Nariadenie č. 37 / 2016 Z. z.
Nariadenie o elektrickej energii z vysoko účinnej kogenerácie a sekundárnej elektrickej energie
Platný
Účinnosť od 29.01.2016
37
VYHLÁSENIE
z 21. januára 2016,
o elektrickej energii z vysoko účinnej kogenerácie a sekundárnej elektrickej energie
Ministerstvo priemyslu a obchodu podľa § 53 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 165 / 2012 Z. z., o podporených zdrojoch energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenených a doplnených zákonom č. 131 / 2015 Z. z., na vykonávanie § 6 ods. 1 a § 47 zákona:
Predmet úpravy
Táto vyhláška vykonáva príslušné ustanovenia Európskej únie1 a stanovuje
(a) vzorovú žiadosť o certifikáciu pôvodu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie alebo druhotných zdrojov a podmienky jej vydania;
(b) spôsob výpočtu úspor primárnej energie;
(c) ako určiť množstvo elektriny z vysoko účinnej kogenerácie zo sekundárnych zdrojov.
Základné pojmy
(1) Na účely tohto dekrétu:
(a) kogeneračná jednotka zariadení schopných prevádzky pod kogeneráciou;
(b) nízkoenergetická kogeneračná jednotka s inštalovaným elektrickým výkonom najviac 1 MW;
(c) jednotky kombinovanej výroby mikrokogenerácie s inštalovaným elektrickým výkonom najviac 50 kW;
(d) celkové palivo energie v palive vstupovanom do kogeneračnej jednotky, ktoré zodpovedá jeho množstvu a výhrevnosti a ktoré sa používa v kogeneračnom procese na výrobu elektriny vyrobenej kogeneráciou elektriny a tepla, mechanickej energie a využiteľného tepla a elektriny, ktorá nie je odvodená z kogenerácie, alebo tepla vstupujúceho do kogeneračnej jednotky, ktoré nepochádza z kogenerácie elektriny a tepla a ktoré bolo vyrobené ako vedľajší produkt inej výroby alebo v neuhoľnom procese; kondenzát vrátený z kogeneračného procesu v prípade výkonu pary nie je zahrnutý do celkového paliva;
(e) pomer elektriny a tepla medzi elektrinou z kogenerácie a užitočným teplom v plnom kombinovanom režime na základe prevádzkových údajov kogeneračnej jednotky.
(2) Okrem toho na účely tohto dekrétu kombinovaná výroba elektriny a tepla:
(a) plynové zariadenia s tepelným zásobovaním;
b) parou poháňané turbíny;
c) turbína potrebná na kondenzáciu pary;
(d) plynová turbína so zdrojom tepla;
(e) spaľovací motor;
f) mikroturbín;
g) Stirling motor,
(h) palivový článok;
i) parný motor,
(j) organický rankinov cyklus alebo
(k) kombináciu zariadení uvedených v písmenách a) až j), ak môže fungovať pod kogeneráciou.
Metóda stanovenia množstva elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby
(1) Množstvo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby sa určuje pre kogeneračnú jednotku vymedzenú systémovou prahovou hodnotou počas obdobia podľa vyhlášky, ktorou sa upravuje podávanie správ a zaznamenávanie elektriny a tepla z podporovaných zdrojov (ďalej len "obdobie podávania správ").
(2) Za systémovú hranicu jednej kogeneračnej jednotky sa považuje vymedzená plocha pozostávajúca zo vstupu celkového paliva do kotla alebo kotlov alebo iných zdrojov tepla a z výstupu energie vyrobenej pri kogenerácii elektriny a tepla vo forme elektriny meranej na svorkách generátorov, mechanickej energie a využiteľného tepla z výroby kogeneračnej technológie.
(3) Ak sú technológie kombinovanej výroby elektriny a tepla v závode na výrobu elektrickej energie sériovo prepojené takým spôsobom, že teplo vo forme pary alebo plynu z jednej technológie vstupuje do inej technológie, vzájomne prepojené technológie sa vždy považujú za súčasť jednej kogeneračnej jednotky.
(4) Ak sú kombinované technológie elektrickej energie a tepla pri výrobe elektrickej energie paralelne prepojené so spoločnou parnou zbernicou, systémová hranica kogeneračnej jednotky sa považuje za podiel z celkového množstva paliva zodpovedajúceho spotrebe pary pri kogenerácii a výstupu energie vyrobenej pri kogenerácii z tejto technológie vo forme elektrickej energie meranej na svorkách generátora, mechanickej energii a využiteľnom teple.
(5) V prípade, že súčasne existuje usporiadanie kogeneračných technológií v súlade s odsekmi 3 a 4 (napríklad sériové alebo kaskádové pripojenie rôznych kogeneračných technológií), minimálna možná definícia oblasti kogeneračnej jednotky sa považuje za systémovú hranicu, pre ktorú možno jasne určiť celkový vstup paliva a energetický výstup vyrobený kogeneráciou vo forme elektriny meranej na termináloch generátorov, mechanickej energie a užitočného tepla.
(6) Celkové množstvo elektrickej energie vyrobenej počas obdobia nahlasovania merané na výstupe výrobcov elektrickej energie kogeneračnej jednotky sa považuje za elektrickú energiu vyrobenú kogeneráciou za predpokladu, že celková účinnosť stanovená v súlade s postupom stanoveným v prílohe 1 k tomuto nariadeniu sa dosiahla počas obdobia nahlasovania.
(a) v prípade kogeneračnej jednotky s technológiou kogenerácie uvedenou v § 2 ods. 2 písm. b) a d) až k), najmenej 75%;
(b) v prípade kogeneračnej jednotky s technológiou kogenerácie uvedenou v článku 2 ods. 2 písm. a) a c) najmenej 80%.
(7) Pre kogeneračnú jednotku s celkovou účinnosťou počas obdobia nahlasovania, ktoré je kratšie ako obdobie uvedené v odseku 6, sa množstvo elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla počas obdobia nahlasovania určí v súlade s postupom stanoveným v prílohe 1 k tomuto nariadeniu.
(8) Úspora primárnej energie pri kogenerácii sa určí v súlade s postupom stanoveným v prílohe 2 k tomuto dekrétu.
Metóda určovania množstva elektrickej energie zo sekundárnych zdrojov
Množstvo elektrickej energie zo sekundárnych zdrojov sa určí podľa výroby elektrickej energie počas vykazovaného obdobia. Výpočet množstva elektrickej energie zo sekundárnych zdrojov počas vykazovaného obdobia sa vykonáva v súlade s vyhláškou, ktorou sa riadi podávanie správ a zaznamenávanie elektrickej energie a tepla z podporovaných zdrojov.
Osvedčenie o pôvode elektriny z vysoko účinnej kogenerácie
(1) Osvedčenie o pôvode elektriny z vysoko účinnej kogenerácie sa vydáva pre kogeneračnú jednotku.
(2) Vzor žiadosti o certifikáciu pôvodu elektriny z vysoko účinnej kogenerácie je uvedený v prílohe 3 k tomuto dekrétu.
Osvedčenie o pôvode elektriny z druhotných zdrojov
(1) Osvedčenie o pôvode elektriny zo sekundárnych zdrojov sa vydáva pre elektráreň.
(2) Vzor žiadosti o certifikáciu pôvodu elektriny zo sekundárnych zdrojov je stanovený v prílohe 4 k tomuto nariadeniu.
Prechodné ustanovenie
Ak sa obdobie nahlasovania skončí až po dátume nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu, množstvo elektrickej energie z vysokoúčinnej kombinovanej výroby sa určí v súlade s týmto nariadením.
Zrušenie
Vyhláška č. 453/2012 Z. z. o elektrickej energii z vysoko účinnej kogenerácie elektriny a tepla a sekundárnej elektrickej energie sa zrušuje.
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia s výnimkou ustanovení oddielu 3 ods. 4 a oddielu 3 ods. 5, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Minister:
Ing. Mládek, CSc., v. r.
Příloha č. 1
Príloha č. 1 k vyhláške č. 37 / 2016 Zb.
Metóda stanovenia celkovej účinnosti, množstva mechanickej energie a stanovenia elektriny vyrobenej kogeneráciou
1. Celková účinnosť kogeneračnej jednotky ηcellu sa určí pomocou vzorca:
ηcelk = ESV + EM + QUŽ / QPAL KJ,
kde:
Esv je množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané na termináloch generátora [MWh]
EM je množstvo mechanickej energie získanej transformáciou energie v kogeneračnej jednotke v procese kogenerácie, ktoré sa ďalej nepremieňa na elektrickú energiu [MWh]
QUŽ je množstvo využiteľného tepla [MWh]
QPAL KJ je celkové palivo [MWh].
2. Ak sa časť paliva získa v chemických látkach a použije sa, môže sa odpočítať od celkového paliva pred výpočtom celkovej účinnosti.
3. Množstvo mechanickej energie EM sa určí ako množstvo tepelnej energie použitej na premenu na mechanickú energiu, ktorá sa nepoužila na výrobu elektriny, alebo ako množstvo mechanickej energie, ktorá sa preniesla na látku alebo iné zariadenie, ktoré neprodukuje elektrinu.
4. Určená hodnota mechanickej energie EM sa použije len ako vstup na výpočet celkovej účinnosti kogeneračnej jednotky alebo na stanovenie elektrickej účinnosti kogenerácie použitej pri výpočte úspor primárnej energie uvedených v bode 1 prílohy 2 k tomuto dekrétu.
5. Ak je celková účinnosť kogeneračnej jednotky nižšia ako účinnosť stanovená v článku 3 ods. 6 a ak kogeneračná jednotka vyrába elektrinu, ktorá nie je spojená s užitočným teplom, celkové množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke sa rozdelí na množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou a množstvo elektriny, ktorá nie je odvodená z kogenerácie. V tomto prípade sa množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou určí podľa tohto vzorca:
EKVET = CZK * CSKUT
kde:
EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou [MWh]
QUŽ je množstvo využiteľného tepla [MWh]
CSKUT je pomer elektriny k teplu [-].
6. Ak je celková účinnosť kogeneračnej jednotky nižšia ako hodnoty uvedené v odseku 3 ods. 6 a všetka vyrobená elektrická energia je spojená s užitočným teplom, množstvo elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou sa rovná konečnej výrobe elektrickej energie vyrobenej kogeneračnou jednotkou a neexistuje žiadne rozdelenie celkového množstva elektrickej energie vyrobenej v kogeneračnej jednotke na množstvo elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou a na množstvo elektrickej energie nevyrobenej kogeneráciou.
7. Ak je vypočítaná hodnota elektriny z kombinovanej elektrickej energie a výroby tepla EKVET vyššia ako nameraná hodnota celkového množstva elektrickej energie vyrobenej v kogeneračnej jednotke nameraná na termináloch generátora, nameraná hodnota celkového množstva elektrickej energie vyrobenej v kogeneračnej jednotke nameraná na termináloch generátora sa použije ako množstvo elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou.
8. Množstvo elektriny vyrobenej oddelene od kogenerácie sa nezahŕňa do množstva elektriny vyrobenej oddelene bez dodávky využiteľného tepla.
9. Napríklad teplo dodávané do systému zásobovania tepelnou energiou, teplo v spalinách generovaných kogeneračným procesom používaným na priame vykurovanie alebo sušenie alebo teplo určené na ďalšie použitie na technologické účely, okrem spätného získavania tepla na vlastnú spotrebu kogeneračných jednotiek používaných na ďalšiu konverziu na elektrickú alebo mechanickú energiu, sa zahrnie do množstva využiteľného tepla QUŽ. Množstvo využiteľného tepla nezahŕňa napríklad množstvo tepla dodávaného priamo z kotlov alebo redukčných staníc bez výroby elektrickej energie. Dodávka využiteľného tepla sa zníži o množstvo tepla obsiahnutého v kondenzáte vráteného z kogeneračného procesu v prípade výstupu pary.
10. V prípade kogeneračných jednotiek používajúcich spoločnú parnú zbernicu sa celkové množstvo paliva rozdelí medzi každú kogeneračnú jednotku úmerne množstvu pary spotrebovanej každou kogeneračnou jednotkou.
11. Pomer elektriny a tepla CSKUT sa určí na základe skutočného nameraného množstva využiteľného tepla a elektriny spojeného s výrobou využiteľného tepla počas obdobia, keď kogeneračná jednotka pracuje v plne kombinovanom režime len s užitočným teplom, najneskôr posledný deň pred tým, ako sa predloží prvé vyhlásenie na základe vyhlášky o podávaní správ a registrácii elektriny a tepla z podporovaných zdrojov a o vykonávaní niektorých ďalších ustanovení zákona o podporených zdrojoch energie do systému prevádzkovateľa trhu alebo bezprostredne po akejkoľvek zmene, ktorá môže významne ovplyvniť pomer elektriny a tepla. Ide o jednorazové meranie užitočných hodnôt tepla a elektriny, z ktorých sa určuje pomer CSKUT.
12. V prípade, že vzhľadom na dopyt po využiteľnom teple alebo vlastnosti kogeneračnej jednotky nie je možná prevádzka v plnom kombinovanom režime s výrobou elektriny spojenej s užitočným teplom, výrobca určí pomer elektriny a tepla CSKUT podľa vzorca:
CSKUT = Esv1-Esv2 / QUŽ,
kde
ESV1 je množstvo elektrickej energie vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané v termináloch generátora za prevádzkových podmienok s najvyššou bežnou prevádzkou dosiahnuteľnou výrobou využiteľného tepla QUŽ a zároveň s najvyššou spotrebou paliva pri bežnej prevádzke [MWh]
ESV2 je množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané na termináloch generátora za prevádzkových podmienok založených na prevádzkovom stave merania ESV1, kde sa zastaví využiteľná dodávka tepla a zníži sa dodávka paliva takým spôsobom, aby výroba nevyužiteľného tepla bola rovnaká ako výroba ESV1 [MWh]
KVŽ je množstvo využiteľného tepla [MWh].
13. Merania sa vykonávajú počas rovnakého obdobia pri oboch prevádzkových podmienkach pri vonkajšej teplote nižšej ako 15 °C. Ak je to možné, vonkajšia teplota je rovnaká pre obe prevádzkové podmienky.
14. Ak pomer elektriny k teplu CSKUT nemožno spoľahlivo určiť z nameraných hodnôt získaných v rámci jednorazového merania uvedeného v bodoch 11 až 13, priemerná hodnota pomeru elektriny k teplu CSKUT sa môže stanoviť výpočtom energetickej bilancie stanovenej za kalendárny mesiac na základe skutočných nameraných hodnôt.
Příloha č. 2
Príloha č. 2 k vyhláške č. 37 / 2016 Zb.
Metóda stanovenia úspor primárnej energie pri kogenerácii
1. Množstvo úspory primárnej energie (UPE) v kombinovanej výrobe elektriny a tepla sa vypočíta pre kogeneračnú jednotku podľa vzorca:
UPE = 1- 1 / ηqT / ηrV + ηeT / ηrE * 100%
čiastočná účinnosť výroby tepla ηqT a elektriny ηeT sa stanovuje podľa vzorcov:
ηqT = QUŽ / QPAL KVET -
ηet = EKVET / QPAL KVET -,
kde:
ηqT je tepelná účinnosť kombinovanej výroby definovaná ako množstvo využiteľného tepla vyrobeného v kogeneračnej jednotke vydelené množstvom časti celkového paliva použitého na výrobu elektriny z kogenerácie, mechanickej energie a užitočného tepla [-]
ηeT je elektrická účinnosť kogenerácie definovaná ako množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke spojené s výrobou využiteľného tepla vydelené množstvom časti celkového paliva použitého na výrobu elektriny z kogenerácie, mechanickej energie a využiteľného tepla; ak kogeneračná jednotka vyrába mechanickú energiu, môže sa elektrická energia z kogenerácie zvýšiť o množstvo elektrickej energie ekvivalentné tejto mechanickej energii uvedenej v bode 3 prílohy 1 k tomuto dekrétu [-]
ηrV je harmonizovaná referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby tepla uvedená v priamo uplatniteľnom nariadení Európskej únie, ktorým sa stanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej elektriny a tepla 2] [-]
ηrE je harmonizovaná referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby elektrickej energie určená v súlade s priamo uplatniteľným nariadením Európskej únie, ktorým sa stanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektrickej energie a tepla 2) prispôsobené priemerným klimatickým podmienkam v Českej republike na priemernú ročnú teplotu 8 °C [-]
EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou [MWh]
QUŽ je množstvo využiteľného tepla [MWh]
Spoločnosť QPAL KVET je súčasťou celkového paliva spojeného s výrobou elektrickej energie z kombinovanej elektrickej energie a tepla, mechanickej energie a užitočného tepla [MWh].
2. Časť celkového paliva spojeného s výrobou elektriny z kogenerácie elektriny a tepla, mechanickej energie a užitočného tepla QPAL KVET sa určí podľa vzorca:
QPAL KVET = QPAL KJ-QPAL NOT TO MWh,
kde:
QPAL KJ je celkové palivo [MWh]
Spoločnosť QPAL NEQUET je časťou celkového množstva paliva, ktoré možno pripísať výrobe elektrickej energie, ktorá nie je odvodená z kogenerácie [MWh].
Spoločnosť QPAL KVET je súčasťou celkového paliva spojeného s výrobou elektrickej energie z kombinovanej elektrickej energie a tepla, mechanickej energie a užitočného tepla [MWh].
Časť celkového paliva spojeného s výrobou elektriny z kogenerácie elektriny a tepla, mechanickej energie a užitočného tepla QPAL KVET musí spĺňať podmienku:
QPAL QUET ≥ EKVET + QUŽ + EM MWh.
Ak nie je splnená uvedená podmienka, hodnota QPAL KVET sa bude rovnať súčtu hodnôt elektrickej energie z kombinovanej výroby elektriny a tepla EKVET, využiteľného tepla QUŽ a mechanickej energie EM.
3. Hodnota QPAL NEQUET je určená zo vzťahu:
QPAL QUET ≥ EKVET + QUŽ + EM MWh.
kde:
ENEKVET je množstvo elektriny, ktorá nie je odvodená z kogenerácie [MWh]
ηE NEKVET je účinnosť kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej energie, ktorá nie je odvodená od kogenerácie [-]
ENEKVET = ESV-EKVET MWh,
kde:
ESV je celkové množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané na termináloch generátora [MWh].
4. Hodnota ηE NOT QUVET
(a) sa určí pre kogeneračnú jednotku s technológiou uvedenou v článku 2 ods. 2 písm. b) a d) až k) na základe prevádzkových údajov kogeneračnej jednotky za vykazované obdobie podľa vzorca:
ηE NEKVET = ESV / QPAL KJ
kde:
ESV je celkové množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané na termináloch generátora [MWh]
QPAL KJ je celkové palivo [MWh],
(b) sa určí pre kogeneračnú jednotku s technológiou uvedenou v článku 2 ods. 2 písm. a) a c) na základe prevádzkových údajov kogeneračnej jednotky, ktorá pracuje pri maximálnom dosiahnuteľnom elektrickom výkone v normálnej prevádzke a zároveň pracuje bez dodávania užitočného tepla v plne kondenzačnom režime alebo v stave blízko k nule, pričom sa rešpektujú technické možnosti zariadenia a jeho nepoškodzovania pri vonkajšej teplote nižšej ako 15 °C podľa vzorca uvedeného v písmene a), táto účinnosť sa môže stanoviť z priemerných hodnôt za obdobie nahlasovania alebo jednorazovo z prevádzkových údajov;
(c) v prípade zložitého zistenia množstva elektrickej energie, ktorá nepochádza z kogenerácie počas vykazovaného obdobia v dôsledku zapojenia kogeneračnej jednotky do poskytovania podporných služieb podľa iných právnych predpisov3, možno určiť pre zariadenia, ktoré prevažujú v pomere Esv / Qa, ktorý sa už rovná alebo je vyšší ako 4,4 podľa vzorca:
ηE NEKVET = Esv-EKVET / QPAL KJ-SPAL * QUŽ + EKVET / ηm * ηg -,
kde:
ESV je celkové množstvo elektriny vyrobenej v kogeneračnej jednotke merané na termináloch generátora [MWh]
EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou [MWh]
QPAL KJ je celkové palivo [MWh]
QUŽ je množstvo využiteľného tepla [MWh]
SPAL je špecifická spotreba energie tepelného paliva pri výstupe kogeneračnej jednotky [MWh / MWh]
ηm je mechanická účinnosť turbíny; v prípade, že výrobca nepreukáže, že je účinnejšia, použije sa 0,99 [-]
ηg je účinnosť generátora; ak výrobca nepreukáže, že je účinnejšia, uplatňuje sa 0,98 [-].
Hodnota SPAL sa určí pomocou vzorca:
Slepý = mpál * kq
kde:
max je špecifická spotreba paliva na výrobu tepla (mal = 1 / ηk); kde ηk je účinnosť kotla
kq je koeficient vlastnej spotreby a tepelných strát
Příloha č. 3
Príloha č. 3 k vyhláške č. 37 / 2016 Zb.
VZOR ŽIADOSTI O OSVEDČENIE O PÔVODE ELEKTRINY Z KOMBINOVANEJ VÝROBY VYSOKEJ EFEKTÍVNOSTI
Příloha č. 4
Príloha č. 4 k vyhláške č. 37 / 2016 Zb.
VZOR ŽIADOSTI O OSVEDČENIE PÔVODU Z DRUHÝCH ZDROJOV
1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012 / 27 / EÚ z 25 . októbra 2012 o energetickej účinnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009 / 125 / ES a 2010 / 30 / EÚ a zrušujú smernice 2004 / 8 / ES a 2006 / 32 / ES.
2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015 / 2402 z 12. októbra 2015, ktorým sa preskúmavajú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektrickej energie a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012 / 27 / EÚ a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011 / 877 / EÚ
3) Článok 23 zákona č. 458 / 2000 Z. z., o obchodných podmienkach a o výkone verejnej správy v odvetví energetiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetike), v znení zmien a doplnení.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Nariadenie č. 37 / 2016 Z. z. o elektrine z vysoko účinnej kogenerácie a sekundárnych zdrojov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.01.2016 |
|---|---|
| Účinnosť od | 29.01.2016 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0