Dekrét ministerstva zdravotníctva č. 47 / 1966 Z.z.
Vyhláška ministerstva zdravotníctva o pohrebe
Platný
Účinnosť od 01.07.1966
47
Uznesenie
Ministerstvo zdravotníctva
z 13. júna 1966,
o pohrebných domovoch
Ministerstvo zdravotníctva poskytuje v dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 82 zákona č. 20 / 1966 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudí:
Oznámenie smrti a kontrola mŕtvych
Oznámenie o smrti
(1) Úmrtia, ak nie v zariadení preventívnej starostlivosti, a nájdené telo musí byť oznámené miestnemu (mestskému) národnému výboru alebo okresnému lekárovi, v okrese ktorého osoba zomrela, alebo mŕtve telo. Ak sa to vykonáva v dopravnom prostriedku počas jazdy, oznámenie sa vykoná miestnemu (mestskému) národnému výboru alebo okresnému lekárovi, v obvode ktorého bolo telo mŕtvej osoby vyložené z dopravného prostriedku. Miestna (mestská) národná komisia alebo okresný lekár informuje príslušný orgán verejnej bezpečnosti o smrti alebo zistení.
(2) Miestna (mestská) národná komisia, ak jej bola oznámená, bezodkladne informuje príslušného okresného lekára podľa odseku 1. Tento lekár informuje lekára zodpovedného za vyšetrenie mŕtvych, pokiaľ na to nie je oprávnený podľa článku 3.
(3) Úmrtia v zariadení preventívnej starostlivosti sa bezodkladne oznámia príslušnému verejnému bezpečnostnému orgánu. v rovnakom čase informuje o smrti osoby blízkej zosnulému *, ak je známa.
(4) Oznámenie o smrti alebo nájdenej mŕtvole sa vykoná najneskôr do 12 hodín; Ak však existuje podozrenie na trestný čin, musí k nemu dôjsť okamžite.
(1) Od úmrtí sa vyžaduje, aby oznamovali:
a) osoby žijúce so zosnulým v čase úmrtia;
(b) osoba, v ktorej byte alebo dome osoba zomrela, alebo prípadne osoba, ktorá je jej dôverníčkou,
c) lekára, ktorý bol liečený alebo predvolaný na zosnulého po smrti.
Oznamovacia povinnosť sa postúpi osobe uvedenej v nasledujúcom poradí, pokiaľ uvedená osoba nie je v postavení priority alebo si nemôže plniť svoju povinnosť.
(2) Úmrtie osôb, ktoré zomreli pri liečbe, poskytovaní služieb alebo v inej starostlivosti verejných inštitúcií alebo zariadení, je povinné oznámiť vedúcemu inštitúcie alebo prevádzkarne, alebo pracovníkovi, ktorému bolo udelené povolenie.
(3) Ak osoba nie je povinná podať oznámenie uvedené v predchádzajúcich odsekoch, oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na každého, kto poznal alebo našiel mŕtvolu, ak mohol podľa okolností vedieť, že oznámenie ešte nebolo vykonané.
Prehliadka mŕtvych
(1) Vyhľadávanie mŕtvych vykonáva príslušný okresný lekár. Ak sa príslušný okresný lekár zosnulého pred smrťou liečil alebo pomáhal pri narodení dieťaťa narodeného alebo vo vzťahu k zosnulému, vyšetruje sa iný lekár vymenovaný riaditeľom Inštitútu národného zdravia.
(2) Vyhľadávanie osôb, ktoré zomreli v zariadení preventívnej starostlivosti, vykonáva lekár určený riaditeľom zariadenia. Ak riaditeľ zariadenia zosnulého pred smrťou liečil alebo pomáhal pri narodení mŕtveho dieťaťa alebo súvisí so zosnulým, lekár určí príslušný orgán.
(3) Inšpekciu osôb, ktoré zomreli v priestoroch ozbrojených síl alebo bezpečnostných zborov vykonávajú lekári zariadení týchto ozbrojených síl a zborov a prípadne oblastní lekári.
(1) Účelom vyšetrenia mŕtvych (ďalej len "inšpekcia") je určiť smrť a jej príčiny.
(2) Od lekára oprávneného na prehliadku (ďalej len "návštevný lekár") sa vyžaduje, aby ihneď po vyšetrení oznámil miestnemu (mestskému) národnému výboru zodpovednému za riadenie matrice výsledok inšpekcie na predpísanom formulári (potvrdenie o smrti). Diagnostická časť tejto správy musí byť vyplnená a podpísaná ošetrujúcim lekárom, ak bol zosnulý pred smrťou v lekárskej starostlivosti, a skúšajúcim lekárom, ak bol zosnulý pitvaný.
(3) Ak je skúšajúci podozrivý z trestného činu alebo nie je schopný určiť príčinu smrti, bezodkladne to oznámi okresnému zástupcovi a príslušnému orgánu verejnej bezpečnosti; ak je príčinou úmrtia prenosná choroba alebo ak má vyšetrovajúci lekár podozrenie, že choroba smrti je prenosná choroba, okamžite to oznámi krajskému hygienistu a zabezpečí, aby sa vykonávali základné antiepidemické opatrenia.
Pitva a odstránenie tkanív a orgánov
Lekárska pitva
(1) Lekárske pitvy sa spravidla vykonávajú pre osoby zosnulé v zdravotníckych zariadeniach podľa rozhodnutia vedúceho zariadenia; zohľadňuje sa vybavenie, najmä zavedenie patologického anatomického oddelenia (prosektorácie). Vedúci zariadenia nariadi lekársku pitvu, najmä ak je potrebné overiť diagnózu, podľa ktorej bol mŕtvy liečený.
(2) O lekárskej pitve osôb, ktoré zomreli mimo zdravotníckeho zariadenia, rozhodne skúšobný lekár alebo prípadne okresný hygienik.
(3) skúšajúci nariadi lekársku pitvu najmä osôb, ktoré zomreli mimo zdravotníckeho zariadenia,
a) ak je potrebné určiť príčiny smrti alebo okolnosti, za ktorých došlo k smrti, najmä v prípade náhlej smrti,
b) ak je mŕtve dieťa alebo dieťa, ktoré zomrelo do jedného roka,
c) ak je žena zosnulá v súvislosti s tehotenstvom, potratom, pôrodom alebo šesť týždňov,
d) ak príčinou úmrtia bola choroba z povolania alebo priemyselná otrava, alebo ak ide o smrť osoby s nekonzervovanou chorobou z povolania alebo nekonzervovanou priemyselnou otravou;
e) ak si to vyžaduje všeobecné zdravie alebo vedecký záujem.
(4) Okresný hygienik nariadi lekársku pitvu osôb, ktoré zomreli mimo zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa majú vykonať v prípade, že je vydané povolenie na pohreb, a ak nie je možné predložiť osvedčenie prehliadača uvedené v článku 14 ods. 1.
(1) Lekársku pitvu možno vykonať najmenej dve hodiny po tom, ako vyšetrujúci lekár bezpečne zistil smrť.
(2) Lekársku pitvu vykonáva lekár v patologicko-anatomickom oddelení (prosektor) alebo v prípade potreby lekárske oddelenie v nemocnici s lekárskou klinikou alebo lekár v patologicko-anatomickom oddelení inej lekárskej inštitúcie. Pitvový lekár zabezpečí, aby bola správa vypracovaná ihneď po pitve a aby sa aj ohlásil výsledok vyšetrenia (§ 4 ods. 2); protokol podpíše pitevný lekár a vedúci patologického anatomického a prípadne zdravotníckeho oddelenia.
(3) Ak má lekárska pitva podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom, pitva sa preruší a pitevný lekár okamžite informuje vedúceho zdravotníckeho zariadenia, okresného prokurátora a príslušný orgán verejnej bezpečnosti.
(4) Náklady na lekársku pitvu vrátane prepravy mŕtveho tela znáša zdravotnícka inštitúcia, v ktorej došlo k smrti, v iných prípadoch okresná národná zdravotnícka inštitúcia, v ktorej bola osoba mŕtva, alebo telo mŕtvych.
(5) Osobitné predpisy sa vzťahujú na lekársku pitvu členov ozbrojených síl a bezpečnostných síl, ktorí zomreli mimo zdravotníckeho zariadenia.
Pitva z iných dôvodov
(1) Na pitvu sa vzťahujú osobitné pravidlá.
(2) Ak neexistujú žiadne dôvody na lekársku alebo súdnu pitvu, okresný hygienik môže povoliť pitvu z iných dôvodov dobrej úvahy. Odsek 6 ods. 1 až 3 sa uplatňuje mutatis mutandis. Náklady na túto pitvu znáša ktokoľvek, kto o to požiadal.
Odstránenie tkanív a orgánov
(1) Na terapeutické a vedecké účely možno odstrániť telo mŕtveho tkaniva a orgánov. Odstránenie tkanív a orgánov alebo inej liečby na tele mŕtvych sa môže vykonávať len v patologicko-anatomickom, medicínskom alebo tkanivovom oddelení nemocnice so súhlasom lekára, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť sa vykonať pitvu (§ 5). Ak má postup vykonať iný lekár ako patologic-anatomický, lekársky alebo tkanivový odbor, vyžaduje sa aj súhlas vedúceho oddelenia, v ktorom sa má tento postup vykonať. Lekár napíše krátku správu o výkone.
(2) Odstránenie tkanív (orgánov) z tiel mŕtvych a iných operácií na nich sa spravidla môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako lekár bezpečne zistil smrť. Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom spravodlivosti a generálnym prokurátorom stanoví podmienky, za ktorých môžu byť tkanivá (orgány) odstránené z tiel mŕtvych pred uplynutím lehoty, ak si to vyžaduje povaha odstráneného tkaniva (orgánu) alebo účel jeho použitia.
(3) Tkanivá a orgány sa nesmú odobrať na účely terapeutického a vedeckého výskumu, ak mŕtva osoba počas svojho života písomne uviedla, že neakceptuje stiahnutie.
Pochovávanie
Dočasný vklad do úmrtia
Pre verejné miestnosti smútku, ktoré sú postavené národnými výbormi, aby sa rozlúčili so zosnulým, musia byť vytvorené vhodné priestory na dočasné uskladnenie mŕtvych. Ak je takáto miestnosť zriadená, telo osoby, ktorá zomrela mimo zariadenia preventívnej starostlivosti, sa premiestni do tejto miestnosti najneskôr do ôsmich hodín po inšpekcii, pokiaľ sa nenachádzalo v tom istom období v dočasnom pohrebnom zariadení na pohrebnom mieste (§ 19) alebo v krematóriu (§ 26) alebo nebolo prepravené na pitvu. Do ôsmej hodiny sa obdobie medzi 22. a 6. hodinou nesmie pridať.
Pohrebná povinnosť
(1) Mŕtvi musia byť za normálnych okolností pochovaní do 96 hodín, ale nie pred 48 hodinami smrti. Ak bola vykonaná pitva, telo môže byť pochované ihneď po pitve; Ak je súdna pitva objednaná prokurátorom, môže byť pochovaná len so súhlasom prokurátora. Ak sa majú mŕtve telá natrvalo používať na vedecké alebo vzdelávacie účely, môže sa upustiť od pohrebu. Takto sa môžu použiť orgány zosnulých osôb, ktoré dali svoj súhlas pred smrťou alebo ktorých totožnosť nemožno zistiť. Na tieto účely sa môžu použiť aj mŕtve telá, pre ktoré nikto do 96 hodín netvrdil, že sú mŕtve, napriek tomu, že osoby, ktoré sú mu blízke *), boli včas informované, pokiaľ zosnulý neprijal pred smrťou pohrebné opatrenie.
(2) Pred pohrebom alebo vymenovaním mŕtveho orgánu na vedecké alebo vzdelávacie účely sa musí preukázať, že vyšetrenie bolo vykonané a v prípade potreby pitva a že správa bola predložená miestnemu (mestskému) národnému výboru zodpovednému za riadenie matice (§ 4 ods. 2).
Pohreby
(1) Je pochovaný pohrebom v zemi alebo spaľovaním (oheň), pokiaľ si dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje iný druh pohrebu. Akýkoľvek iný druh pohrebu môže objednať alebo povoliť orgán zdravotnej služby alebo v prípade potreby orgán, ktorý je ním poverený.
(2) Puzdrá, v ktorých sú mŕtvi pochovaní, musia byť dôkladne zapečatené. Ak si to vyžadujú klimatické podmienky, spodná časť rakvy musí byť vybavená vrstvou absorpčnej hmoty (drevené piliny, drevná vlna atď.).
(3) Telá osôb, ktoré uhynuli na prenosnú chorobu, musia byť pred umiestnením do rakvy zabalené do plechu impregnovaného dezinfekčným roztokom; rakva musí byť tesne uzavretá.
(4) Mŕtvi sú uskladnení na cintorínoch. Skladovanie mimo cintorína môže schváliť krajský hygienik len z dôvodov, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť.
(5) Spopolnenie mŕtvych by sa malo vykonávať len v krematóriu.
(6) Spopolnené pozostatky sú uložené na pohrebiskách (§ 19). Skladovanie mimo pohrebiska je povolené výnimočne, len so súhlasom miestneho (mestského) národného výboru, ktorý vedie k likvidácii spopolnených pozostatkov mimo pohrebiska špeciálnych záznamov.
(7) Ak sú splnené všetky predpísané podmienky pre druh pohrebu zvolené zosnulým, jeho priania musia byť splnené v najväčšej možnej miere. Ak zosnulý neurčil priamo alebo nepriamo druh pohrebu, určí ho osoba, ktorá ho nariadi. Tieto ustanovenia sa neuplatňujú, ak si dôležitý všeobecný záujem vyžaduje iný druh pohrebu.
Pohrebné obstarávanie národným výborom
Ak pohreb nebol opustený (odsek 10 ods. 1) alebo pohreb neposkytol niekto iný, musí tak urobiť príslušný miestny (mestský) národný výbor podľa odseku 1. To nevylučuje právo na náhradu výdavkov na pohreb pre tých, ktorí sú povinní znášať tieto náklady na základe iných ustanovení alebo právnych záväzkov.
Pochovávacie obvody
(1) Skladovanie mŕtvych do zeme sa spravidla vykonáva na cintoríne, na ktorom osoba zomrela, alebo telo mŕtvych bolo nájdené alebo vyložené z dopravného prostriedku. Územné oblasti, z ktorých sú mŕtvi uskladnení na určitých cintorínach, určí Okresný národný výbor.
(2) Pohreb mŕtveho tela na inom cintoríne je možný len so súhlasom miestneho (mestského) národného výboru, v ktorého okrese patrí tento cintorín.
(3) Ak mŕtvi nemôžu byť pochovaní na cintoríne príslušných alebo zvolených, cintorín určí okresný národný výbor.
Podmienky spaľovania
(1) Spaľovanie sa môže vykonávať len so súhlasom krajského hygienistu, pokiaľ osobitné ustanovenia neustanovujú inak. Povolenie sa udelí, ak je totožnosť mŕtvych nepochybná a ak sa preukáže potvrdením vyšetrujúceho lekára alebo dôkazom vykonanej pitvy, ako aj potvrdením orgánov verejnej bezpečnosti, že neexistuje žiadne podozrenie z trestného činu. V prípade podozrenia z trestného činu môže byť kremácia povolená len so súhlasom prokurátora.
(2) Povolenie na spálenie udeľuje krajský hygienik, ktorého právomoc osoba zomrela, alebo orgán mŕtvej osoby bol nájdený alebo vyložený z dopravného prostriedku alebo odcudzený.
(3) Povolenie na spálenie mŕtvej osoby dopravovanej do zahraničia udeľuje krajský hygienik, ktorého právomoc sa má spopolniť.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým okresný hygienik odmietol udeliť povolenie na spaľovanie, možno podať odvolanie do dvoch dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu krajského zdravotníckeho inšpektora o tom, ako sa zatiaľ vysporiadať s mŕtvym telom, nie je odvolanie.
(5) Ak si to vyžaduje všeobecný zdravotný záujem, najmä ak dôjde k zhubnej epidémii, hlavný hygienista Československej socialistickej republiky môže uložiť povinnosť krematizovať mŕtvych, aj keď nie sú splnené podmienky stanovené v predchádzajúcich odsekoch; V takýchto prípadoch sa však vyžaduje súhlas prokurátora aj v prípade podozrenia z trestného činu.
Spaľovanie
(1) Správa krematória je povinná prijať za kremáciu všetky mŕtve osoby, ktorých kremácia bola povolená. Hlavný hygienista Československej socialistickej republiky môže pre krematóriá stanoviť podmienky, za ktorých sa kremácia môže vykonávať mimo príslušného povodia.
(2) Riadenie krematória zabezpečí, že kremované zvyšky (ďalej len "polia") sa umiestnia do koša a že koš je vybavený uzáverom a presne označený. Popol a popol z krematória vydá podľa žiadosti pohrebného riaditeľa správu pohrebiska alebo osobe, ktorá poskytne dôkaz o tom, že popol bude uložený v pohrebisku alebo že miestny (mestský) národný výbor povolil likvidáciu kontajnera mimo pohrebiska. Ak klient neprijme iné opatrenia, správa krematória je povinná uchovávať odpadky počas jedného roka po spaľovaní. Na konci tohto obdobia môže popol odovzdať správe pohrebiska na voľné uskladnenie (§ 16).
Uchovávanie popola
(1) Popol sa uloží na žiadosť zosnulého alebo prípadne kupujúceho pohrebu buď v kontajneri, alebo voľne. Voľne sa skladuje zmiešaním so zemou na pohrebisku.
(2) Prijmite popol na skladovanie je potrebné riadiť každý kontajner. Správa cintorína má túto povinnosť len vtedy, ak v pohrebnej časti nie je pohrebisko kontajnera alebo ak je hrob alebo náhrobný kameň pre iného člena rodiny.
disperzný popol
(1) Na žiadosť zosnulého alebo prípadne pohrebného agenta sa môže vykonať aj rozptyl popola (ďalej len "rozptyl").
(2) Disperzia sa môže vykonávať len na pohrebisku (§ 19) na tento účel vopred schválenej (disperzné lúky).
(3) Od prípadu k prípadu môže krajský hygenista zodpovedný za miesto, kde sa má rozptyl vykonať, umožniť, aby sa rozptyl vykonal na žiadosť zosnulého alebo prípadne pohrebného zástupcu iným spôsobom, ako je spôsob stanovený v predchádzajúcich ustanoveniach, najmä na inom mieste, ktoré si zvolili.
(4) Rozptyl sa zaznamená v samostatnej knihe. V zázname sa uvádza meno a priezvisko zosnulého, jeho posledné bydlisko, dátum narodenia, dátum úmrtia a dátum a miesto kremácie a rozptýlenia. Register obsahuje abecedný zoznam zakopaných osôb týmto spôsobom.
(5) Záznamy o rozptyľovaní uchováva správa rozptyľovacej lúky, správa cintorína, v územnom obvode ktorého sa rozptyl vykonal, a registrácia rozptylu vykonaná v súlade s ustanoveniami odseku 3.
Rezíduá
(1) Ustanovenia tohto dekrétu sa uplatňujú mutatis mutandis na odstraňovanie alebo kremáciu exhumovaných tiel mŕtvych a pozostatkov tiel pochovaných alebo spopolnených iným spôsobom, ako sú tie, ktoré sú ustanovené v pravidlách o pohrebe.
(2) Iné ostávajú, najmä ľudské ovocie, ktoré bolo potratené alebo skoré, ako aj časti tela alebo orgánov odstránené zo živej osoby, pokiaľ sa nepoužívajú na vedecké alebo vzdelávacie účely, sa v krajine umiestnia na určené miesto alebo spopolnené. Tieto pozostatky môžu byť spopolnené len v spaľovniach zdravotníckych zariadení, len ak nie je podozrenie na trestný čin.
Pohrebné dôvody
Zriadenie a správa pohrebných miest
(1) Pohreby (cintoríny, Kolombárium, háje urn a rozptýlené lúky) sú zriadené a riadené miestnymi (mestskými) národnými výbormi, ktoré môžu zveriť svoju správu iným socialistickým organizáciám.
(2) Schválenie okresného hygienistu je potrebné na zriadenie pohrebiska.
(3) Každý cintorín musí mať vhodné zariadenie na dočasné uskladnenie mŕtvych.
(4) Pohrebné miesto sa dodáva s pitnou alebo úžitkovou vodou.
Ako pochovať hrob
(1) Mŕtvi sa zvyčajne uskladňujú len jeden po druhom v každom hrobe, pokiaľ si dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje spoločný hrob.
(2) Správa cintorína môže na žiadosť alebo so súhlasom osoby, ktorej bolo miesto hrobu požičané, umožniť ostatným mŕtvym príbuzným a prípadne iným osobám umiestniť do toho istého hrobu. Ak čas topenia neprešiel (§ 22), je potrebný súhlas okresného hygienika.
Prenájom priestoru na pohrebisku
(1) Správa pohrebiska je povinná poskytnúť miesto pre hrob na obdobie topenia (§ 22) a miesto pre odpadkový koš na 10 rokov od prvého uloženia. Ak to podmienky na pohrebisku umožňujú, správa pohrebiska je povinná poskytnúť toto miesto na ďalšie obdobie; inak musia včas informovať, kto toto miesto dostal.
(2) Na konci obdobia, na ktorom bolo miesto prenajaté, sa s ním zaobchádza s pozostatkami, s odpadkovými košmi a náhrobkami podobnými po zrušení pohrebiska (§ 24).
(3) Graves a kontajnery kultúrneho významu nesmú byť odstránené, s výnimkou prípadov, keď je pohrebisko zrušené, a to ani po uplynutí obdobia, na ktoré bolo miesto udelené.
Čas
Telo mŕtvych sa musí držať v zemi tak dlho, kým okresný hygienik určí, berúc do úvahy zloženie pôdy (obdobie vyblednutia); toto obdobie nesmie byť kratšie ako 10 rokov.
Exhumácia
(1) Pred skončením hnisavého obdobia môže byť zosnulý zo zeme (vylúčený) vypustený iba na základe pokynu krajského hygenistu alebo s jeho súhlasom v prítomnosti zástupcu správy pohrebu; ustanovenia trestného zákonníka exhumácie zostávajú nedotknuté. Na žiadosť tých, ktorí prežili, môže byť exhumácia vykonaná len výnimočne z mimoriadne závažných dôvodov, len ak tiež preukážu, že osoby blízke mŕtvym * sa na nej dohodli.
(2) Telá osôb zosnulých na karanténnu chorobu * * nesmú byť spravidla exhumované skôr ako dva roky po pohrebe.
(3) Náklady na exhumáciu znáša osoba, ktorá ich požiadala.
Zrušenie pohrebiska
(1) Ak pohrebisko nie je v súlade so zdravím alebo iným všeobecným záujmom, miestny (mestský) národný výbor zakáže pohreb na ňom alebo zruší pohrebisko.
(2) Cintorín môže byť zrušený až po skončení hnisacieho obdobia od poslednej smrti. Na účely prehĺbenia terénu možno cintorín zrušiť až po 20 rokoch posledného pohrebu; Ak sa nachádza na pozostatkoch, umiestni sa na určené miesto alebo spopolní.
(3) Popol zo zrušeného pohrebiska, o ktorého prežijúcich sa nezaoberali varovaním, sa prenesie na iné pohrebisko a ak uplynie čas, na ktorý bolo miesto udelené (§ 21), otvorí sa a popol sa zmieša so zemou.
(4) Náhrobky, ktoré tí, ktorí dostali miesto pre hrob alebo pre odpad, nemôžu byť odstránené zo zrušeného pohrebiska do 6 týždňov od oznámenia, odstránenia a uskladnenia pohrebiska na náklad ich majiteľov.
(5) Ak existuje všeobecný záujem, ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť, cintorín môže byť tiež zrušený pred koncom slávnostného obdobia po vykonaní poslednej smrti. V prípade hrobov, kde neuplynul čas vyblednutia, sa musí prepravovať aj príslušenstvo hrobu (pamiatky, kríže, obrubníky atď.). Náklady spojené s predčasným zrušením cintorína znáša organizácia, v záujme ktorej bol cintorín zrušený.
Krematória
Krematologické zariadenie a riadenie
(1) Krematórium tvoria a riadia mestské národné výbory, ktoré môžu zveriť toto povolenie iným socialistickým organizáciám.
(2) Okolo krematória sa vytvorí zelený pás, ktorého časti sa môžu použiť na skladovanie kontajnera (urneného hája) alebo v prípade potreby na zabezpečenie dostatočného priestoru pre rozptýlenú lúku.
(3) Na vytvorenie a začatie prevádzky krematória je potrebné schválenie oblastného hygienistu.
Zariadenie krematória
(1) Spaľovacie zariadenie krematória musí byť technicky také, aby bolo spaľovanie rýchle a úplné bez viditeľnej tvorby dymu. Popol musí byť čistý a biely.
(2) Pre každé krematórium sa zabezpečia vhodné zariadenia na dočasné uskladnenie mŕtvych a dočasné uskladnenie kontajnera.
Objednávka pohrebných dôvodov
(1) Miestne (mestské) národné výbory vydávajú príkazy na pohrebiská, najmä podrobnejšie ustanovenia o dočasnom uskladnení mŕtvych a popolov, o prenájme miesta na hrob, hrob alebo odpadky, o pohrebe v hrobe, o ukladaní popola, o požiadavkách na hroby a hrobky, o zrušení práva na miesto, o zrušení hrobu a o odstránení náhrobných kameňov.
(2) Na vydanie pohrebného poriadku je potrebný súhlas oblastného hygienistu.
Preprava mŕtvol a pozostatkov
Povolenie na prepravu
(1) Na prepravu mŕtvych a pozostatkov sa vyžadujú povolenia, pokiaľ sa neuskutočňujú priamo na príslušnom cintoríne. Povolenie na prepravu mŕtvych (zotrvávajúcich) na území kraja alebo na pitvu na území kraja vydáva skúšobný lekár, v iných prípadoch, ak nie je v osobitných predpisoch ustanovené inak, okresný hygienik, ktorého obvod mŕtveho (zostávajúceho) sa prepravuje.
(2) Povolenie na krematórium mŕtvych (oddiel 14) zahŕňa aj povolenie na jeho prepravu do určeného krematória.
(3) Pri preprave mŕtvych (zotrváva) do cudzej krajiny sa vyžaduje osobitný sprievodný doklad, ktorý musí obsahovať meno, priezvisko a vek, miesto, deň a príčinu smrti. V takom prípade sa sprievodný doklad okrem českej alebo slovenskej verzie vyhotoví v jednom z jazykov, ktoré sa najviac používajú v medzinárodnom styku. Tento sprievodný list vydáva krajský hygienik.
(4) Pri preprave zo zahraničia alebo odchode mŕtvych (zotrváva) na územie Československej socialistickej republiky vydáva sprievodné osvedčenie, pokiaľ nie je v medzinárodných predpisoch ustanovené inak, československý zastupiteľský úrad.
(5) Povolenie na prepravu alebo sprievodné osvedčenie na prepravu mŕtvych (zotrvajúcich osôb) nemožno vydať, ak by preprava ohrozila všeobecný zdravotný záujem. Preprava osôb zosnulých na karanténnu chorobu nesmie byť povolená pred uplynutím dvoch rokov od dátumu úmrtia.
(6) Na prepravu spaľovaných plechoviek na odpad sa nevyžaduje povolenie.
Doprava
(1) Pri preprave po železnici sa rakva s telom mŕtvych (so zvyškami) musí prepravovať v špeciálnej uzavretej preprave.
(2) Pri preprave motorového vozidla je povolené používať na prepravu rakvy s mŕtvym telom (so zvyškami) iba špeciálnu pohrebnú súpravu.
(3) V leteckej doprave sa rakva s mŕtvym telom (so zvyškami) zvyčajne prepravuje špeciálnym lietadlom; ak sa nepoužíva špeciálne lietadlo, rakva musí byť umiestnená v špeciálnom uzavretom priestore.
(4) Užšie podmienky sú stanovené v harmonograme. Inak ich určí krajský hygienik. Preprava v zahraničí sa vykonáva v súlade s medzinárodnou dohodou. *)
Spoločné a záverečné ustanovenia * *
Ustanovenia tohto dekrétu sa vzťahujú aj na časti tela mŕtvych a na mŕtve deti.
Po dohode s ministerstvom národnej bezpečnosti môže okresný národný výbor poveriť nemocničného lekára lekárskou klinikou (klinikami) výkonom povolení okresného hygienistu ustanovených v oddieloch 5 ods. 2 a 5 ods. 4, 7 ods. 2, 14 ods. 2, 20 ods. 2, 28 ods. 1 a 29 ods. 4 v rámci vymedzenej položky.
Usmernenia hlavného hygienistu Československej socialistickej republiky z 18. novembra 1958 o rozptýlení spopolnených pozostatkov uverejnené na 95 / 1958 Ú. l. (95 / 1958 Ú. v.) sa týmto zrušujú.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 1966.
Minister:
Plojhar v. r.
*) § 116 občianskeho zákonníka.
* *) Karanténové choroby sú podľa vyhlášky č. 46 / 1966 Z. z., o opatreniach proti prenosným ochoreniam, pestis (Pestis), ázijská cholera (Cholera aziatica), žltá horúčka (febris flava), kiahne (Variola vera), epidemické úniky (Typhus exantematicus) a refundovateľné horúčka (Febris rekurrens).
*) Medzinárodná dohoda o preprave mŕtvol z 10. februára 1937 č. 44 / 1938 Zb.
* *) Právomoci orgánov Slovenskej národnej rady pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto dekrétu určuje zákon Slovenskej národnej rady vydaný podľa § 73 zákona č. 20 / 1966 Z.z. o starostlivosti o zdravie ľudí.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 47 / 1966 Z. z. o pohrebných službách |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.06.1966 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.07.1966 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0