Zákon č. 4 / 1952 Zb.

Právne predpisy v oblasti sanitárnej a antiepidemickej starostlivosti

Platný Účinnosť od 01.04.1952
4.
Zákon
z 28. marca 1952
hygieny a antiepidémie.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:

Část I.

Účel a úlohy zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti.
§ 1.
Vďaka ustanoveniu zaručeného práva ľudí na ochranu zdravia štát predovšetkým zabezpečuje, aby prostredie, v ktorom osoba žije a pracuje, ako aj iné podmienky svojho života boli najviac priaznivé pre zdravie. S touto hygienickou a antiepidemickou starostlivosťou bojuje proti vzniku a šíreniu chorôb, a tým pomáha zdravému rozvoju ľudí, rozvoju ich tvorivých síl a zvýšeniu produktivity práce.
§ 2.
Hygienická a antiepidemická starostlivosť leží hlavne
a) v starostlivosti o zdravotný stav ovzdušia, vody, pôdy, obytných a iných budov a zariadení a verejne prístupných miest;
(b) v starostlivosti o ľudí so zdravotným postihnutím, najmä v oblasti ochrany ich zdravia pri práci pred nepriaznivými účinkami pracovného prostredia a procesu a chorôb z povolania;
(c) v starostlivosti o zdravé vzdelávacie prostredie a iné priaznivé podmienky pre rozvoj školskej mládeže;
(d) s cieľom zabezpečiť, aby ľudia dostávali za správnych podmienok zdravé potraviny s potrebnou biologickou hodnotou, ako aj zdravé výrobky bežného používania;
e) osobitné ochranné opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb.
§ 3.
(1) Na dosiahnutie účelu zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti je každý, kto môže ovplyvniť jeho činnosť, povinný prijať všetky potrebné sanitárne a antiepidemické opatrenia alebo sa podrobiť ich vykonávaniu; pri tom je povinný požiadať orgány sanitárnej a antiepidemickej služby o záväzné stanovisko v prípadoch ustanovených v tomto akte alebo v nariadeniach, ktoré stanovuje.
(2) S cieľom účinne bojovať proti prenosným chorobám je každá osoba, ktorej sa to uloží na základe nariadení vydaných podľa tohto aktu alebo príslušnými orgánmi, povinná vykonať potrebné osobitné antiepidemické opatrenia alebo podrobiť sa ich vykonávaniu; najmä sa vyžaduje, aby nahlásila choroby, podozrenia na choroby a smrť prostredníctvom prenosných chorôb, podstúpila očkovanie, liečbu a izoláciu a vykonala alebo vykonala dezinfekciu.
(3) Ak prostriedky na to nie sú dostatočné na prekonanie a prevenciu prenosných chorôb, každý je v zásade povinný poskytnúť potrebnú osobnú a materiálnu pomoc podľa svojich síl.

Část II.

Sanitárne a antiepidemické služby.
§ 4.
(1) Na zabezpečenie nepretržitej a účinnej hygieny a antiepidemickej starostlivosti sa zavádzajú sanitárne a antiepidemické služby.
(2) Sanitárne a antiepidemické služby sú:
a) hlavný hygienik Československej republiky, ktorý je vedúcim hygienickej a antiepidemickej zložky ministerstva zdravotníctva;
b) hlavný hygenista Slovenska, ktorý je hlavou zdravotnej a antiepidemickej zložky zdravotníckeho orgánu;
(c) regionálny hygienik;
(d) krajský hygienik.
(3) Certifikovaný hygenista riadi prácu podriadených hygenistov a dáva im pokyny a pokyny.
§ 5.
(1) Sanitárne a antiepidemické služby
1. Vydáva podrobné smernice záväzné pre všetky podniky, podniky a jednotlivcov podľa tohto zákona a nariadenia vydané v oblasti zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti;
2. dohliada na dodržiavanie hygienických a antiepidemických predpisov; najmä:
(a) vykonávanie opatrení na ochranu ovzdušia, vody a pôdy pred znečistením látkami škodlivými pre ľudské zdravie;
(b) udržiavanie zdravotných predpisov pri zriaďovaní stavebných okruhov a pri plánovaní, projektovaní a realizácii výstavby a všetkých úprav bytov a obcí a nových budov, rekonštrukcií, nadstavb a zmien budov (ďalej len "stavby") zariadení, verejných a obytných budov, pozemkov, vody a iných budov a zariadení;
(c) zdravotný stav verejných a obytných budov, oblastí, zariadení a hospodárskych, dopravných, vzdelávacích, zdravotných a iných zariadení;
d) či všetci dostávajú zdravé potraviny a predmety bežného používania; najmä zabezpečiť, aby kvalita a technické normy a normy potravín a priemyselných výrobkov, ktoré môžu ovplyvniť ľudské zdravie, boli v súlade s hygienickými pravidlami a požiadavkami;
3. kontrolovať účinnosť a bezpečnosť sér, vakcín a bakteriálnych látok;
4. naplánovať a zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných chorôb, chorôb z povolania a chorôb z povolania, ktorých vznik alebo šírenie je dôsledkom porušovania predpisov a požiadaviek v oblasti zdravia; zabezpečiť nepretržitý záznam prenosných chorôb;
5. riadiť zdravotnícke a antiepidemické služby v organizovanej osobnej doprave;
6. plánovanie a vykonávanie opatrení na monitorovanie ochrany zdravia štátnych hraníc;
7. riadiť hygienické a antiepidemické činnosti všetkých zdravotníckych zariadení;
8. podieľa sa na riadení práce v oblasti informovanosti o zdraví v oblasti zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti.
(2) Bez pozitívneho stanoviska sanitárnych a antiepidemických orgánov nemožno stanoviť žiadne orientačné alebo podrobné územné plány, stavebné okruhy a plány zastavenia alebo povoliť výstavbu uvedenú v odseku 1 ods. 2 písm. b) alebo normy a normy uvedené v odseku 1 ods. 2 písm. d).
§ 6.
(1) Pri vykonávaní úloh uvedených v článku 5 sú orgány sanitárnych a antiepidemických služieb oprávnené a povinné:
1. vstupovať do všetkých zariadení, kancelárií, inštitútov, zariadení a priestorov, odoberať vzorky v potrebnom množstve a rozsahu na testovanie a požadovať potrebné dokumenty a údaje;
2. stanoviť záväzné usmernenia pre vykonávanie sanitárnych a antiepidemických opatrení zodpovednému vedúcemu závodu, úradom, inštitútom a zariadeniam a jednotlivcom;
3. prijať tieto opatrenia:
(a) nariadiť odstránenie určitých činností osôb, ktorých zdravotný stav môže ohroziť iné osoby;
(b) zakázať skladovanie, údržbu, obeh a konzumáciu liekov a iných výrobkov a nariadiť ich zničenie alebo použitie na iné účely.
(2) Ak veterinárne zdravotnícke služby ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vykonávajú rutinný a prevádzkový hygienický dohľad na spracovanie, skladovanie, údržbu a prepravu potravín živočíšneho pôvodu, majú povinnosti a práva orgánov sanitárnych a antiepidemických služieb.
§ 7.
(1) Predkladajú sa stanoviská k normám a normám uvedeným v článku 5 ods. 1 písm. d) a ods. 2 a účinnosť a bezpečnosť sér, vakcín a bakteriálnych prípravkov kontroluje hlavný hygienista Československej republiky až pred ich uvedením do obehu. Smernica ustanovená v článku 5 ods. 1 č. 1 a záväzné stanoviská ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2 vo veciach, ktoré sú širšie ako tie, ktoré majú regionálny význam, prisudzujú hlavnému hygenistovi Československej republiky a hlavnému hygenistovi Slovenska. Záväzné stanoviská uvedené v článku 5 ods. 1 bode 2 písm. b) a ods. 2 vo veciach regionálneho významu vydáva gróf hygenista a gróf hygenista vo veciach regionálneho a miestneho významu.
(2) Povolenia uvedené v oddiele 6 patria aj odborníkom príslušných sanitárnych a epidemiologických stredísk (oddiel 11).
§ 8.
Ak všetky opatrenia prijaté orgánmi sanitárnych a antiepidemických služieb neboli dostatočné na odstránenie hygienických alebo epidemiologických nedostatkov, minister zdravotníctva má právo po predchádzajúcom oznámení príslušného ministra nariadiť zastavenie výstavby alebo výroby alebo zakázať používanie alebo prevádzku závodu, závodu alebo iného predmetu až do ukončenia opravy.
§ 9.
(1) Hlavný hygienista Československej republiky zriadi a zachráni vládu na návrh ministra zdravotníctva, hlavného hygienistu Slovenska, zboru delegátov na návrh zdravotníckeho úradníka. Zriadenie a odvolanie regionálnych a krajských zdravotníckych pracovníkov sa riadi ustanoveniami o zriadení a oslobodení zamestnancov výkonných orgánov národných výborov.
(2) Vedúcemu hygenistovi pomáha pri výkone jeho povinností poradná rada, ktorá na návrh hlavného hygenistu zriadi a vymenuje ministra zdravotníctva (delegáta).
(3) Regionálny (regionálny) hygienik je podriadený regionálnemu (regionálnemu) národnému výboru. Rozhodnutia a opatrenia podľa článku 5 ods. 1 a 3 a ods. 2 a článku 6 ods. 3 môže Rada národného výboru zmeniť a doplniť a zrušiť až po vypočutí nadriadeného hygenistu.
§ 10.
(1) Sanitárne a antiepidemické služby vykonávajú svoju právomoc v úzkej spolupráci s ostatnými zúčastnenými zdravotníckymi orgánmi a zariadeniami a prerokujú túto záležitosť s príslušnými orgánmi inšpekcie práce pred svojím rozhodnutím, pokiaľ ide o starostlivosť o pracovné podmienky zdravotne postihnutých.
(2) Všetky orgány (orgány), podniky, zariadenia a organizácie sú povinné pomáhať verejným a antiepidemickým službám pri plnení ich úloh.
(3) Sanitárne a antiepidemické služby sú povinné zachovávať dôvernosť, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa dozvedeli pri výkone svojich povinností, a najmä dodržiavať ustanovenia o zachovaní vnútroštátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.

Část III.

Silné vybavenie.
§ 11.
(1) Sanitárne a antiepidemické služby majú účinné sanitárne a antiepidemické zariadenia na vykonávanie svojich úloh,
(a) centrálne (regionálne) výskumné ústavy v oblasti hygieny, epidemiológie a mikrobiológie, ktoré sú orgánmi ministerstva zdravotníctva,
(b) regionálne výskumné ústavy a regionálne a regionálne hygienické epidemiologické centrá, ktoré sú zariadeniami príslušného národného výboru.
(2) Ak si to vyžaduje potreba hygienickej a antiepidemickej starostlivosti, môžu sa zriadiť pobočky takýchto zariadení.
§ 12.
(1) Ústredná ústava ustanovuje ministra zdravotníctva na návrh hlavného hygienistu. Regionálne inštitúty a regionálne a okresné stanice zriadia príslušný národný výbor v súlade s usmerneniami ministra zdravotníctva.
(2) Ústavy a stanice sú rozdelené podľa zásad účinného rozdelenia práce na profesionálne jednotky. Riaditeľ je vedúcim jednotlivých inštitútov a staníc. Riaditeľa inštitútu vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva na návrh hlavného hygienika. Riaditeľom regionálnej stanice je regionálny hygienik, riaditeľ okresnej stanice je okresný hygienik.
(3) Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom vnútra a financií určí úlohy inštitútov a staníc, normy ich osobného a materiálneho vybavenia a upraví ich riadenie, vnútorné poruchy a prevádzku.

Část IV.

Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 13.
(1) Náklady na určité osobitné antiepidemické opatrenia, najmä na objednané očkovanie, ústavnú izoláciu a dezinfekciu ohnísk, znáša štát. Náklady na iné sanitárne a protiepidemické opatrenia, aj keď boli nariadené alebo vykonané na úradnom základe, spravidla znášajú osoby, ktorých sa týkajú. Okresný národný výbor môže z osobitných dôvodov poskytnúť pomoc na pokrytie týchto nákladov.
(2) Ak sanitárne a epidemiologické vyšetrovania alebo vyšetrovania odhalili sanitárne alebo epidemiologické nedostatky, náklady na takéto vyšetrenia alebo vyšetrenia sa môžu primerane uložiť v súlade s odsekom 1 druhou vetou.
(3) Podrobnejšie úpravy vykoná ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom vnútra a financií.
§ 14.
(1) Za škody spôsobené vykonávaním sanitárnych a antiepidemických opatrení sa neposkytuje žiadna náhrada, a to aj v prípade, že dielo nie je stratené, aj keď boli tieto opatrenia nariadené. Okresný národný výbor môže z dôvodu osobitnej úvahy poskytnúť pomoc na pokrytie takýchto škôd.
(2) Vzorky odobraté na zdravotné a epidemiologické vyšetrenia a vyšetrenia sa nevyplácajú.
(3) Podrobnejšie úpravy vykoná ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom vnútra a financií.
§ 15.
Minister zdravotníctva sa týmto poveruje vydávať nariadenia pre každú časť sanitárnej a antiepidemickej starostlivosti a vykonávať tento zákon.
§ 16.
(1) Príslušné vojenské orgány sú zodpovedné za platnú zdravotnú a antiepidemickú službu. V prípade potreby sanitárnych a antiepidemických opatrení všeobecnej povahy alebo ich jednotnej implementácie vojenské orgány pokračujú v úzkej spolupráci s orgánmi sanitárnych a antiepidemických služieb.
(2) Aby sa zabránilo vzniku a šíreniu prenosných chorôb, vojenské orgány prijmú potrebné opatrenia v oblasti svojej pôsobnosti v súlade so všeobecnými opatreniami, ktoré zaviedli služby verejného zdravia a antiepidemické služby.
(3) Spolupráca vojenských a hygienických a antiepidemických služieb pri vykonávaní tohto zákona bude regulovaná ministerstvom zdravotníctva a národnej obrany.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa uplatňujú mutatis mutandis aj na vykonávanie zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti v oblasti ministerstva vnútra, pokiaľ ide o ozbrojené sily a v oblasti ministerstva dopravy, pokiaľ ide o železnice; vzájomné pôsobenie ich orgánov so sanitárnymi a antiepidemickými službami pri vykonávaní tohto zákona upravuje ministerstvo zdravotníctva, vnútra a dopravy.
§ 17.
(1) Všetky ustanovenia týkajúce sa záležitostí upravených týmto zákonom sa zrušujú.
(2) Ustanovenia tohto aktu sa uplatňujú mutatis mutandis v súlade s existujúcimi pravidlami, pokiaľ nie sú v rozpore s týmto právom.
§ 18.
Tento akt nadobúda účinnosť 1. apríla 1952; Vykonáva ho minister zdravotníctva po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zaporocký v. r.
Plojhar v. r.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 4 / 1952 Zb. o zdravotnej a antiepidemickej starostlivosti
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia05.04.1952
Účinnosť od01.04.1952
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania