Čo je Zákon č. 49 / 1959 Zb.?

Zákon č. 49 / 1959 Zb. o jednotných poľnohospodárskych družstvách — Zákon o jednotných poľnohospodárskych družstvách.

Kedy nadobudol Zákon č. 49 / 1959 Zb. účinnosti?

Zákon č. 49 / 1959 Zb. nadobudol účinnosť 01.10.1959.

Je Zákon č. 49 / 1959 Zb. stále platný?

Áno, Zákon č. 49 / 1959 Zb. je stále platný a účinný.

Zákon č. 49 / 1959 Zb. - Zákon o jednotných poľnohospodárskych dr...

49

Zákon

z 9. júla 1959

o jednotných poľnohospodárskych družstvách

Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:

Predbežné ustanovenia

§ 1

Cieľom zákona je prispieť k ďalšej konsolidácii a rozvoju jednotných poľnohospodárskych družstiev (ďalej len "družstvá") v záujme neustáleho rozširovania poľnohospodárskej výroby na základe progresívnej vedy a techniky a k rozsiahlej mechanizácii neustáleho zvyšovania intenzity výroby, produktivity práce a znižovania nákladov v záujme neustáleho zvyšovania materiálnej a kultúrnej úrovne spolupráce roľníkov a všetkých pracujúcich ľudí, postupného odstránenia významných rozdielov medzi mestom a obcou a v záujme dokončenia socialistickej výstavby našej krajiny a postupného prechodu na komunistickú spoločnosť.

Část první

Hlavné zásady poľnohospodárskych družstiev

§ 2

(1) Družstvá tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho socialistického zariadenia.

(2) Družstvá sa budujú na základe dobrovoľného rozhodnutia svojich členov.

§ 3

(1) Spolupráca sa uplatňuje najmä s cieľom umožniť každému členovi družstva (družstvu) aktívne a aktívne sa zúčastňovať na kooperatívnych konaniach.

(2) Družstvá ako prevádzkovatelia družstva riadia svoje vlastné záležitosti prostredníctvom stretnutia členov a iných družstevných orgánov v súlade so zákonmi, štatútmi a politickými a hospodárskymi usmerneniami strany a vlády; rozhodnutia a opatrenia družstevných orgánov sú pre členov družstva záväzné.

§ 4

Sociálne vzťahy v družstve sa vytvárajú a rozvíjajú na základe účinnej kombinácie záujmov členov družstva, družstva a celej spoločnosti s cieľom podriadiť čiastočné záujmy záujmom celku.

§ 5

(1) Zásada plánovania sa vzťahuje na činnosti družstva.

(2) Družstevné orgány sú povinné zabezpečiť plánovaný rozvoj družstevnej poľnohospodárskej výroby.

(3) Plány spolupráce vychádzajú zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a zabezpečujú jeho úlohy.

§ 6

(1) Rozdelenie výsledkov vedenia družstva sa uskutočňuje v súlade so záujmami celej spoločnosti, družstva a družstva.

(2) Každé družstvo sa zúčastňuje na práci družstva a na výsledkoch spoločného riadenia podľa zásady "každý podľa svojich schopností, každý podľa svojej práce." Jednotné uplatňovanie tejto zásady je základom materiálneho záujmu družstiev a družstiev o zvýšenie a zníženie poľnohospodárskej výroby.

§ 7

(1) Vo všetkých svojich činnostiach sú družstvá a družstevné orgány povinné chrániť a zlepšovať aktíva v socialistickom družstevnom vlastníctve a v iných aktívach, ktoré družstvo používa.

(2) Štát poskytuje univerzálnu pomoc rozvoju a zvyšovaniu úrovne socialistického kooperatívneho vlastníctva.

Část druhá

Založenie družstva a jeho povaha

§ 8

Založenie družstva

(1) Družstvo sa zakladá v deň, keď sa o založení družstva rozhoduje o zriadení zasadnutí pracujúcich roľníkov a iných kandidátov na členstvo v družstve; platnosť tohto uznesenia si vyžaduje schválenie Radou oblastného národného výboru.

(2) V obci zvyčajne existuje len jedno družstvo; výnimku povoľuje Rada Okresného národného výboru po porade s radou miestneho národného výboru.

§ 9

Charakter družstva

(1) Družstvo je družstvo a socialistická právnická osoba.

(2) Družstvo môže prijať len záväzky, ktoré sú v súlade s jeho výrobou, hospodárskou a inou sociálnou činnosťou a s plnením jeho úloh, najmä tých, ktoré sú ustanovené v stanovách.

§ 10

Názov družstva

Názov družstva musí výslovne uvádzať, že ide o jedno poľnohospodárske družstvo a sídlo družstva.

§ 11

Vzor stanov jednotného poľnohospodárskeho družstva

Národné zhromaždenie Jednotných poľnohospodárskych družstiev koná na základe návrhu vzorového štatútu Jednotných poľnohospodárskych družstiev (ďalej len "vzorový štatút"). Vzor stanov schvaľuje vláda. Vzorové stanovy sú záväzným základom pre vypracovanie vlastných stanov družstiev.

§ 12

Štatút družstiev

(1) Každé družstvo do šiestich mesiacov od svojho zriadenia vypracuje vlastné stanovy v súlade so vzorovými stanovami a predloží ich na schválenie Rade Okresného národného výboru. Pokiaľ nebudú stanovy schválené, družstvo sa bude riadiť vzorovými stanovami.

(2) Družstvo do šiestich mesiacov od uverejnenia dodatkov a zmien a doplnení vzorových stanov vypracuje v súlade s nimi dodatky a zmeny a doplnenia k svojim stanovám a predloží ich Rade Okresného národného výboru na schválenie; až do schválenia musí družstvo dodržiavať ustanovenia dodatkov a zmien a doplnení vzorových stanov.

(3) Ak družstvo súhlasí s tým, že z vlastnej iniciatívy doplní alebo zmení a doplní svoje vlastné stanovy, je tiež povinné predložiť ich na schválenie Rade oblastného národného výboru do 15 dní od uznesenia zasadnutia člena.

(4) Rada Okresného národného výboru rozhodne o schválení stanov družstva, ich dodatkov a zmien a doplnení po porade s miestnym národným výborom. Schválenie zaväzuje stanovy družstva, jeho dodatky a zmeny. Schválené stanovy, ich dodatky a zmeny zaregistruje riadiaci orgán Okresného národného výboru.

(5) Ministerstvo poľnohospodárstva môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimky z individuálnych ustanovení vzorových stanov pre jednotlivé družstvá.

Predmet úpravy

§ 13

(1) Hlavným predmetom činnosti družstva je socialistická poľnohospodárska výroba.

(2) Družstvo tiež prevádzkuje lesné hospodárstvo v lesoch družstva a v lesoch družstva.

(3) Na účely lesného hospodárstva sa môžu spojiť len jednotlivé poľnohospodárske družstvá.

(4) Na rozvoj poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva má družstvo čo najúčinnejšie zapojiť všetkých svojich členov do práce a využívať prírodné podmienky, výrobu a financie. Družstvo má predovšetkým plne a účinne využívať poľnohospodársku pôdu a zabezpečiť jej úrodnosť.

§ 14

(1) S cieľom rozvíjať poľnohospodársku a lesnícku výrobu, lepšie využívať výrobné prostriedky a v plnej miere vykonávať prácu členov môže družstvo prevádzkovať pomocné hospodárske odvetvia a súvisiacu výrobu. Táto činnosť sa nesmie využívať na súkromné podnikanie a jej prevádzka nesmie ohroziť hlavné činnosti družstva.

(2) Rozsah činnosti uvedenej v odseku 1 je určený vykonávacími predpismi a stanovami družstva.

§ 15

(1) Družstvo vypracuje dlhodobé plány a ročné plány výroby na základe úloh vyplývajúcich z národného plánu rozvoja hospodárstva a podľa prírodných a hospodárskych podmienok a poľnohospodárstva družstva. Rada družstiev predloží plány pred prerokovaním a prijatím svojich členských zasadnutí rade národného výboru. Takto prerokované a prijaté plány na zasadnutí členov schvaľuje Rada oblastného národného výboru. Kooperatívne orgány nepretržite monitorujú vykonávanie plánov.

(2) Družstvo vedie požadované počiatočné a účtovné záznamy, predkladá výkazy a vykonáva ekonomické analýzy svojho hospodárstva.

§ 16

Spolupracujúca starostlivosť

(1) Družstvo poskytuje členom družstva všeobecnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o ich politické a odborné vzdelávanie a bezpečnosť pri práci. Družstvo preto vytvára priaznivé pracovné, životné a kultúrne podmienky vrátane bývania pre všetkých členov družstva, najmä pre pracujúce ženy, matky a ich deti a starších členov; Využíva aj sociálne a kultúrne fondy, najmä na zriadenie spoločných sociálnych a kultúrnych zariadení.

(2) Družstvo sa zameriava najmä na získanie mladých ľudí na prácu v kooperatívnom poľnohospodárstve a s cieľom zabezpečiť odbornú výchovu sa družstvo stará o učňovské vzdelávanie.

Část třetí

Kooperatívne orgány

§ 17

(1) Družstvá riadia a riadia záležitosti družstva prostredníctvom zasadnutí a iných volených orgánov. Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza. Ostatné orgány družstva sú predseda a správna rada ako výkonné orgány a výbor pre preskúmanie, ako dozorný orgán družstva alebo prípadne iné orgány, ak to umožňujú vzorové stanovy alebo osobitné nariadenia.

(2) Zasadnutia členov a správna rada môžu zriadiť pomocné a poradné výbory, ktoré im budú pomáhať pri plnení ich úloh.

§ 18

Zasadnutie členov

(1) Schôdza členov môže rozhodnúť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa družstva; Spravidla rozhoduje len o závažných otázkach.

(2) Zasadnutie členov nesmie delegovať na iné družstevné orgány právomoci, ktoré mu výlučne prislúchajú podľa vzorových stanov alebo iných ustanovení.

(3) Zasadnutie členov sa koná prostredníctvom verejného hlasovania. Pri hlasovaní má každé družstvo prítomné na členskej schôdzi jeden hlas.

§ 19

Správna rada

Správna rada riadi bežné činnosti družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené pre iné orgány. Vo výnimočných naliehavých prípadoch môže rada rozhodnúť aj o otázkach, ktorých rozhodnutie je výslovne vyhradené pre zasadnutie člena; takéto rozhodnutia rady si vyžadujú dodatočné schválenie na nasledujúcom zasadnutí.

§ 20

predseda

Predseda riadi a denne koná v mene družstva. Predseda družstva je tiež predsedom predstavenstva.

§ 21

Revízna komisia

(1) Revízna komisia je dozorným orgánom družstva, ktorý je nezávislý od jeho správnej rady a predsedu; je zodpovedný len za zasadnutie členov.

(2) Revízny výbor kontroluje všetky výrobné, hospodárske a finančné činnosti družstva a jeho orgánov a na tento účel vykonáva individuálne revízie a overovanie v súlade s ustanoveniami stanov.

(3) Revízna komisia kontroluje pri každej revízii a overovaní, najmä či orgány a úradníci družstva dodržiavajú zákony a iné právne predpisy v oblasti riadenia záležitostí spolupráce, stanovy družstva, pravidlá zamestnávania, uznesenia členských zasadnutí a či zabezpečujú ochranu majetku družstva a dodržiavanie zásady demokracie spolupráce.

(4) Výbor pre preskúmanie prerokuje zistené nedostatky a návrhy opatrení na ich odstránenie s Správnou radou. Ak rada včas neodstráni nedostatky alebo nesúhlasí s navrhovanými opatreniami, výbor pre preskúmanie predloží zistené nedostatky a návrhy opatrení na ich odstránenie na rozhodnutie na členskú schôdzu a predseda družstva okamžite zvolá zasadnutie o členstve a pozve zástupcov výkonného orgánu Okresného národného výboru.

§ 22

(1) V ustanoveniach stanov a v prípade potreby osobitných ustanoveniach sa uvádzajú podrobnosti o právomoci orgánov družstva, ich zložení, výbere, rokovaniach a rozhodovaní.

(2) Ministerstvo poľnohospodárstva môže vydať štandardný rokovací poriadok pre jednotné poľnohospodárske družstvá a po dohode s ministerstvom financií stanoviť práva a povinnosti účtovníkov družstiev.

Část čtvrtá

Rozdelenie pôdy a iných výrobných prostriedkov

§ 23

(1) Družstvá sú povinné združovať pôdu vrátane lesnej pôdy a previesť iné výrobné zdroje na spoločné riadenie družstva v rozsahu a za podmienok stanovených v stanovách.

(2) Družstvo môže svoju pôdu vo výnimočných prípadoch a len so súhlasom družstva vyradiť alebo zaťažiť.

(3) Ustanovenia o prevodoch nehnuteľností a prenájme pozemkov zostávajú nedotknuté.

§ 24

Zákon o družstevnom využívaní pôdy

(1) Vlastníctvo pozemkov spojených so spoločným vedením družstva sa zachováva.

(2) Právo na družstevné využitie je spojené s pôdou spojenou so spoločným vedením družstva a s pôdou, pre ktorú sa vykonalo hospodárske zaobchádzanie s pôdou.

(3) Právo na využívanie družstva oprávňuje družstvo využívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by patrilo vlastníkovi; Družstvo však nemôže krajinu zaťažiť ani zneškodniť. Družstvo má najmä právo zmeniť svoju podstatu a čerpať z nej a vykonávať na ňom výstavbu. Právo na spoločné využívanie povoľuje aj pridelenie pôdy ako krytie pre rodinu družstva. Iba družstvo môže prenajímať kombinovanú pôdu a len v odôvodnených výnimočných prípadoch.

Družstvá iných výrobných prostriedkov

§ 25

Živý a mŕtvy súpis, osivo a osivo, krmoviny a hospodárske budovy, ktoré družstvo odovzdalo spoločnému družstevnému vedeniu, sa prevedú do vlastníctva družstva. Rozsah náhrady za takto odovzdaný majetok a spôsob, akým sa má účtovať, sa riadi vzorovými stanovami.

§ 26

Ak sa remeselník pripojí k družstvu, je povinný predložiť spoločnému družstevnému manažmentu svoje výrobné prostriedky a zásoby na prevádzku plavidla, ak ich družstvo potrebuje. Odstúpené finančné prostriedky sa prevedú odovzdaním majetku družstva. Ustanovenia vzorových stanov o kompenzácii živých a mŕtvych zásob sa uplatňujú mutatis mutandis.

Část pátá

Organizácia práce a odmeňovanie za prácu

§ 27

(1) Družstvo vykonáva všetku prácu osobne v rámci družstva.

(2) Družstvo môže výnimočne zamestnávať pracovníkov aj za podmienok stanovených vo vzorových stanovách a osobitných nariadeniach.

(3) Základné vzťahy s organizáciou práce v družstve sa riadia vzorovými stanovami.

§ 28

(1) Podrobnosti o pracovných vzťahoch v rámci družstva sú stanovené v podmienkach zamestnávania, ktoré družstvo vypracuje v súlade so vzorom pracovných podmienok a schváli sa na zasadnutí.

(2) Vzorové podmienky zamestnávania vydáva ministerstvo poľnohospodárstva.

§ 29

(1) Odmena za prácu v družstve sa riadi kvantitou, kvalitou a sociálnym významom vykonanej práce.

(2) Družstvo podľa svojich podmienok prispôsobuje a schvaľuje vlastné výkonnostné normy v súlade so vzorovými výkonnostnými normami a najvhodnejším spôsobom odmeňovania za prácu v súlade s usmerneniami o odmeňovaní za prácu v družstve.

(3) Usmernenia o odmeňovaní za kooperatívnu prácu a model štandardov výkonnosti vydáva ministerstvo poľnohospodárstva. Výnimky z noriem štandardnej výkonnosti povoľuje výkonný orgán Okresného národného výboru.

Část sedmá

Vzájomná spolupráca medzi družstvami

§ 31

(1) Družstvá môžu kombinovať svoje materiálne a finančné zdroje, ako aj prácu svojich členov, aby účinnejšie vykonávali hospodársku činnosť, ktorá je v záujme rozvoja ich poľnohospodárskej výroby. To sa uskutočňuje najmä prostredníctvom spoločnej prevádzky pomocných hospodárskych odvetví, súvisiacej výroby a výstavby investícií do poľnohospodárstva. Spolupráca je hlavnou zásadou tejto spoločnej hospodárskej činnosti s cieľom rozvíjať výrobné sily a poľnohospodárske vzťahy a zvýšiť životnú úroveň družstiev.

(2) Vzájomné vzťahy družstiev v rámci spoločnej hospodárskej činnosti sa riadia zmluvou.

(3) Rozsah a povaha spoločnej hospodárskej činnosti družstiev nesmie mať vplyv na rozvoj poľnohospodárskej výroby zúčastnených družstiev.

§ 32

Nižšie formy spolupráce

Družstvá sa môžu dohodnúť, že jedno družstvo môže delegovať iné použitie svojich výrobných prostriedkov, poskytnúť mu prácu alebo služby, alebo poslať svojich členov inému družstvu, aby tam pod jeho vedením vykonával určitú prácu. Viaceré družstvá sa môžu dohodnúť na vzájomnej spolupráci.

§ 33

Spoločný družstevný podnik

(1) Vyššiou formou hospodárskej spolupráce medzi družstvami sú spoločné družstvá jednotlivých poľnohospodárskych družstiev (ďalej len "podnik"), ktoré môžu založiť družstvá na spoločné fungovanie hospodárskych činností trvalejšieho charakteru.

(2) Družstvá a iné socialistické organizácie sú členmi podniku. Fyzická osoba nesmie byť členom podniku.

(3) Spoločnosť je samostatný socialistický právny subjekt.

(4) Ustanovenia zákona č. 53/1954 Z. z. o ľudových družstvách a o družstvách sa nevzťahujú na podniky. Na tieto podniky sa nevzťahuje zákon č. 69 / 1958 Z. z. o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami; Po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi však môže minister poľnohospodárstva určiť, ktoré z jeho ustanovení sa vzťahujú na podniky.

§ 34

Založenie spoločného družstva

(1) Na založenie podniku písomné zmluvy na založenie podniku schválené na členskom zasadnutí každého zúčastneného družstva a ak ide o inú socialistickú organizáciu, schválené jeho orgánom dohľadu. Od dvoch tretín členov družstva sa vyžaduje, aby boli prítomní na platnosti uznesenia zhromaždenia člena družstva, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o založení podniku alebo o pristúpení k podniku.

(2) Na založenie zmluvy (odsek 1) sa vyžaduje schválenie Radou Okresného národného výboru, ak sa družstvá nachádzajú v rôznych okresoch toho istého kraja regionálneho národného výboru a ak sa družstvá nachádzajú v rôznych krajoch regionálneho národného výboru, ktorého ústredie sa bude nachádzať.

§ 35

Názov spoločného podniku

Názov podniku musí byť odvodený od činnosti podniku a musí obsahovať označenie, že ide o spoločný podnik jednotlivých poľnohospodárskych družstiev a sídlo podniku.

§ 36

Riadenie spoločného družstva

(1) Podnik pôsobí podľa dlhodobých a ročných plánov a rozpočtov.

(2) Členovia podniku sú povinní prispievať k platbe akýchkoľvek strát vykázaných v ročnej účtovnej závierke spoločnosti a k platbe deficitu zaznamenaného pri jej zrušení, ale nie viac ako suma stanovená vo vykonávacích predpisoch.

§ 37

Zrušenie spoločného podniku

Podnik sa môže zrušiť rozhodnutím orgánu, ktorý udelil súhlas s jeho zriadením (§ 34 ods. 2).

§ 38

(1) Ustanovenia, ktorými sa vykonávajú ustanovenia tejto časti, najmä pokiaľ ide o zriadenie, predmet podnikania, organizáciu, riadenie, práva a povinnosti zúčastnených družstiev alebo iných socialistických organizácií, rozdelenie výsledkov podnikania, zánik a likvidáciu podniku a rozsah zodpovednosti členov za jeho záväzky, vydáva ministerstvo poľnohospodárstva podľa potreby po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a orgánmi.

(2) Ministerstvo poľnohospodárstva môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a orgánmi ustanoviť iné formy spolupráce a jej organizačné formy; služby uvedené v tomto nariadení môžu byť zriadené ako samostatné právne subjekty.

Část osmá

Ochrana družstevného riadenia a aktív

§ 39

(1) Je hlavnou povinnosťou družstevných orgánov viesť družstvá k socialistickému uvedomeniu si všetkých vzťahov v oblasti riadenia družstiev, aby sa predišlo poškodeniu majetku v socialistickom družstevnom vlastníctve a v družstevnom využívaní. Slúži to aj morálnemu a materiálnemu záujmu družstva o výsledok jeho práce, o dodržiavanie kooperatívnej disciplíny, zodpovednosti za spôsobenú škodu a o disciplinárne konanie.

(2) Družstvá sú povinné chrániť kooperatívne hospodárstvo a urobiť všetko potrebné na odvrátenie alebo zníženie škôd, ktoré už utrpeli.

Kompenzácia

§ 40

(1) Ak družstvo z nedbanlivosti môže poškodiť družstvo v súvislosti s plnením jeho povinností člena, je povinné ho podľa tohto zákona nahradiť.

(2) Ak nie je uvedené inak, družstvo musí dokázať svoju chybu.

§ 41

(1) Ak družstvo nedbá, je povinné nahradiť družstvo skutočnou škodou, ale nie tým, čo mu ušlo.

(2) Ak za škodu spôsobenú družstvu zodpovedá viac ako jedno družstvo, výška náhrady sa určí pre každého jednotlivca podľa rozsahu jeho zavinenia. Súd nie je viazaný dôvodmi účastníkov konania pri rozhodovaní o výške podielov členov družstva na náhrade.

(3) Výška náhrady nesmie presiahnuť v prípade individuálneho družstva sumu rovnajúcu sa polovici jeho ročného príjmu družstva za posledný rok pred zistením škody.

(4) V odôvodnených prípadoch môže byť výška náhrady určená nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne polovicou ročného príjmu družstva v poslednom roku pred určením škody, a v prípade miernej chyby sa od náhrady môže upustiť.

(5) Pri určovaní výšky náhrady sa zohľadňuje najmä vzťah družstva k práci a jeho vlastníctvo, trieda jeho pôvodu, stupeň viny, spoločenský význam škody, osobné charakteristiky družstva a jeho hospodárske okolnosti.

§ 42

(1) Výška náhrady, ktorá sa má požadovať, sa určí a o znížení alebo odpustení náhrady rozhodne členská schôdza. Ak dôjde k zníženiu alebo odpusteniu nad 500 Kč, vyžaduje sa súhlas výkonného orgánu Okresného národného výboru.

(2) Ak družstvo uzná povinnosť nahradiť škodu písomne, družstvo zaplatí svoju pohľadávku v rámci obmedzení stanovených v pravidlách o vykonaní mzdy odpočítanej z príjmu družstva z povolania; inak družstvo uplatní svoj nárok na súde.

§ 43

(1) Ak družstvo bolo pri výkone svojich povinností nedbanlivo zodpovedné za škodu spôsobenú aj inštitúciou, úradníkom alebo zástupcom družstva, družstvo je povinné nahradiť škodu v rozsahu, v akom je vinné. Časť škody, ktorú by družstvo nemuselo nahradiť týmto spôsobom, bude družstevná spoločnosť požadovať proti spolupáchateľovi. Ak existuje viac ako jeden, ich zodpovednosť sa riadi ustanoveniami § 41 ods. 2.

(2) Ak škoda nebola spôsobená výlučne nedbanlivosťou družstva, pretože ju kooperatívne družstvo, za ktoré bolo družstvo zodpovedné bez jeho zavinenia, bolo tiež povinné nahradiť škodu podľa rozsahu jeho zavinenia.

§ 44

Družstvo nezodpovedá za škodu spôsobenú družstvu v extrémnej núdzi, aby sa odvrátilo od seba, od jeho spolupracovníkov alebo od ohrozeného družstva.

§ 45

(1) Ak je družstvo zodpovedné za hodnoty zverené účtovaniu osobitnou písomnou zmluvou, zodpovedá za vzniknutý deficit; tento záväzok sa úplne alebo čiastočne uvoľní, ak preukáže, že deficit bol celkom alebo čiastočne vytvorený bez zavinenia.

(2) Osobitná písomná zmluva sa môže uzavrieť len vtedy, ak družstvo vytvorilo primerané pracovné podmienky pre družstvo. Táto zmluva môže byť za pracovných podmienok obmedzená na určité hodnoty zverené na účet.

(3) Družstvo, ktorému boli zverené hodnoty, ktoré sa majú vyrovnať osobitnou písomnou zmluvou, je povinné v plnej miere nahradiť skutočnú škodu, ak je za ňu zodpovedný. Odsek 41 ods. 3 a 4 sa v takýchto prípadoch neuplatňuje. Kompenzáciu môže znížiť len súd podľa zásad uvedených v § 41 ods. 5.

(4) Ak družstvo nenesie zodpovednosť za hodnoty zverené účtovaniu osobitnou písomnou zmluvou, je zodpovedné za škodu, ak družstvo preukáže, že je vinné, a to len v rozsahu pôsobnosti § 41 ods. 3 a 4.

§ 46

Ak družstvo spôsobí škodu úmyselne alebo v opilstve, zodpovedá podľa občianskeho zákonníka. Je preto povinná nahradiť nielen skutočnú škodu, ale aj to, čo družstvo minulo. V tomto prípade družstvo nemá nárok na kompenzáciu alebo zníženie alebo odpustenie.

§ 47

Cenové opatrenia

(1) Družstvá musia dodržiavať kooperatívnu disciplínu.

(2) Družstvo, ktoré sa dopustilo závažného alebo opakovaného porušenia kooperatívnej disciplíny, môže uložiť príslušnému družstevnému orgánu určité opatrenia uvedené vo vzorových stanovách. Okrem tohto represívneho opatrenia alebo na jeho mieste, ak to stanovy umožňujú, možno vinníkovi úplne alebo čiastočne zamietnuť dávky poskytnuté zo sociálneho alebo kultúrneho fondu s výnimkou dávok, ktoré musí družstvo poskytovať podľa vzorových stanov alebo iných pravidiel.

(3) Prípady drobnej krádeže a inej úmyselnej škody na majetku družstva môžu byť stíhané ako trestný čin za podmienok ustanovených zákonom č. 24 / 1957 Z. z. o stíhaní krádeže a poškodenia majetku v socialistickom majetku.

(4) Konanie uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonáva správna rada a, ak je členom správnej rady alebo kontrolného výboru, členská schôdza.

Část devátá

Vzťahy medzi družstvami a štátom

§ 48

(1) Socialistické družstevné poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou nášho socialistického hospodárskeho systému.

(2) Družstvá prispôsobia svoju výrobnú hospodársku činnosť vyjadrenú vo svojich plánoch potrebám plánovaného rozvoja národného hospodárstva a sú povinné v plnej miere využívať svoje prírodné, materiálne a finančné zdroje na rozšírenie rozmnožovania svojej výroby a na neustále zvyšovanie a znižovanie poľnohospodárskej výroby.

(3) Družstvá zabezpečujú výrobu a dodávky poľnohospodárskych výrobkov zvýšením dodávok pracovných potravín a surovín.

(4) Družstvá prednostne plnia záväzky voči štátu, najmä dodávky tovaru, dane, poplatky, úverové záväzky a poistné.

Citácia	Zákon č. 49 / 1959 Zb. o jednotných poľnohospodárskych družstvách
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	24.07.1959
Účinnosť od	01.10.1959
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Zákon č. 49 / 1959 Zb.

Zákon o jednotných poľnohospodárskych družstvách

Obsah

§ 1