Úplné znenie zákona č. 55 / 1975 Zb.

Zákonník práce (úplné znenie zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších právnych zmien a doplnení a doplnkov)

Platný
Obsah
Článek I Článek II Článek III Článek IV Článek V Článek VI Článek VII Článek VIII Článek IX Článek X ČÁST PRVNÍ HLAVA PRVNÍ § 1 § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 HLAVA DRUHÁ § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 14 § 15 § 16 § 17 HLAVA TŘETÍ § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 § 23 HLAVA ČTVRTÁ § 24 § 25 § 26 ČÁST DRUHÁ HLAVA PRVNÍ § 27 Oddíl první § 28 § 29 § 30 § 31 § 32 § 33 § 34 § 35 Oddíl druhý § 36 § 37 § 38 § 39 § 40 § 41 Oddíl třetí § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 55 § 56 § 57 § 58 § 59 § 60 Oddíl čtvrtý § 61 § 62 § 63 § 64 Oddíl pátý § 65 § 66 § 67 § 68 Oddíl šestý § 69 § 70 § 71 HLAVA DRUHÁ § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 HLAVA TŘETÍ Oddíl první § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 § 88 § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 Oddíl druhý § 96 § 97 § 98 § 99 § 99a Oddíl třetí § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106 § 107 § 108 § 109 § 110 HLAVA ČTVRTÁ Oddíl první § 111 § 112 § 113 § 114 § 115 § 116 § 117 § 118 § 119 § 120 § 121 § 122 § 123 Oddíl druhý § 124 § 125 § 126 § 127 § 128 § 129 § 130 Oddíl třetí § 131 HLAVA PÁTÁ § 132 § 133 § 134 § 135 § 136 § 137 § 138 HLAVA ŠESTÁ Oddíl první § 139 § 140 § 141 § 142 § 143 § 144 § 145 Oddíl druhý § 146 § 147 § 148 HLAVA SEDMÁ Oddíl první § 149 § 150 § 151 § 152 Oddíl druhý § 153 § 154 § 155 § 156 § 157 § 158 § 159 § 160 § 161 § 162 Oddíl třetí § 163 § 164 § 165 § 166 § 167 § 168 § 169 HLAVA OSMÁ Oddíl první § 170 § 171 Oddíl druhý § 172 § 173 § 174 § 175 § 176 § 177 § 178 § 179 § 180 § 181 § 182 § 183 § 184 § 185 § 186 Oddíl třetí § 187 § 188 § 189 § 190 § 191 § 192 § 193 § 194 § 195 § 195a § 196 § 197 § 198 § 199 § 200 § 201 § 202 § 203 § 204 § 205 § 206 HLAVA DEVÁTÁ § 207 § 208 § 209 § 210 § 211 § 212 § 213 § 214 § 215 § 216 ČÁST TŘETÍ § 217 § 218 § 219 § 220 § 221 § 222 § 223 § 224 § 225 § 226 § 227 § 227a § 228 § 229 § 230 § 231 ČÁST ČTVRTÁ § 232 § 233 § 234 § 235 § 236 § 237 § 238 § 239 ČÁST PÁTÁ HLAVA PRVNÍ § 240 § 241 § 242 § 243 § 244 § 245 HLAVA DRUHÁ § 246 § 247 § 248 HLAVA TŘETÍ § 249 § 250 § 251 HLAVA ČTVRTÁ § 252 § 253 § 254 § 255 § 256 § 257 § 258 § 259 § 260 HLAVA PÁTÁ § 261 § 262 § 263 § 264 § 265 § 266 § 266a ČÁST ŠESTÁ § 267 § 267a § 268 § 269 § 270 § 270a § 271 § 272 § 273 § 274 § 275 § 276 § 277 § 278 § 279 § 280
55
Predsedníctvo spolkového zhromaždenia
Oznamy
úplné znenie zákonníka práce zo 16. júna 1965 č. 65 Z. z., ako vyplýva zo zmien a doplnení zákonov z 27. júna 1968 č. 88 Z. z., zákonom z 18. decembra 1969 č. 153 Z. z., z úprav zákonov zo 17. novembra 1970 č. 100 Z. z. a zo zmien a doplnení zákonov z 26. marca 1975 č. 20 Z. z.
Zákon o práci
Víťazstvo socialistického sociálneho poriadku v našej krajine vytvorilo silný východiskový bod pre úsilie pracujúcich ľudí o konsolidáciu a ďalší rozvoj našej socialistickej spoločnosti pod vedením Komunistickej strany Československa.
Oslobodená ľudská práca sa stala základným zdrojom rozvoja našej spoločnosti a blahobytu všetkých ľudí. Je to založené na rozvoji národného hospodárstva a na rastúcej fyzickej a kultúrnej úrovni všetkých občanov. Práca v socializme vytvára predpoklady pre konsolidáciu individuálnych záujmov so spoločnosťou.
Ako člen socialistickej spoločnosti sa každý, kto pracuje na úlohe socialistickej výstavby, podieľa na výsledkoch spoločnej práce. Socialistický rád zabezpečuje, aby práca každého jednotlivca slúžila na prospech celku, a teda na úžitok každého pracovníka.
Socialistický štát stanovuje pracovné podmienky, upravuje vzťah medzi pracovníkmi a socialistickými organizáciami, stanovuje ich vzájomné povinnosti a zaručuje práva pracovníkov v súlade so sociálnymi záujmami.
Aby sa ďalej rozvíjali a konsolidovali sociálne pracovné vzťahy, je potrebné prispôsobiť sociálne pracovné vzťahy zásadám zakotveným v našej socialistickej ústave novým a komplexne zjednoteným zákonníkom práce, ktorý prispeje k dokončeniu socialistického právneho štátu a ku konsolidácii socialistickej zákonnosti.
Zákonník práce sa stáva základným kameňom pracovného práva Československej socialistickej republiky. Vyjadruje vôľu pracujúcich ľudí prispôsobiť svoje socialistické pracovné vzťahy v súlade so záujmami spoločnosti, a teda každého jednotlivca, konsolidovať a postupne rozvíjať svoj prechod do komunistických vzťahov. Je tiež aktívnym faktorom rozvoja socialistických výrobných vzťahov. Pomáha pracovníkom čestne a čestne pracovať pre spoločnosť, dôsledne rešpektovať pracovnú disciplínu, plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky a zabezpečiť hospodársku základňu nášho štátu - socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov. Dodržiavanie zákonníka práce všetkými pracovnými, štátnymi, hospodárskymi a odborovými orgánmi a inými sociálnymi organizáciami je nástrojom na konsolidáciu socialistického právneho štátu a prispieva k rozvoju účasti pracovníkov na riadení a riadení národného hospodárstva.
Na základe týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Základné zásady
Článek I
Všetci občania majú právo na prácu. V pracovnej spoločnosti môže jednotlivec plne rozvíjať svoje schopnosti a využívať svoje oprávnené záujmy iba tým, že sa aktívne podieľa na rozvoji celej spoločnosti, najmä prostredníctvom primeraného podielu sociálnej práce. Práca v prospech spoločnosti a podľa jej potrieb je preto vedúcou povinnosťou a zároveň čestnou záležitosťou pre každého občana.
Článek II
Sociálne zriadenie Československej socialistickej republiky vylučuje ľudské vykorisťovanie v akejkoľvek forme.
Článek III
Pracovné vzťahy, v ktorých sa pracovníci podieľajú na sociálnej práci podľa tohto kódexu, sa môžu vytvoriť len so súhlasom občana a socialistickej organizácie. Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckých vzťahov musí byť v súlade s pravidlami socialistickej koexistencie.
Článek IV
Pracovníci majú nárok na odmenu za prácu vykonanú podľa ich kvantity, kvality a sociálneho významu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, odpočinok a zotavenie po práci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať pracovné podmienky, ktoré pracovníkom umožnia čo najlepšie vykonávať svoje zručnosti a vedomosti, rozvíjať tvorivé iniciatívy a zvyšovať kvalifikáciu a prispievať k stabilite pracovných vzťahov.
Článek V
Pracovníci majú právo a právo zúčastňovať sa na rozvoji, riadení a kontrole činností socialistickej organizácie a pomáhať pri rozvoji a upevňovaní spolupráce a vzájomnej pomoci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať a zlepšovať podmienky na nepretržité rozširovanie tejto účasti.
Článek VI
Od pracovníkov sa vyžaduje, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného práva a funkcie, ktorá im bola pridelená v socialistickej organizácii, čím sa upevní a prehĺbi socialistická pracovná disciplína.
Článek VII
Ženy majú právo na rovnaké pracovné miesto ako muži. Ženy majú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú zúčastňovať sa na ich práci nielen vzhľadom na ich fyziologické predpoklady, ale aj vzhľadom na ich sociálnu funkciu v materstve, vo vzdelávaní a starostlivosti o deti.
Článek VIII
Dospievajúci majú právo pripraviť sa na povolanie a majú pracovné podmienky umožňujúce úspešný rozvoj ich telesných a duševných schopností.
Článek IX
Socialistické organizácie sú povinné prijať opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov pri práci a podľa tohto kódexu sú zodpovedné za škody spôsobené pracovníkom pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania. Pracovníkom sa poskytuje bezplatná preventívna a lekárska starostlivosť, ako aj právo na fyzickú istotu v prípade pracovnej neschopnosti, vysokého veku a v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytnú pracovné podmienky, ktoré im umožnia uplatňovať a rozvíjať svoje zručnosti v oblasti ich zdravia. Pracovníci, ktorí splnili podmienky pre nárok na starobný dôchodok, sa stanovia na ich ďalšiu pracovnú činnosť. Pracovné vzťahy sú zákonom chránené v čoraz väčšej miere, keď pracovníci nie sú schopní pracovať z dôvodu choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva.
Článek X
Účasť hnutia revolučného odborového zväzu na pracovných vzťahoch, ktoré sa riadia týmto kódexom, je neoddeliteľnou súčasťou týchto vzťahov.

ČÁST PRVNÍ

Všeobecné ustanovenia

HLAVA PRVNÍ

Pôsobnosť aktu
§ 1
Účasť občanov na sociálnej práci vytvára pracovné vzťahy medzi občanmi a socialistickými organizáciami. Tieto vzťahy sa riadia predovšetkým zákonníkom práce.
§ 2
(1) Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, na ktoré boli na pracujúcich pozvaní občania, sa vzťahuje zákonník práce, ak je to výslovne ustanovené v osobitných ustanoveniach alebo v osobitných ustanoveniach, prípadne v stanovách sociálnych organizácií a uzneseniach vydaných podľa nich ústrednými orgánmi týchto organizácií.
(2) Ak sa verejný úrad vykonáva v pracovnom vzťahu, tento pracovný vzťah sa riadi zákonníkom práce.
§ 3
(1) Pracovné vzťahy členov výrobných družstiev sa riadia Zákonníkom práce v rozsahu stanovenom v ostatných ustanoveniach.
(2) Pracovné vzťahy členov jednotlivých poľnohospodárskych družstiev a občanov, ktorí trvale pracujú v družstvách podľa pracovných rád orgánov družstva a ktorí ešte nie sú členmi družstva, ani v pracovnom vzťahu s družstvom, sa posudzujú v súlade s Zákonníkom práce, len ak to tento kódex výslovne ustanovuje, alebo ak to ustanovujú osobitné pravidlá alebo stanovy.
(3) Ak jednotlivé poľnohospodárske družstvá a výrobné družstvá môžu rokovať o pracovnom vzťahu s nečlenmi družstva podľa stanov alebo osobitných pravidiel, alebo ak uzatvárajú dohody o práci mimo zamestnania (oddiel 232 a nasl.), tieto pracovné vzťahy sa riadia Zákonníkom práce.
(4) Zákonník práce sa vzťahuje aj na učňov jednotných poľnohospodárskych družstiev a výrobných družstiev.
§ 4
Na pracovnoprávne vzťahy prokurátorov a prokurátorov a členov ozbrojených síl v aktívnom služobnom pomere sa vzťahuje zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovujú osobitné pravidlá.
§ 5
Zákonník práce sa vzťahuje na žiakov a študentov vo svojej práci vo výrobe a v operačnej praxi, na vedeckých (umeleckých) ašpirantov, na členov regionálnych rád právnikov a na pracovné vzťahy členov posádky československých námorných lodí, pokiaľ nie je v osobitných predpisoch ustanovené inak.
§ 6
(1) Pracovné vzťahy medzi občanmi a zahraničnými organizáciami, ako aj medzi cudzincami pracujúcimi na území Československej socialistickej republiky a domácimi organizáciami sa riadia Zákonníkom práce, pokiaľ pravidlá medzinárodného práva súkromného neustanovujú inak.
(2) Pracovné vzťahy pracovníkov medzinárodných organizácií so sídlom v Československej socialistickej republike zriadené vnútroštátnymi dohodami alebo na základe nich sa riadia zákonníkom práce, pokiaľ takéto zmluvy alebo iné medzištátne dohody neustanovujú inak.
§ 7
Cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti môžu byť prijatí do zamestnania len vtedy, ak im bolo udelené povolenie na pobyt na území Československej socialistickej republiky.

HLAVA DRUHÁ

Účastníci pracovných vzťahov
Socialistické organizácie
§ 8
(1) Socialistické organizácie sú štátne, družstevné a sociálne organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosti prispievajú k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len "organizácie").
(2) Organizácie konajú v ich mene v pracovnoprávnych vzťahoch a sú zodpovedné za takéto vzťahy.
(3) Od organizácií sa vyžaduje, aby sa starali o vytváranie a rozvoj pracovných vzťahov v súlade s týmto kódexom, inými právnymi predpismi a pravidlami socialistického spolunažívania.
§ 9
(1) Právne akty v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva predovšetkým v mene organizácie jej štatutárny orgán. Ostatní zamestnanci organizácie, najmä vedúci ich organizačných útvarov, sú oprávnení konať v mene organizácie v právnych aktoch vyplývajúcich z ich funkcií stanovených pravidlami organizácie.
(2) Organizácia môže v rámci svojich právomocí písomne delegovať ďalších zamestnancov na vykonávanie určitých právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. V písomnom mandáte sa uvedie rozsah pôsobnosti oprávneného zamestnanca.
(3) Riadenie organizácie, čo znamená jej orgány (odsek 1), ako aj jej ďalší zamestnanci zodpovední za riadenie organizácie sú oprávnení určiť a uložiť podriadenému personálu organizačnej práce, organizovať, riadiť a kontrolovať svoju prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny.
§ 10
(1) Právne akty inštitúcií alebo prípadne oprávnených zamestnancov (článok 9 ods. 1 a 2) zaväzujú organizáciu, ktorá z takýchto aktov tiež dostáva práva.
(2) Ak orgán alebo poverený úradník prekročil svoju právomoc právnym aktom v pracovnoprávnych vzťahoch, takéto akty nezaväzujú organizáciu, ak pracovník musí vedieť, že tento orgán alebo poverený úradník prekročil jeho právomoc. To isté platí, ak pracovník organizácie, ktorý na to nebol oprávnený ani oprávnený, podnikol právne kroky.
Pracovníci
§ 11
(1) Oprávnenosť občana mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch a mať spôsobilosť svojho právneho úkonu na získanie týchto práv a na prevzatie týchto povinností vzniká, ak nie je uvedené inak, od začiatku kalendárneho roka, v ktorom občan absolvuje povinné vzdelanie; Organizácia však nesmie s ňou rokovať ako so dňom nástupu do práce alebo vo vyučovacom vzťahu deň pred dňom, keď tento občan ukončí povinné vzdelanie.
(2) Pracovník môže uzavrieť zmluvu o zodpovednosti (odsek 176) až po uplynutí 18 rokov.
§ 12
(1) Právo na právne úkony podľa predchádzajúceho ustanovenia sa môže upustiť len od súdneho rozhodnutia. Právne úkony, na ktoré nie je oprávnený, prijíma jeho zástupca; nemôže však uzavrieť dohodu o vecnej zodpovednosti.
(2) Súd prvého stupňa obmedzí spôsobilosť pracovníka na súdne konanie a v rozhodnutí určí rozsah tohto obmedzenia, ak je pracovník schopný vykonať iba určité právne úkony týkajúce sa duševnej poruchy, ktorá nie je len dočasná alebo nadmerná konzumácia alkoholických nápojov, omamných látok alebo jedov.
(3) Ak občan duševnej poruchy, ktorá nie je len dočasná, nie je schopný vykonávať právne úkony, súd ho oprie o jeho právnu spôsobilosť.
(4) Súd prvého stupňa zmení a doplní alebo zruší vzdanie sa alebo obmedzenie oprávnenosti, ak sa zmenia alebo vyjdú z dôvodov, na základe ktorých vznikli.
§ 13
Člen rozhodcovského tribunálu môže ako účastník konať samostatne (procesná spôsobilosť) v rozsahu, v akom má schopnosť získať práva a prevziať si svoje vlastné povinnosti.
Zastúpenie
§ 14
(1) Zastupovanie je založené na dohode o splnomocnení alebo rozhodnutí súdu. Zástupca koná v mene zástupcu a zakladá práva a povinnosti priamo od zástupcu.
(2) Nie je možné zastupovať inú osobu, ktorá nie je schopná podať žalobu alebo ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpenej osoby.
(3) Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu možno vymenovať len vtedy, ak je to ustanovené zákonom alebo dohodnuté stranami. Právne akty iného zástupcu tiež vedú k priamo zastúpeným právam a povinnostiam.
(4) Ak zástupca prekročí rozsah jeho povolenia, je ním viazaný len vtedy, ak schváli alebo koná na základe takéhoto konania.
§ 15
(1) Pracovníkov a organizácie môže zastupovať iný občan alebo iná organizácia.
(2) Zastupovanie vyžaduje písomné splnomocnenie, v ktorom sa uvádza rozsah oprávnenia zástupcu, inak nie je platné.
(3) Pokiaľ nie je v mandáte niekoľkých zástupcov stanovené inak, musia všetci konať spoločne.
§ 16
(1) Ak ho zástupca odvolá, alebo ak ho zástupca popiera, stráca sa jeho právomoc. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť podané písomne, inak je neplatné. Právnická právomoc zanikne aj smrťou jedného z nich alebo prípadne zánikom organizácie.
(2) Okrem zástupcu a zástupcu je strata právomoci účinná len vtedy, ak o nej počuli.
(3) Ak zástupca zomrel alebo poskytol dôkaz o svojej splnomocnenej právomoci, zástupca je povinný urobiť všetko, čo je pre neho neprijateľné, aby zástupca neublížil svojim právam. Opatrenia prijaté týmto spôsobom majú rovnaké právne dôsledky ako v prípade stáleho zastúpenia, pokiaľ nie sú v rozpore s tým, čo urobili zastúpení alebo jeho dedičia.
§ 17
(1) Zástupca, ktorý bol zbavený právnej spôsobilosti rozhodnutím Súdneho dvora alebo ktorého právna spôsobilosť bola obmedzená rozhodnutím Súdneho dvora, je opatrovník vymenovaný súdom.
(2) Súd prvého stupňa môže tiež vymenovať opatrovníka osoby, ktorej bydlisko nie je známe, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti.
(3) Ak sa záujmy opatrovníka stretnú so záujmami zastúpených alebo záujmami tých, ktorých zastupuje ten istý opatrovník, súd vymenuje osobitného opatrovníka.

HLAVA TŘETÍ

Účasť pracovníkov na rozvojových, riadiacich a kontrolných činnostiach
§ 18
(1) Účasť pracovníkov a ich zberateľov na rozvoji, riadení a kontrole činností organizácie je neodlučiteľnou črtou socialistickej demokracie a predpokladom úspechu organizácie; Zameriava sa najmä na zabezpečenie ziskovosti, technický rozvoj, zlepšenie produktivity práce, kvalitu a nákladovú efektívnosť výroby, kvalitu úloh organizácie, zvýšenie bezpečnosti a zdravotnej starostlivosti pri práci, posilnenie pracovnej disciplíny a zlepšenie zručností, čím prispieva k zlepšeniu materiálnej a kultúrnej úrovne pracovníkov.
(2) Organizácia organizuje a rozvíja najmä základné organizácie hnutia revolučných odborových zväzov, ich pretekárske výbory a iné orgány, ktorých postavenie určuje štatút revolučného hnutia odborových zväzov.
(3) Zamestnanci organizácie sa zúčastňujú na rozvoji, riadení a kontrole činností organizácie, najmä prostredníctvom foriem účasti organizovaných odborových organizácií; prerokujú najmä dokumenty a návrhy plánov, ich rozdelenie, kontrolu a hodnotenie realizácie plánu a socialistickú súťaž.
§ 19
(1) Od vedúcich predstaviteľov sa vyžaduje, aby neustále vytvárali podmienky na rozširovanie účasti pracovníkov na rozvoji, riadení a kontrole činností organizácie, najmä na rozvoj socialistickej hospodárskej súťaže, hnutie vynálezcov, inovátorov a vylepšení a iných foriem tvorivej iniciatívy a aby mali prospech zo skúseností, pripomienok a návrhov pracovníkov a odborov.
(2) Vodcovia sú povinní vykonávať povinnosti uložené základným organizáciám revolučného hnutia odborových zväzov a odborovým orgánom.
§ 20
Kolektívne zmluvy
(1) S cieľom zabezpečiť rozvoj organizácie a zlepšiť pracovné, zdravotné, sociálne a kultúrne podmienky pracovníkov a posilniť vzťahy spolupráce orgány Hnutia revolučných odborových zväzov a v mene organizácií uzatvárajú kolektívne zmluvy. Kolektívne dohody môžu uzatvárať aj vyššie hospodárske orgány a vyššie odbory.
(2) Kolektívne zmluvy sa môžu upraviť v súlade s inými ustanoveniami tohto kódexu alebo v súlade s nariadeniami a smernicami ústredných orgánov vrátane určitých pracovných a mzdových podmienok. Obsah kolektívnych zmlúv musí byť v súlade s právnymi predpismi a záujmami spoločnosti.
(3) Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnenia a dodatky sa prerokúvajú písomne. Pred podpisom ich schváli príslušný odborový zväz. Organizácia uchováva kolektívnu zmluvu päť rokov po jej uplynutí.
(4) Okrem tohto kódexu sú manažéri a ostatní zamestnanci zodpovední aj za plnenie záväzkov, ktoré prijali organizácie v kolektívnej zmluve, okrem organizácie, v rozsahu ich funkcií a ostatným zamestnancom osobitne uvedeným v kolektívnej zmluve. Údajné nedodržanie týchto povinností sa považuje za porušenie profesijných povinností. Sú zodpovední za plnenie záväzkov, ktoré prijali odborové orgány podľa štatútu revolučného hnutia odborových zväzov.
(5) Nároky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv medzi jednotlivými pracovníkmi sa uplatňujú a plnia ako iné pracovné práva. Kolektívne dohody sa môžu dohodnúť na dôsledkoch nedodržania povinností organizácie, ktoré nevedú k vzniku práv jednotlivých pracovníkov, a na zložení orgánu, ktorý rieši spory vyplývajúce z nedodržania týchto povinností.
(6) Vláda Československej socialistickej republiky a Ústredná rada odborových zväzov stanovujú zásady uzatvárania, obsahu a kontroly kolektívnych zmlúv.
§ 21
Po dohode s príslušnými odborovými zväzmi ústredné orgány vytvárajú podmienky pre rozvoj tvorivej pracovnej iniciatívy, najmä v socialistickej hospodárskej súťaži, a podporujú rozvoj viacerých foriem účasti riadiacich pracovníkov.
§ 22
(1) Revolucionárne odborové hnutie prostredníctvom svojej vzdelávacej činnosti vedie pracovníkov k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu ustanovení tohto kódexu a iných právnych predpisov v oblasti práce vrátane mzdových a náborových pravidiel a ich plánovaného nasadenia (ďalej len "pracovné právo") v súlade so sociálnymi záujmami.
(2) V súlade s cieľmi hnutia revolučný odborový zväz, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, jeho inštitúcie organizujú účasť pracovníkov na príprave, uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovného práva a prípadne príslušných povinností vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a navrhujú a prípadne prijímajú potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z ich porušenia. Posúvajú sa tak k čoraz rozšírenejšiemu uplatňovaniu foriem vzdelávacej činnosti kolektívu pracovníkov.
(3) Orgány hnutia revolučného odborového zväzu určené Ústrednou radou odborových zväzov vykonávajú sociálnu kontrolu nad dodržiavaním pracovného práva v organizáciách. Majú právo najmä:
(a) vstúpiť na pracovisko organizácií;
(b) požadovať od riadiacich pracovníkov, aby poskytli potrebné informácie a dokumentáciu;
c) predkladá návrhy na zlepšenie pracovných podmienok;
(d) požadovať od organizácií a orgánov ich nadriadených, aby im dali pokyn na odstránenie zistených nedostatkov;
e) navrhnúť organizáciám, orgánom a iným orgánom zodpovedným za monitorovanie dodržiavania socialistickej zákonnosti v pracovnoprávnych vzťahoch s cieľom uplatniť primerané opatrenia na manažérov, ktorí porušujú pracovné právo alebo ich povinnosti vyplývajúce z kolektívnych zmlúv podľa príslušných právnych predpisov;
(f) vyžadujú, aby organizácie alebo prípadne ich orgány podávali správy o opatreniach prijatých na nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní sociálnej kontroly alebo aby vykonali návrhy predložené odborovými zväzmi, ktoré vykonávajú takéto kontroly.
(4) V obranných zariadeniach vykonávajú túto sociálnu kontrolu iba tie orgány hnutia revolučných odborových zväzov, ktoré môžu vstúpiť do takýchto zariadení.
(5) Príslušné orgány týchto družstiev vykonávajú sociálnu kontrolu dodržiavania pracovného práva vo výrobných družstvách, samostatných poľnohospodárskych družstvách, bytových družstvách a družstvách vzájomnej civilnej pomoci.
(6) Na právo kontroly, ktoré patrí iným orgánom podľa osobitných ustanovení, sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 3 a 5.
§ 23
(1) Ústredné orgány, ktoré vydávajú sektorové pracovné právo podľa tohto zákona alebo iných právnych predpisov, tak robia po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným odborovým orgánom; od dohôd s príslušným orgánom pre bezpečnosť pri práci sa takisto vyžaduje, aby stanovili pravidlá na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2) Návrh zákonov a iných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracovníkov, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, zdravotných, kultúrnych a sociálnych podmienok, prerokúvajú federálne ústredné orgány so Ústrednou radou odborových zväzov; Ústredné orgány Českej socialistickej republiky diskutujú o týchto návrhoch s Českou radou odborových zväzov, ústrednými orgánmi Slovenskej socialistickej republiky a Radou Slovenskej odborovej únie.

HLAVA ČTVRTÁ

Bezpečnostné práva pri práci a práci Na úžitok spoločnosti
§ 24
(1) Občania uplatňujú svoje právo na prácu v súlade so záujmami spoločnosti, najmä ako pracovníci vo vzťahu k socialistickej organizácii.
(2) Organizácie prijímajú zamestnancov na plnenie svojich úloh v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva za podmienok stanovených v osobitných nariadeniach.
§ 25
(1) Organizácia môže zamestnať len pracovníka, ktorý môže preukázať, že jeho predchádzajúci pracovný vzťah sa skončil alebo ak je to vhodné, jeho členský vzťah s výrobným družstvom alebo jediným poľnohospodárskym družstvom.
(2) Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnanie pracovníka
a) susediaci (§ 70),
(b) dohodnuté na dobu trvania existujúcej pracovnej zmluvy, o ktorej sa rokovalo na dobu kratšiu ako jeden konkrétny týždeň;
(c) ak bol pracovník dočasne prepustený do práce v inej organizácii organizáciou, pre ktorú pracuje, alebo v členskom štáte;
(d) ak je platnosť ukončenia existujúceho pracovného pomeru pracovníka predmetom právneho sporu; ak však bola organizácia zrušená, nový pracovný pomer sa môže prerokovať len do konečného ukončenia sporu.
(3) Vláda Československej socialistickej republiky určuje, v ktorých prípadoch sa založenie a ukončenie pracovného pomeru (vyučovanie) alebo prípadne členský vzťah s výrobným družstvom alebo jediným poľnohospodárskym družstvom zaznamená do osobných dokladov pracovníka (učiteľ, člen družstva). Vláda Československej socialistickej republiky môže tiež určiť, ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa týchto okolností sú zaznamenané podobným spôsobom. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s federálnym ministerstvom vnútra a po porade s Ústrednou radou odborových zväzov poskytne podrobné údaje o vykonávaní týchto záznamov.
§ 26
(1) Národné výbory zabezpečia rozvoj pracovnej činnosti obyvateľstva, informujú občanov o pracovných príležitostiach, poskytujú im prácu vzhľadom na ich legitímne záujmy a v súlade s potrebami národného hospodárstva a zabezpečujú, aby organizácie dodržiavali povinnosti stanovené v predchádzajúcich ustanoveniach. Vláda Českej socialistickej republiky môže po porade s Českou radou odborových zväzov a vládou Slovenskej socialistickej republiky po porade so Slovenskou radou odborových zväzov uložiť organizáciám a/alebo občanom podľa potreby povinnosti potrebné na splnenie týchto úloh, najmä povinnosť informovať národný výbor o potrebných skutočnostiach.
(2) Od ústredných orgánov a iných orgánov nadriadených nad organizáciami sa vyžaduje, aby monitorovali, ako organizácia plní svoje povinnosti pri vytváraní a rozvoji pracovnoprávnych vzťahov (oddiel 8 ods. 3), aby identifikovali príčiny porušenia pracovného práva, aby z neho vyvodili dôsledky a neustále vytvárali podmienky na ich dodržiavanie.
(3) Vláda Československej socialistickej republiky môže po porade s Ústrednou radou odborov upraviť fyzickú bezpečnosť občanov pred nástupom do práce.

ČÁST DRUHÁ

Pracovný pomer

HLAVA PRVNÍ

Zriadenie, zmeny a doplnenia a ukončenie pracovného pomeru
§ 27
(1) Pracovník je zapojený do práce kolektívnej pracovnej sily podľa pokynov organizácie na vykonávanie jej úloh a účasť na rozvoji, riadení a kontrole jej činností.
(2) Pracovný vzťah sa zakladá na zmluve medzi organizáciou a pracovníkom.
(3) Voľba môže byť založená na zamestnaní v prípadoch ustanovených v osobitných ustanoveniach alebo prípadne v stanovách alebo na uznesení ústredných orgánov sociálnych organizácií.
(4) Vymenovanie môže byť založené len na pracovnom vzťahu manažérov vymenovaných podľa ich povinností nadriadenou organizáciou, v ktorej má pracovník vykonávať svoje povinnosti.

Oddíl první

Pracovné zmluvy a pracovné zmluvy
§ 28
Pred uzavretím pracovnej zmluvy organizácia informuje pracovníka o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo pracovnej zmluvy a o pracovných a mzdových podmienkach, za ktorých má začať pracovať. V prípadoch definovaných orgánmi štátnej zdravotnej správy organizácia zabezpečí, aby sa pracovník pred uzavretím zmluvy podrobil počiatočnej lekárskej prehliadke.
§ 29
(1) V pracovnej zmluve sa organizácia dohodne s pracovníkom:
(a) druh práce (funkcie), pre ktorú je pracovník prijatý;
(b) miesto výkonu práce (obec a prevádzkareň alebo inak určené miesto);
c) dátum začatia práce.
(2) Okrem toho má organizácia s pracovníkom dohodnúť pracovnú zmluvu spravidla na jeho platovej klasifikácii zodpovedajúcej dohodnutému typu práce alebo iným podmienkam, za ktorých majú záujem.
§ 30
Pracovná zmluva je na dobu neurčitú, pokiaľ nie je výslovne uvedené trvanie zmluvy.
§ 31
(1) V pracovnej zmluve sa môže dohodnúť skúšobná doba v dĺžke jedného mesiaca, pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba. Dohodnutá skúšobná lehota nemôže byť ďalej predĺžená. Ak však počas skúšobnej doby pracovník nemôže pracovať pre prekážky v práci v celkovej dĺžke viac ako šesť pracovných dní, skúšobná doba nezahŕňa trvanie takýchto prekážok.
(2) Skúšobná lehota sa dohodne písomne, inak je jej rokovanie neplatné.
§ 32
(1) Organizácia je povinná uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Ak však existuje pracovná zmluva na dobu kratšiu ako jeden mesiac, urobí tak len vtedy, ak o to pracovník požiada alebo ak je pracovníkom, ktorý bol zbavený právnej spôsobilosti rozhodnutím súdu alebo ktorého právna spôsobilosť bola obmedzená rozhodnutím súdu.
(2) Organizácia vydá pracovníkovi kópiu písomnej zmluvy.
Založenie zamestnania
§ 33
(1) Zamestnanecký vzťah na základe pracovnej zmluvy vzniká odo dňa dohodnutého v pracovnej zmluve ako dátum nástupu do zamestnania.
(2) Ak pracovník nevstúpi do práce v dohodnutom termíne bez toho, aby mu bolo zabránené pracovať, alebo neoznámi organizácii takúto prekážku do týždňa, organizácia môže odstúpiť od pracovnej zmluvy.
§ 34
(1) Na základe rámcovej zmluvy môže vzniknúť aj pracovný vzťah. O rámcovej zmluve sa môže rokovať s cieľom zabezpečiť dobrovoľnú účasť pracovníkov na kolektívnych akciách organizovaných na pomoc pri špičkovej poľnohospodárskej a podobnej krátkodobej práci alebo na poskytovanie práce vo výrobe a operačnej praxi žiakov a študentov.
(2) Rámcovú zmluvu uzatvára organizácia, v ktorej sa majú tieto práce vykonávať, so sociálnou organizáciou, školou alebo inou organizáciou, ktorá organizuje účasť na takýchto prácach alebo prípadne s prácou vo výrobe alebo prevádzke.
(3) Zamestnanecký vzťah na základe rámcovej zmluvy vyplýva z nástupu do práce bez toho, aby bolo potrebné uzavrieť pracovnú zmluvu s jednotlivými pracovníkmi, a končí plnením dohodnutej práce alebo uplynutím doby trvania zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
§ 35
Povinnosti vyplývajúce zo zamestnania
(1) Od dátumu vzniku pracovného pomeru
(a) organizácia je povinná prideliť pracovníkovi prácu na základe pracovnej zmluvy, vyplácať mu mzdu za prácu vykonanú podľa mzdových predpisov a prípadne kolektívnych zmlúv, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho povinností a dodržiavať iné pracovné podmienky ustanovené zákonom alebo kolektívnym alebo pracovným poriadkom;
b) pracovník je podľa pokynov organizácie povinný vykonávať prácu osobne na základe pracovnej zmluvy v stanovenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
(2) Pri nástupe do práce musí byť pracovník riadne informovaný o služobnom poriadku (§ 82) a pravidlách na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať pri práci.
(3) Organizácia je povinná predložiť pretekovej komisii základnú organizáciu Revolučného hnutia odborových zväzov (ďalej len "pretekový výbor") v rámci dohodnutých lehôt na podávanie správ o nových dohodách o zamestnaní, ktoré s ňou boli dohodnuté, s cieľom kontrolovať nábor nových pracovníkov a ich pracovné a mzdové zaradenie.

Oddíl druhý

Zmeny v zamestnanosti
§ 36
Zmena a doplnenie dohodnutých pracovných podmienok
Zobrazit všechna ustanovení (1596)
Obsah
Článek I Článek II Článek III Článek IV Článek V Článek VI Článek VII Článek VIII Článek IX Článek X ČÁST PRVNÍ HLAVA PRVNÍ § 1 § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 HLAVA DRUHÁ § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 14 § 15 § 16 § 17 HLAVA TŘETÍ § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 § 23 HLAVA ČTVRTÁ § 24 § 25 § 26 ČÁST DRUHÁ HLAVA PRVNÍ § 27 Oddíl první § 28 § 29 § 30 § 31 § 32 § 33 § 34 § 35 Oddíl druhý § 36 § 37 § 38 § 39 § 40 § 41 Oddíl třetí § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 55 § 56 § 57 § 58 § 59 § 60 Oddíl čtvrtý § 61 § 62 § 63 § 64 Oddíl pátý § 65 § 66 § 67 § 68 Oddíl šestý § 69 § 70 § 71 HLAVA DRUHÁ § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 HLAVA TŘETÍ Oddíl první § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 § 88 § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 Oddíl druhý § 96 § 97 § 98 § 99 § 99a Oddíl třetí § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106 § 107 § 108 § 109 § 110 HLAVA ČTVRTÁ Oddíl první § 111 § 112 § 113 § 114 § 115 § 116 § 117 § 118 § 119 § 120 § 121 § 122 § 123 Oddíl druhý § 124 § 125 § 126 § 127 § 128 § 129 § 130 Oddíl třetí § 131 HLAVA PÁTÁ § 132 § 133 § 134 § 135 § 136 § 137 § 138 HLAVA ŠESTÁ Oddíl první § 139 § 140 § 141 § 142 § 143 § 144 § 145 Oddíl druhý § 146 § 147 § 148 HLAVA SEDMÁ Oddíl první § 149 § 150 § 151 § 152 Oddíl druhý § 153 § 154 § 155 § 156 § 157 § 158 § 159 § 160 § 161 § 162 Oddíl třetí § 163 § 164 § 165 § 166 § 167 § 168 § 169 HLAVA OSMÁ Oddíl první § 170 § 171 Oddíl druhý § 172 § 173 § 174 § 175 § 176 § 177 § 178 § 179 § 180 § 181 § 182 § 183 § 184 § 185 § 186 Oddíl třetí § 187 § 188 § 189 § 190 § 191 § 192 § 193 § 194 § 195 § 195a § 196 § 197 § 198 § 199 § 200 § 201 § 202 § 203 § 204 § 205 § 206 HLAVA DEVÁTÁ § 207 § 208 § 209 § 210 § 211 § 212 § 213 § 214 § 215 § 216 ČÁST TŘETÍ § 217 § 218 § 219 § 220 § 221 § 222 § 223 § 224 § 225 § 226 § 227 § 227a § 228 § 229 § 230 § 231 ČÁST ČTVRTÁ § 232 § 233 § 234 § 235 § 236 § 237 § 238 § 239 ČÁST PÁTÁ HLAVA PRVNÍ § 240 § 241 § 242 § 243 § 244 § 245 HLAVA DRUHÁ § 246 § 247 § 248 HLAVA TŘETÍ § 249 § 250 § 251 HLAVA ČTVRTÁ § 252 § 253 § 254 § 255 § 256 § 257 § 258 § 259 § 260 HLAVA PÁTÁ § 261 § 262 § 263 § 264 § 265 § 266 § 266a ČÁST ŠESTÁ § 267 § 267a § 268 § 269 § 270 § 270a § 271 § 272 § 273 § 274 § 275 § 276 § 277 § 278 § 279 § 280

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Registrácia zadarmo Prihlásiť sa
Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaÚplné znenie zákona č. 55 / 1975 Z. z., Zákon o práci (úplné znenie zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších právnych zmien a doplnení a doplnkov)
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia18.06.1975
Účinnosť od-
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.

Spolupracujúce weby

Založení s.r.o. Virtual offices and company formation
MojeDatovka.cz Data box database and search
ČeskéFirmy.online Czech company directory and reviews
Obľúbené
História prehliadania
Táto stránka používa cookies na zabezpečenie správneho fungovania, analýzu návštevnosti a zobrazovanie reklamy. Viac informácií
Nastavenia cookies

Vyberte, ktoré kategórie cookies chcete povoliť.