Zákon č. 56 / 1969 Zb.
Zákon o rokovacom poriadku Spolkového zhromaždenia Československej socialistickej republiky
Platný
Účinnosť od 16.06.1969
Obsah
Část I
Část II
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6
§ 7
Část III
§ 8
§ 9
§ 10
§ 11
§ 12
§ 13
§ 14
§ 15
§ 16
§ 17
§ 18
§ 19
§ 20
§ 21
§ 22
§ 23
§ 24
§ 25
§ 26
§ 27
§ 28
§ 29
§ 30
§ 31
§ 32
§ 33
§ 34
§ 35
§ 36
§ 37
§ 38
§ 39
§ 40
§ 41
§ 42
§ 43
§ 44
§ 45
§ 46
§ 47
§ 48
§ 49
§ 50
§ 51
§ 52
§ 53
§ 54
§ 55
§ 56
§ 57
Část IV
§ 58
§ 59
§ 60
§ 61
§ 62
§ 63
§ 64
§ 65
§ 66
§ 67
§ 68
§ 69
§ 70
§ 71
§ 72
§ 73
§ 74
§ 75
§ 76
§ 77
§ 78
§ 79
Část V
§ 80
§ 81
§ 82
§ 83
§ 84
§ 85
Část VI
§ 86
Část VII
§ 87
§ 88
Zobrazeno prvních 200 z celkem 379 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
56
Zákon
z 5. júna 1969,
o rokovacom poriadku Spolkového zhromaždenia Československej socialistickej republiky
Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Predbežné ustanovenia
(1) Rokovací poriadok Spolkového zhromaždenia upravuje zásady správania a organizácie Spolkového zhromaždenia, kontakty Parlamentu a vzťahy s vládou Československej socialistickej republiky a navonok.
(2) Každý snemovňa prispôsobí svoje vlastné uznesenia svojim vnútorným okolnostiam (článok 46 Ústavného zákona o Československej federácii - ďalej len "ústavný akt") a podrobnejším pravidlám jeho konania.
Zriadenie zasadnutí
(1) Členovia Federálneho zhromaždenia sa stretnú po zvolení na ustanovujúcej schôdzi Parlamentu, do ktorej boli zvolení.
(2) Úvodnú schôdzu každého Parlamentu zvoláva súčasné predsedníctvo federálneho zhromaždenia najneskôr do štyroch týždňov odo dňa volieb a navrhne predmet jeho rokovania. Zároveň poveria jedného zo svojich členov riadením zakladajúcich zasadnutí Snemovne ľudu a Snemovne národov.
(1) Pred zvolením predsedu Parlamentu predsedá ustanovujúcej schôdzi poverený člen súčasného predsedníctva spolkového zhromaždenia.
(2) Predseda prijme záväzok poslancov (článok 48 ústavného aktu) a zvolí volebnú komisiu, aby určila výsledky hlasovania a voľby výboru pre mandát a imunitu.
(1) Po overení platnosti volieb poslancov na základe návrhu mandátu Parlamentu a výboru pre imunitu určí a volí počet členov jeho predsedníctva (článok 54 ústavného zákona).
(2) Novozvolený predseda Parlamentu potom prevezme konanie. Umožní voľby ďalších členov predsedníctva Parlamentu, predsedov a ostatných členov výborov, ako aj overovateľov Parlamentu.
Parlament si volí členov predsedníctva federálneho zhromaždenia (článok 56 ústavného zákona).
Predseda alebo splnomocnený člen súčasného predsedníctva federálneho zhromaždenia podáva Parlamentu správu o činnosti predsedníctva federálneho zhromaždenia počas obdobia od konca poslednej schôdze federálneho zhromaždenia (článok 58 ústavného zákona).
(1) Po zvolení členov predsedníctva federálneho zhromaždenia zvolá predseda alebo poverený člen súčasného predsedníctva federálneho zhromaždenia spoločnú schôdzu dvoch komôr na zvolenie predsedu a podpredsedov federálneho zhromaždenia (článok 34 ústavného zákona).
(2) Spoločnej schôdzi dvoch komôr predsedá predseda alebo člen tzv. predsedníctva spolkového zhromaždenia.
(3) Každý Parlament zvolí výbor, ktorý zvolí predsedu a podpredsedov federálneho zhromaždenia.
(4) Predseda, prvý podpredseda a ďalší podpredsedovia federálneho zhromaždenia sú volení oboma členmi predsedníctva spolkového zhromaždenia (článok 56 ods. 5 ústavného zákona).
(5) Poslanci každého Parlamentu hlasujú samostatne.
Zasadnutia Federálneho zhromaždenia
Zasadnutia Parlamentu zvoláva predseda Parlamentu na základe uznesenia predsedníctva Parlamentu alebo prípadne uznesenia Parlamentu. Ak o to požiada aspoň tretina poslancov Parlamentu, predseda zvolá zasadnutie Parlamentu najneskôr do 30 dní.
Predseda federálneho zhromaždenia zvolá spoločné zasadnutie oboch parlamentov na základe uznesenia predsedníctva federálneho zhromaždenia alebo na základe uznesenia oboch parlamentov (článok 34 ústavného zákona).
(1) Zasadnutie Parlamentu ľudu sa môže začať, ak je na zasadnutí prítomná absolútna väčšina jeho členov.
(2) Rokovania Snemovne národov sa môžu začať, ak je na zasadnutí prítomná väčšina poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
(3) Parlament na návrh svojho predsedníctva vypracuje program rokovania a spôsob, akým sa má prerokovať každý bod programu. Ak sa uskutoční spoločná schôdza Parlamentu, Parlament určí program rokovania a spôsob, akým sa prerokuje každý bod programu na návrh predsedníctva federálneho zhromaždenia.
(4) Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.
(1) Schôdza Parlamentu je všeobecne verejná.
(2) S cieľom chrániť štátne tajomstvá alebo dôležité záujmy štátu môže Parlament na návrh predsedníctva spolkového zhromaždenia, grémia, výboru a na návrh člena, predsedu Československej socialistickej republiky, vlády alebo jej jednotlivého člena rozhodnúť, že zasadnutie alebo jeho časť nie je verejná. O takomto návrhu rozhodne Parlament bez rozpravy.
(3) Predseda Československej socialistickej republiky, poslanci druhej komory a členovia vlády Československej socialistickej republiky môžu byť prítomní na zasadnutí Parlamentu alebo na časti zasadnutia, ktoré bolo vyhlásené za neverejné. Na týchto zasadnutiach alebo ich častiach sa môže zúčastniť vedúci úradu federálneho zhromaždenia. Ostatní zamestnanci úradu federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takejto schôdzi alebo jej časti len so súhlasom predsedníctva Parlamentu a, ak ide o spoločnú schôdzu Parlamentu, so súhlasom predsedníctva federálneho zhromaždenia.
(1) Členovia môžu predložiť rozpravu pred zasadnutím a počas neho.
(2) Na začiatku rozpravy to predseda oznámi rečníkom, o ktorých sa požiadalo. Predseda dáva poslancom slovo v poradí, v akom ho uplatnili. Po prvé však dajú slovo tým poslancom, ktorí chcú v danej veci predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
(3) Kto nie je prítomný v konferenčnej miestnosti v okamihu svojho slova, stráca svoj rozkaz.
(4) Parlament môže na návrh svojho predsedníctva alebo ktoréhokoľvek člena stanoviť maximálny rečnícky čas, ale nie menej ako 15 minút.
Každý rečník má právo hovoriť svojím materinským jazykom. Ak rečník nehovorí po česky alebo po slovensky, Úrad spolkového zhromaždenia zabezpečí výklad prejavu do jedného z týchto jazykov.
(1) Každý poslanec môže v priebehu rozpravy vystúpiť alebo odpovedať na operatívnu poznámku. Dostane slovo.
(2) Postúpenie procedurálnej námietky a odpovede na procedurálnu námietku iného poslanca nepresiahne 5 minút.
Členovia predsedníctva federálneho zhromaždenia majú slovo vždy, keď o to požiadajú, vrátane vyhlásení, ktoré nesúvisia s programom schôdze. To isté platí pre členov československej socialistickej vlády.
(1) Člen, ktorý dostal slovo, má vystúpiť na túto tému. Ak sa predseda odchýli od prejednávanej veci alebo prekročí rečnícky čas, môže upriamiť pozornosť poslanca.
(2) Člen odchylne od tohto prípadu môže po opätovnom oznámení stiahnuť slovo. Parlament rozhodne o námietkach poslanca, ktorý bol bez rozpravy odvolaný z rozpravy.
(3) Ak poslanec prekročí lehotu na podanie procedurálnej námietky alebo prípadne na odpoveď na procedurálnu námietku, predseda stiahne slovo.
(1) Poslanci môžu v rozprave hovoriť o pozmeňovacích návrhoch. Týkajú sa konkrétnej záležitosti návrhu, o ktorom sa diskutuje, a je potrebné objasniť, o čom má Parlament rozhodnúť. Predseda môže požiadať poslancov, aby objasnili svoj návrh.
(2) Ak sa v rozprave predloží pozmeňovací návrh, predsedníctvo Parlamentu alebo ktorýkoľvek poslanec môže navrhnúť pozastavenie takéhoto bodu programu až do predloženia stanoviska gestorského výboru k pozmeňovaciemu návrhu. Žiadosť o pozastavenie takéhoto bodu v každodennom programe môže podať aj žiadateľ o posudzovaný bod.
(3) Parlament rozhodne o návrhu pozastaviť diskusiu o konkrétnom bode denného programu hlasovaním bez rozpravy. Parlament môže zároveň stanoviť lehotu na predloženie stanoviska Parlamentu k navrhovanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.
(4) Rovnaký postup platí, ak poslanec písomne pred diskusiou na schôdzi Parlamentu predloží pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu.
(5) Podobne môže poslanec predložiť návrh v diskusii o prerokúvaných otázkach, ktoré priamo neovplyvňujú tieto otázky.
Na konci rozpravy predseda odovzdá konečné slovo spravodajcovi prediskutovaného návrhu a potom spravodajcovi gestorského výboru.
Hlasovanie na schôdzach Federálneho zhromaždenia
(1) O každom návrhu rozhoduje Parlament hlasovaním.
(2) Predseda Parlamentu pred každým hlasovaním upozorní poslancov na hlasovanie a určí počet poslancov prítomných v rokovacej sále (článok 40 ústavného zákona).
(1) Poradie, v ktorom sa majú predložené návrhy predložiť na hlasovanie, musí byť zvolené tak, aby väčšine poskytla čo najlepšie stanovisko.
(2) Každý poslanec môže navrhnúť samostatné hlasovanie o jednotlivých častiach návrhu. Ak hlasovanie neschváli všetky časti návrhu, o prijatých častiach sa hlasuje ako o celku.
(3) Ak sa k návrhu predloží pozmeňovací návrh, hlasuje sa najskôr o ňom. Ak sa k návrhu predložia dva alebo viac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich v poradí, v akom sú predložené. Ak prijatie jedného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu znamená vylúčenie iného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, nebude o ňom hlasovať.
(4) Ak sa predkladá návrh o procedurálnej otázke, hlasuje sa o takom návrhu pred hlasovaním o otázke.
(1) Hlasovanie je verejné alebo tajné.
(2) Vo všeobecnosti sa hlasovanie uskutoční verejne zdvihnutím ruky, ak Parlament nesúhlasí s iným spôsobom verejného hlasovania bez rozpravy.
(3) Na návrh predsedníctva Spolkového zhromaždenia, predsedníctva Parlamentu, poslancov alebo skupín poslancov môže Parlament rozhodnúť, že poslanci budú hlasovať tajne.
(4) Návrh na odsúdenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky alebo jej jednotlivému členovi sa predkladá na hlasovanie v oboch komorách podľa mena.
(1) Voľby predsedu Československej socialistickej republiky, predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, členov predsedníctva spolkového zhromaždenia, predsedu a podpredsedov komory a ostatných členov predsedníctva komory a predsedov výborov sa konajú tajným hlasovaním.
(2) Tajným hlasovaním sa konajú voľby v iných prípadoch, ak to zákon ustanovuje.
(3) V iných prípadoch sa voľby konajú vo verejnom hlasovaní, pokiaľ Parlament nesúhlasí inak.
(1) Hlasovanie podľa mien sa uskutočňuje prostredníctvom hlasovacích lístkov s menami poslancov. Ďalšie podrobnosti stanoví každý Parlament vo svojom uznesení.
(2) O vstupenkách sa tajne hlasuje. Počet hlasov a výsledky volieb vykonáva výbor poslancov zvolený Parlamentom.
(3) Ak sa podľa článkov 41 a 42 ústavného aktu zakazuje zväčšovanie, tajné hlasy sa konajú v Snemovni národov samostatne. V takom prípade si Parlament národov zvolí dva výbory poslancov.
Členovia Snemovne ľudu hlasovali oddelene od členov Snemovne národov na spoločných zasadnutiach oboch parlamentov.
Spolupráca a zmierovacie konanie Parlamentu
(1) Predsedníctvo spolkového zhromaždenia, predsedníctvo oboch komôr a ich výborov spolupracujú pri príprave uznesení Spolkového zhromaždenia a usilujú sa zjednotiť uznesenia oboch komôr. Na tento účel sú príslušné výbory oboch snemov informované o ich schôdzach, o prijatých záveroch a posielajú svojich zástupcov na zasadnutia gestorského výboru, aby vysvetlili prijaté stanoviská. Vo všeobecnosti sa konajú spoločné zasadnutia s cieľom zjednotiť rôzne stanoviská.
(2) Predsedníctvo Parlamentu informuje predsedníctvo druhej komory a predsedníctvo federálneho zhromaždenia o každom uznesení prijatom Parlamentom.
(1) Ak sa nedosiahne konsenzus o uznesení oboch poslancov Parlamentu, Parlament (-y) môže (-ú) dokonca aj na návrh predsedníctva federálneho zhromaždenia rozhodnúť o opätovnom prerokovaní veci alebo môže (-ú) nariadiť výborom, aby opätovne prerokovali a predložili návrhy, alebo môže (-ú) súhlasiť so zmierovacím postupom podľa článku 44 ústavného práva.
(2) Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatňujú, ak sa nedosiahne rovnaké uznesenie oboch komôr o štátnom rozpočte federácie (článok 44 ods. 4 ústavného zákona).
(1) Spoločný zmierovací výbor sa skladá z 10 zástupcov každého Parlamentu, pokiaľ Parlament nesúhlasí s iným počtom; aj v tomto prípade sa spoločný výbor vždy skladá z rovnakého počtu poslancov Parlamentu ľudu a Parlamentu národov.
(2) Parlament národov volí do spoločného výboru rovnaký počet poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a rovnaký počet poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
(1) Prvé zasadnutie spoločného zmierovacieho výboru zvoláva predseda federálneho zhromaždenia. Na tomto zasadnutí si výbor zvolí predsedu, ktorý bude riadiť ďalšie rokovania výboru.
(2) Členovia spoločného výboru podávajú správy o výsledkoch rokovaní spoločného výboru obom parlamentom.
Ak na základe odporúčania spoločného výboru obaja neakceptujú rovnaké uznesenie, obaja môžu rozhodnúť o spoločnej schôdzi oboch z nich a o prijatí rovnakého uznesenia. Predsedníctvo Spolkového zhromaždenia môže navrhnúť aj spoločnú schôdzu oboch členov.
(1) Ak zmierovací postup alebo spoločná schôdza oboch parlamentov nevedú k rovnakému uzneseniu, predsedníctvo Parlamentu o tom informuje predsedníctvo federálneho zhromaždenia.
(2) Ak zmierovací postup neviedol k rovnakému uzneseniu oboch parlamentov, predsedníctvo Federálneho zhromaždenia informovalo prezidenta Československej socialistickej republiky.
Prekladanie a otázky
(1) Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú právo zasahovať do vlády Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť otázky týkajúce sa ich zodpovednosti.
(2) Vláda a jej členovia sú povinní odpovedať na otázky a otázky.
(3) Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú tiež právo klásť otázky od hlavy ústredných orgánov Československej socialistickej republiky vo veciach ich právomoci.
(4) Vedúci ústredných úradov sú povinní odpovedať na otázky.
(1) Interpelovanie sa predkladá písomne predsedníctvu Parlamentu.
(2) Interpulácia by sa mala stručne sformulovať a malo by sa objasniť, aké vysvetlenie požaduje poslanec.
(1) Predsedníctvo Parlamentu informuje grémium federálneho zhromaždenia o predložených príspevkoch. Rozhovor sa vytlačí a rozpošle vopred, alebo sa rozošle všetkým poslancom, ako aj medziľudským.
(2) Interpelácia je povinná odpovedať na interpeláciu najneskôr do 30 dní predsedníctvu Parlamentu a interpelantovi, pokiaľ sa nedostaví naliehavá interpelácia. Aj keď tento termín neuplynul, interpolovaný môže ústne odpovedať na pohovor zaslaný na nasledujúcom zasadnutí Parlamentu.
(3) Grémium Parlamentu informuje grémium o odpovediach na pohovory grémia spolkového zhromaždenia, v prípade potreby so stanoviskom; písomné odpovede sa zaradia do programu nasledujúcej schôdze Parlamentu, ktorá k nim predloží stanovisko. Ak to poslanec navrhne, prebehne rozprava o odpovediach na pohovory.
(4) Na žiadosť interpelu alebo iného poslanca môže Parlament vyhlásiť pohovor za naliehavý. Člen uvedie dôvody takejto žiadosti. Ak Parlament vyhlási, že je to naliehavé, je povinný odpovedať na takýto pohovor na tom istom stretnutí Parlamentu. V prípade, že interpolovaný člen nemôže odpovedať, musí toto stretnutie vyjadriť svoje pripomienky k interpolácii a požiadať Parlament o podrobnejšiu odpoveď.
(1) Otázky môžu byť písomné alebo ústne (§ 31).
(2) Písomné otázky sa odpovedajú písomne alebo ústne do 30 dní.
(3) Na otázky na ústne zodpovedanie obvykle odpovie odporca po predložení otázky ústne. Môže si vyhradiť písomnú odpoveď, pokiaľ inštitúcia, na ktorej zasadnutí bola položená otázka, nie je spokojná s ústnou odpoveďou. Potom odpovie na otázku na ďalšom stretnutí. Písomná odpoveď sa musí zaslať do 30 dní.
Každý poslanec môže položiť predsedovi a ostatným členom grémia spolkového zhromaždenia, ako aj predsedovi a členom grémia Parlamentu otázky týkajúce sa činnosti grémia spolkového zhromaždenia alebo grémia Parlamentu.
Rokovania o účtoch
Rokovania o zákonoch zvyčajne pozostávajú z diskusií o zásadách práva a diskusií o návrhu zákona.
Návrhy Spolkového zhromaždenia môžu predkladať členovia Spolkového zhromaždenia, skupiny členov, výbory oboch parlamentov, prezident Československej socialistickej republiky, vláda Československej socialistickej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.
(1) Návrhári predkladajú zásady zákona spolu s politickou a hospodárskou analýzou predsedovi Federálneho zhromaždenia a postúpia ich Parlamentu.
(2) Zásady práva sa vypracujú takým spôsobom, aby predstavovali spoľahlivý a úplný základ, na ktorom môžu výbory federálneho zhromaždenia posúdiť, či sa určitá záležitosť musí regulovať, alebo či sa existujúce právne predpisy musia zmeniť a doplniť a v prípade potreby doplniť, ktorými smermi a do akej miery. Princípy spočívajú v možnosti výberu alternatívnych riešení, pokiaľ je to možné.
(3) Politická a hospodárska analýza sa musí vykonať takým spôsobom, aby bolo možné komplexne posúdiť nové právne predpisy z hľadiska politických aj hospodárskych dôsledkov, pokiaľ ide o postavenie občanov a organizácií, ako aj vplyv právnych predpisov na činnosť štátnych orgánov a organizácií. Cieľom analýzy je odôvodniť potrebu nových právnych predpisov a ich základné prvky.
(4) Výnimočne možno upustiť od predkladania zásad a politických a ekonomických analýz, ak s tým po porade s predsedami Parlamentu súhlasí predseda spolkového zhromaždenia.
Grémium Parlamentu alebo na základe jeho právomoci nariadi, aby sa o zásadách diskutovalo v príslušných výboroch, pričom zároveň zabezpečí, aby sa zásady rozdeľovali všetkým poslancom Parlamentu, a informuje ich o tom, ktoré výbory boli nariadené.
(1) Odvolateľ vo výboroch odôvodní zásady práva.
(2) Po porade so zásadami výbor oznámi svoje stanovisko odvolateľovi a predsedníctvu Parlamentu, ktoré o tom v prípade potreby informuje grémium spolkového zhromaždenia s vlastnými pripomienkami.
(1) Galois of Laws sa predloží predsedovi federálneho zhromaždenia a postúpi sa Parlamentu.
(2) Sylaby zákonov sa predkladajú spolu s odôvodnenou správou vrátane finančného a hospodárskeho rozsahu navrhovanej úpravy a spôsobu úhrady potrebných nákladov. Pri diskusii o návrhu zákona môžu výbory požiadať odvolateľa, aby im poskytol informácie o obsahu vykonávacích ustanovení, ktoré majú vydať federálne orgány, a o čase vydania vykonávacích ustanovení.
(3) Odvolateľ zároveň podá správu o tom, ako dodržal odporúčania výborov Parlamentu vo svojich stanoviskách alebo prečo tieto odporúčania nesplnil.
(4) Odvolateľ v rokovacej sále odôvodňuje kódex správania. Ak je vláda Československej socialistickej republiky remeselníkom, je v rokovacej sále oprávnená členom vlády, ktorému ju vláda poverí.
Predseda Parlamentu alebo pod jeho vedením predseda Parlamentu nariadi príslušným výborom návrh právneho predpisu, pričom zároveň zabezpečí rozdelenie návrhu všetkým poslancom Parlamentu, a informuje ich o tom, ktoré výbory boli nariadené.
Členovia, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol kódex správania udelený, môžu týmto výborom poskytnúť stanovisko k kódexu správania vrátane písomného stanoviska.
Predseda Spolkového zhromaždenia zašle zásady a náčrt zákona vláde Československej socialistickej republiky, ak nie je spravodajcom zákona. Prezident spolkového zhromaždenia zašle zásady a náčrt zákona Českej národnej rade a Slovenskej národnej rade, pokiaľ nie sú podporovateľmi zákona, aby podľa vlastného uváženia vyjadrili svoj názor.
Stanoviská orgánov uvedených v oddiele 44 oznámi predseda federálneho zhromaždenia jednotlivým snemovniam.
(1) Vo výboroch Parlamentu bude spravodajca odôvodniť návrh zákona. Výbor môže spomedzi svojich členov vymenovať spravodajcov, ktorí budú diskutovať o návrhu zákona vo výbore.
(2) Výbory Parlamentu môžu na základe svojich uznesení diskutovať aj o požadovanom návrhu zákona na spoločnom zasadnutí.
(3) Príslušné výbory oboch komôr môžu na základe svojich uznesení diskutovať o požadovanom návrhu zákona na spoločnom zasadnutí.
(1) Poslanci môžu v rozprave prednášať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k právnym predpisom. Týkajú sa konkrétneho prípadu, o ktorom sa diskutuje, a treba objasniť, o čom má výbor rozhodnúť.
(2) Výbor prerokuje aj pozmeňovacie návrhy zaslané výboru podľa odseku 43.
Odsek 20 sa vzťahuje na príkaz pri hlasovaní o predložených návrhoch.
(1) Ak sa výbor rozhodne zmeniť a doplniť učebné osnovy, vypracuje pre Parlament písomnú správu obsahujúcu odporúčania výboru a presné znenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
(2) Písomnú správu výboru schváli výbor pred predložením Parlamentu, pokiaľ ju neschváli predseda a niektorí iní členovia výboru jeho vypracovaním.
Po projednání osnovy zákona seznámí předseda výboru s usnesením výboru neprodleně předsednictvo sněmovny a ostatní předsedy výborů sněmovny, jimž byla osnova zákona přikázána k projednání. Předsednictvo sněmovny informuje o usnesení výboru předsednictvo Federálního shromáždění.
Ak sa o zákone diskutovalo vo viacerých výboroch Parlamentu a všetky tieto výbory sa dohodli na rovnakých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, môžu Parlamentu predložiť spoločnú písomnú správu.
(1) Po projednání osnovy zákona určí výbor zpravodaje, který podá sněmovně ústní zprávu o projednání osnovy ve výboru.
(2) Ak sa o návrhu zákona diskutovalo vo viacerých výboroch Parlamentu, tieto výbory môžu určiť spoločného spravodajcu.
(1) Ustanovenia odsekov 36 až 52 sa uplatňujú mutatis mutandis na posúdenie návrhov právnych opatrení grémiom spolkového zhromaždenia.
(2) Ustanovení § 41 až 52 se vztahují přiměřeně i na projednávání mezinárodních smluv. O záměrech sledovaných připravovanými mezinárodními smlouvami informuje vláda Československé socialistické republiky Federální shromáždění.
(1) Zákony Federálního shromáždění vyhlašuje předsednictvo Federálního shromáždění do 14 dnů po jejich schválení (čl. 45 odst. 3 ústavního zákona).
(2) Grémium spolkového zhromaždenia oznámi dátum schválenia zákona ako dátum rozhodnutia druhého snemovne o návrhu prijatom prvým snemom.
(3) Neusnese-li se druhá sněmovna o návrhu přijatém první sněmovnou do tří měsíců, vyhlásí předsednictvo Federálního shromáždění zákon po uplynutí této lhůty. Současně označí za den schválení zákona den, kdy uplynula lhůta tří měsíců.
Zápisnica zo zasadnutí orgánov Spolkového zhromaždenia
(1) O každé schůzi Sněmovny lidu, Sněmovny národů, o společné schůzi obou sněmoven a o schůzi předsednictva Federálního shromáždění se pořizuje doslovný zápis. V zápise je nutno uvést, kdo řídil schůzi, kolik členů příslušných orgánů bylo přítomno, kteří řečníci se zúčastnili rozpravy a jaký byl výsledek hlasování.
(2) Rečníci, ktorí vystúpili v rozprave, overia text príspevku, ktorý predložili čo najskôr po zasadnutí. Pritom môžu opraviť akékoľvek chyby vykonané v čase registrácie; Nemenia však obsah a význam svojej reči.
(3) Zápis o schůzi sněmovny ověřuje její předseda a nejméně dva ověřovatelé sněmovny. Zápis o společné schůzi obou sněmoven ověřuje předseda Federálního shromáždění a po jednom ověřovateli každé sněmovny. Zápis o schůzi předsednictva Federálního shromáždění ověřuje předseda a ověřovatel předsednictva Federálního shromáždění. Tito funkcionáři ověřují přijatá usnesení.
(4) Ověřený zápis je autentickým záznamem o schůzi a předává se společně s příslušnými podklady, přílohami a usneseními k uložení do archivu Kanceláře Federálního shromáždění.
(5) Autentické znenie zápisnice zo schôdze snemovne ľudu a snemovne národov alebo na ich spoločnej schôdzi je základom pre uverejnenie krátkej správy, pokiaľ v prípadoch uvedených v odseku 11 ods. 2 predsedníctvo príslušného Parlamentu alebo prípadne predsedníctvo oboch komôr nerozhodne inak.
(6) Zápisnica obsahuje úplné znenie predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení a iných dokumentov, ktoré boli predmetom rokovaní.
(1) Odsek 55 sa uplatňuje mutatis mutandis na zápisnice zo zasadnutí predsedov a výborov snemovne ľudu a snemovne národov, pokiaľ Parlament vo svojom uznesení neustanovuje inak.
(2) Predseda a jeden overovateľ každého zúčastneného výboru overia zápisnicu zo spoločných zasadnutí viacerých výborov.
Obsah
Část I
Část II
§ 2
§ 3
§ 4
§ 5
§ 6
§ 7
Část III
§ 8
§ 9
§ 10
§ 11
§ 12
§ 13
§ 14
§ 15
§ 16
§ 17
§ 18
§ 19
§ 20
§ 21
§ 22
§ 23
§ 24
§ 25
§ 26
§ 27
§ 28
§ 29
§ 30
§ 31
§ 32
§ 33
§ 34
§ 35
§ 36
§ 37
§ 38
§ 39
§ 40
§ 41
§ 42
§ 43
§ 44
§ 45
§ 46
§ 47
§ 48
§ 49
§ 50
§ 51
§ 52
§ 53
§ 54
§ 55
§ 56
§ 57
Část IV
§ 58
§ 59
§ 60
§ 61
§ 62
§ 63
§ 64
§ 65
§ 66
§ 67
§ 68
§ 69
§ 70
§ 71
§ 72
§ 73
§ 74
§ 75
§ 76
§ 77
§ 78
§ 79
Část V
§ 80
§ 81
§ 82
§ 83
§ 84
§ 85
Část VI
§ 86
Část VII
§ 87
§ 88
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 56 / 1969 Zb. o rokovacom poriadku Spolkového zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 16.06.1969 |
|---|---|
| Účinnosť od | 16.06.1969 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0