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, jeho podpredsedov a ostatných sudcov.
(2) Regionálny súd rozhoduje v komorách a na prezídiu.
(3) Komory regionálneho súdu pozostávajú z:
(a) profesionálny sudca a dvaja sudcovia, ak regionálny súd rozhodne ako súd prvého stupňa,
(b) troch odborných sudcov a dvoch sudcov, ak regionálny súd rozhodne ako súd druhého stupňa;
c) v iných prípadoch traja odborní sudcovia.
§ 19
(1) Regionálne súdy dohliadajú na súdnu činnosť všetkých súdov v ich volebnom obvode:
(a) monitoruje rozhodnutia všetkých súdov v ich volebnom obvode a zabezpečuje ich konzistentnosť;
b) konajú ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých okresné súdy rozhodli ako súdy prvého stupňa;
c) rozhoduje o sťažnostiach regionálneho prokurátora alebo predsedu regionálneho súdu proti konečným rozhodnutiam okresného súdu v prípadoch, keď tieto súdy majú konečné rozhodnutia podľa zákona, s výnimkou prípadov, keď tieto súdy rozhodli o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia práva a proti konečným rozhodnutiam štátnych notárov.
(2) Ako súdy prvého stupňa regionálne súdy rozhodujú vo veciach upravených zákonom alebo nariadených Najvyšším súdom.
§ 20
(1) Prezídium Krajského súdu pozostáva z predsedu Krajského súdu, jeho zástupcov sudcov a dvoch ďalších odborných sudcov. Uznesenie môže byť platné za prítomnosti väčšiny jeho členov.
(2) Prezídium regionálneho súdu:
(a) prerokuje záležitosti dohľadu regionálneho súdu nad súdnou činnosťou všetkých súdov pôsobiacich v okrese regionálneho súdu;
(b) rozhoduje o sťažnostiach na porušenie zákona proti konečným rozhodnutiam okresných súdov a štátnych notárov.
(3) Sťažnosti za porušenie zákona rozhoduje na súkromnom zasadnutí predsedníctvo regionálneho súdu; regionálny prokurátor je povinný zúčastniť sa na tejto schôdzi.
§ 21
(1) Predseda regionálneho súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore spravodlivosti,
b) monitoruje rozhodnutia všetkých komôr regionálneho súdu a zabezpečuje konzistentnosť ich rozhodnutí;
(c) vedenie a vedenie predsedníctva regionálneho súdu;
d) môže podávať sťažnosti týkajúce sa porušenia zákona proti konečným rozhodnutiam okresných súdov v prípadoch, keď tieto súdy majú konečné rozhodnutia podľa zákona, s výnimkou tých, v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia práva a proti konečným rozhodnutiam štátnych notárov;
e) vymenúva dvoch stálych členov predsedníctva regionálneho súdu a predsedu komôr regionálneho súdu spomedzi sudcov regionálneho súdu;
(f) organizovať a riadiť prácu regionálneho súdu;
(g) vykonáva správu regionálneho súdu, najmä s cieľom zabezpečiť jeho riadne fungovanie z osobného, ekonomického a finančného hľadiska, zabezpečiť politickú a odbornú prípravu sudcov a ostatných zamestnancov regionálneho súdu a riadiť a kontrolovať správu okresných súdov.
(2) Podpredsedu regionálneho súdu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda regionálneho súdu.
Vojenské súdy
§ 22
(1) Vojenský obvodný súd a vyšší vojenský súd tvoria vedúci a prípadne jeho zástupca a ďalší sudcovia.
(2) Vojenské súdy vládnu v komorách.
(3) Komory vojenského obvodného súdu pozostávajú z profesionálneho sudcu a dvoch sudcov.
(4) Komory Najvyššieho vojenského súdu pozostávajú z:
(a) profesionálneho sudcu a dvoch sudcov, ak najvyšší vojenský súd rozhodne ako súd prvého stupňa;
(b) troch odborných sudcov a dvoch sudcov, ak najvyšší vojenský súd rozhodne ako súd druhého stupňa;
c) v iných prípadoch traja odborní sudcovia.
§ 23
(1) Vojenské súdy sa zaoberajú trestnými činmi príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených síl, vojnových väzňov a prípadne iných osôb, ktorým to zákon ustanovuje.
(2) Prípady uvedené v odseku 1 riešia vojenské okresné súdy ako súdy prvého stupňa, pokiaľ vyššie vojenské súdy nie sú právne spôsobilé na ich riešenie.
(3) Vyššie vojenské súdy dohliadajú na súdnu činnosť všetkých vojenských okresných súdov v ich volebnom obvode:
(a) monitorovať rozhodovanie vojenských okresných súdov a zabezpečiť ich jednotu;
b) že konajú ako súdy druhého stupňa v prípadoch, v ktorých vojenské obvodné súdy rozhodli ako súdy prvého stupňa.
(4) Ako súdy prvého stupňa vo veciach upravených zákonom alebo nariadených Najvyšším súdom rozhodujú vyššie vojenské súdy.
§ 24
(1) náčelník vojenského súdu:
a) môže predsedať ktorejkoľvek komore spravodlivosti,
b) monitoruje rozhodnutia všetkých komôr vojenského súdu a zabezpečuje konzistentnosť ich rozhodnutí;
(c) organizovať a riadiť prácu vojenského súdu;
d) zabezpečuje politické a odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov vojenského súdu;
(e) vykonáva iné povinnosti, ktoré poskytuje pomer jeho vojenskej služby.
(2) Okrem toho náčelník Najvyššieho vojenského súdu zabezpečuje organizáciu dohľadu Najvyššieho vojenského súdu nad súdnou činnosťou všetkých vojenských okresných súdov v jeho okrese.
Najvyšší súd
§ 25
(1) Najvyšší súd sa skladá z predsedu Súdneho dvora, jeho podpredsedov a ostatných sudcov.
(2) Najvyšší súd koná v komorách, prezídiách a pléne.
(3) Komory najvyššieho súdu pozostávajú z:
a) ak Najvyšší súd rozhodne ako súd druhého stupňa, traja profesionálni sudcovia a dvaja sudcovia,
b) v iných prípadoch traja odborní sudcovia.
§ 26
Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom na dohľad nad súdnou činnosťou všetkých ostatných súdov. Najvyšší súd najmä:
(a) zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie právnych predpisov a iných právnych predpisov, najmä vydávaním smerníc na ich riadny výklad;
b) rozhoduje ako súd druhého stupňa v prípadoch, v ktorých rozhodovali ako súdy prvého stupňa regionálnych súdov a vyšších vojenských súdov;
c) rozhoduje o sťažnostiach na porušenie zákona proti konečným rozhodnutiam okresných, vojenských, regionálnych a vyšších vojenských súdov a Najvyššieho súdu s výnimkou prípadov, v ktorých súdy rozhodli o sťažnostiach za porušenie práva a iných prípadov, v ktorých sú regionálne súdy oprávnené rozhodovať o sťažnostiach za porušenie;
d) monitoruje a zovšeobecňuje súdnu činnosť.
§ 27
Najvyšší súd môže za podmienok stanovených v rokovacom poriadku na žiadosť predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora stiahnuť vec príslušnému súdu a nariadiť jej vypočutie a rozhodnutie iného súdu.
§ 28
(1) Rozsudky Najvyššieho súdu predstavujú trestné, občianske a vojenské kolégium podľa ich časti činnosti. Predseda kolégia je zástupcom predsedu najvyššieho súdu.
(2) Predseda kolégia organizuje činnosť kolégia a podáva správy Súdnemu dvoru v pléne o ich činnosti.
§ 29
(1) Prezídium Najvyššieho súdu pozostáva z predsedu Najvyššieho súdu, jeho podpredsedov a troch ďalších odborných sudcov, ktoré určí predseda Najvyššieho súdu po jednom z každého kolégia. Prezídium môže byť platné pre uznesenie za prítomnosti väčšiny jeho členov.
(2) Prezídium Najvyššieho súdu najmä:
a) pripravuje dokumenty na vypočutie Najvyššieho súdu;
b) diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa dohľadu nad Najvyšším súdom, regionálnymi súdmi a vyššími vojenskými súdmi pri činnostiach iných súdov;
c) rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam komôr Najvyššieho súdu za porušenie zákona, pokiaľ sa nerozhodne predložiť takúto sťažnosť rozhodnutiu Najvyššieho súdu.
(3) Prezídium Najvyššieho súdu nie je verejné, ale môže sa na ňom zúčastniť generálny prokurátor a minister spravodlivosti. Generálny prokurátor sa zúčastňuje na zasadnutiach predsedníctva Najvyššieho súdu v prípade sťažností týkajúcich sa porušenia práva a v iných prípadoch, ak tak ustanovuje zákon.
§ 30
(1) Plenum Najvyššieho súdu pozostáva z predsedu Najvyššieho súdu, jeho podpredsedov a ostatných sudcov v okupácii Najvyššieho súdu. Rozhodnutie sa môže prijať právoplatne za prítomnosti aspoň dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu.
(2) Najmä:
(a) zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie zákonov a iných zákonov a iných právnych predpisov na ich riadny výklad,
b) rozhoduje o sťažnostiach na porušenie zákona, ktoré mu postúpilo predsedníctvo Najvyššieho súdu;
c) diskutovať o správach predsedov kolégia najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií.
(3) Plenárne zasadnutia Najvyššieho súdu nie sú verejné, ale môžu sa na nich zúčastniť generálny prokurátor, minister spravodlivosti a v rámci poradného hlasovania predsedovia regionálnych súdov a predsedovia vyšších vojenských súdov. Generálny prokurátor sa povinne zúčastňuje na plenárnom zasadnutí najvyššieho súdu pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa porušenia práva.
(4) Plenum Najvyššieho súdu sa zvoláva najmenej raz za tri mesiace.
§ 31
(1) Predseda najvyššieho súdu:
(a) zabezpečuje súlad rozhodnutí najvyššieho súdu;
b) môže predsedať ktorejkoľvek komore spravodlivosti,
c) zvoláva plénum a predsedníctvo Najvyššieho súdu, predsedá im a stanovuje program ich rokovania;
d) môže podať sťažnosti proti konečným rozhodnutiam okresných, vojenských, regionálnych a vyšších vojenských súdov a Najvyššieho súdu s výnimkou prípadov, v ktorých tieto súdy rozhodli o sťažnostiach na porušenie právnych predpisov a iných prípadoch, v ktorých sú regionálne súdy oprávnené rozhodovať o sťažnostiach na porušenie právnych predpisov;
e) vymenúva troch stálych členov predsedníctva Najvyššieho súdu a predsedu komôr Najvyššieho súdu okrem predsedov komôr Vojenského kolégia Najvyššieho súdu;
(f) organizuje a riadi prácu Najvyššieho súdu;
(g) vedie správu Najvyššieho súdu, najmä s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Súdneho dvora na osobnom, hospodárskom a finančnom základe a zabezpečiť politické a odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov Najvyššieho súdu s výnimkou Vojenského kolégia Najvyššieho súdu.
(2) Podpredsedu najvyššieho súdu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda najvyššieho súdu.
§ 32
Konanie najvyššieho súdu sa urovnáva v súlade s rokovacím poriadkom, v ktorom sa uvedie organizácia práce na najvyššom súde.
§ 33
Sedadlá a okresy okresných, krajských a vojenských súdov
(1) Sídlo a okresy okresných a regionálnych súdov sú rovnaké ako sídla a okresných a regionálnych národných výborov.
(2) Minister spravodlivosti môže ustanoviť, aby prípad konkrétneho druhu riešil okresný súd viacerých okresných národných výborov.
(3) Vojenské okresné súdy a vyššie vojenské súdy zriadia a zrušia prezidenta republiky, ktorý tiež určí ich sídlo, okresy a jurisdikciu.
§ 34
Konanie mimo sídla súdu
S cieľom zvýšiť vzdelávací účinok súdnych konaní môžu súdy diskutovať o jednotlivých prípadoch priamo v priestoroch zariadení alebo na iných miestach mimo ich sídla. Vojenské súdy môžu rokovať s ozbrojenými silami a ozbrojenými zbormi.

Hlava třetí

Voľba sudcov
§ 35
Obdobie volieb
(1) Sudcovia Najvyššieho súdu, regionálnych a okresných súdov sú volení na štyri roky.
(2) Sudcovia vojenských súdov a sudcovia Vojenského kolégia Najvyššieho súdu sú volení na obdobie, počas ktorého vykonávajú aktívnu vojenskú službu alebo sú členmi ozbrojených zborov, ale nie dlhšie ako štyri roky.
§ 36
Možnosti voľby
(1) Každý občan Československej socialistickej republiky, ktorý je zaviazaný k socialistickej inštitúcii, môže byť zvolený za profesionálneho sudcu, má právo voliť v zastupiteľskom zbore, dosahuje vek 23 rokov a má potrebné odborné znalosti.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 62 / 1961 Zb. o organizácii súdov
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia06.07.1961
Účinnosť od06.07.1961
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania