Zákon č. 367 / 2021 Zb.

Zákon č. 165 / 2012 Z. z. o podporených zdrojoch energie v znení zmien a doplnení

Platný Zákon Účinnosť od 01.01.2022
367
Zákon
z 15. septembra 2021,
o opatreniach na prechod Českej republiky na nízkouhlíkovú energiu a o zmene zákona č. 165 / 2012 Z. z. o podporených zdrojoch energie v znení zmien a doplnení
Parlament rozhodol o tomto zákone Českej republiky:

ČÁST PRVNÍ

Opatrenia na posun Českej republiky k nízkouhlíkovej energii
§ 1
Predmet úpravy a účel úpravy
(1) V tomto akte sa stanovuje:
a) práva a povinnosti spojené s prechodom Českej republiky na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom poskytovania elektrickej energie v zariadeniach na výrobu nízkouhlíkových palív a jej dodávok do elektrickej sústavy Českej republiky a
(b) opatrenia na zabezpečenie všeobecne akceptovanej vnútornej miery návratnosti investícií do nízkouhlíkovej výroby, ktoré vznikli investorovi prijímajúcemu výrobu s nízkymi emisiami CO2.
(2) Účelom tohto aktu je:
(a) prispievať k dekarbonizácii výroby elektrickej energie s cieľom chrániť klímu a
b) zabezpečiť energetickú bezpečnosť Českej republiky prostredníctvom výroby elektrickej energie v zariadeniach na výrobu nízkouhlíkových palív v Českej republike a zvýšiť podiel elektrickej energie z nízkouhlíkovej výroby na hrubej konečnej spotrebe energie v Českej republike, pričom sa zohľadní záujem zákazníkov minimalizovať vplyv opatrení na ceny energie pre zákazníkov v Českej republike.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto aktu:
(a) závod na výrobu elektrickej energie s nízkymi emisiami uhlíka (1) na území Českej republiky s jadrovým reaktorom s inštalovaným výkonom 100 MW minimálneho elektrického výkonu pripojeného k elektrickej sústave po roku 2030 (2), ktorého výstavba a údržba nie je priamo alebo nepriamo závislá od technológie od dodávateľa, ktorý je štátnym príslušníkom štátu, ktorý nepristúpil k Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní alebo od osôb takéhoto dodávateľa, ktorý kontroluje alebo kontroluje;
(b) dohoda o odkúpení uzavretá medzi Českou republikou zastúpená ministerstvom priemyslu a obchodu (ďalej len "ministerstvo") a oprávneným investorom zariadenia na výrobu nízkouhlíkových palív, ktorým sa riadia recipročné práva a povinnosti na zabezpečenie výroby a dodávky elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného zariadenia do elektroenergetického systému Českej republiky a na zabezpečenie návratnosti investícií do výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka zo strany oprávneného investora výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka;
c) oprávneným investorom výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka osoba, ktorá je držiteľom štátneho povolenia na výstavbu elektrárne v jadrovej elektrárni podľa zákona o energii a na jediný účel ustanovení § 9b osoba, ktorá predložila žiadosť o štátne povolenie na výstavbu elektrárne v jadrovej elektrárni podľa zákona o energii alebo pripravuje takúto žiadosť
(d) realizačná cena za elektrickú energiu vyrobenú v závode na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka a dodávanú do elektrickej sústavy Českej republiky, ktorú dostal oprávnený investor závodu na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka od ministerstva na základe zmluvy o odkúpení,
(e) zmluvu uzatvorenú medzi Českou republikou, zastúpená ministerstvom, prevádzkovateľom trhu a oprávneným investorom výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka, ktorá upravuje podmienky úhrady náhrady a upravuje vzájomné práva a povinnosti na zabezpečenie výroby a dodávky elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka do elektrickej sústavy Českej republiky,
(f) podmienky systému náhrad pre náhradu rizík spojených s výstavbou, prevádzkou a zatvorením výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka vo forme kompenzácie alebo negatívnej kompenzácie a spôsob určenia a vykonávania takejto platby podľa tohto zákona;
(g) vyrovnávacia cena za elektrickú energiu vyrobenú v zariadení na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka a dodávanú do elektrickej sústavy Českej republiky, ktorá bude zaručená legitímnemu investorovi výrobného závodu na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka na základe zmluvy o kompenzácii;
h) kompenzačné platby oprávnenému investorovi s nízkymi emisiami CO2 na účely dosiahnutia vyrovnávacej ceny na základe zmluvy o kompenzácii voči referenčnej cene elektrickej energie;
i) kompenzačné obdobie na účely systému náhrad za obdobie stanovené v zmluve o náhrade;
(j) negatívnu kompenzáciu, ktorú zaplatí oprávnený investor zariadenia na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka ministerstvu v prípade vyššej referenčnej ceny za elektrickú energiu, ako je kompenzačná cena, a
(k) referenčná cena elektrickej energie, ktorej metodika je stanovená v zmluve o systéme náhrad.
§ 2a
Podpora energetickej bezpečnosti Českej republiky prostredníctvom výroby elektrickej energie v nízkouhlíkových výrobných závodoch
(1) Podpora energetickej bezpečnosti Českej republiky prostredníctvom výroby elektrickej energie v zariadeniach na výrobu nízkouhlíkových palív v Českej republike a zvýšenie podielu elektrickej energie z nízkouhlíkovej výroby na hrubej konečnej spotrebe energie v Českej republike možno zabezpečiť prostredníctvom dohody o odkúpení alebo dohody o kompenzácii.
(2) Spôsob podpory energetickej bezpečnosti Českej republiky uvedený v odseku 1 stanoví vláda na návrh ministerstva do štyroch rokov od dátumu rozhodnutia o udelení štátneho povolenia na výstavbu elektrárne podľa zákona o energetike v závode na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka.
§ 3
Kúpna zmluva
(1) Ak vláda prostredníctvom dohody o odkúpení stanoví spôsob podpory podľa odseku 2a, ministerstvo predloží oprávnenému investorovi s nízkym obsahom uhlíka návrh na uzavretie dohody o odkúpení najneskôr do štyroch rokov od dátumu rozhodnutia o udelení štátneho povolenia na výstavbu jadrovej elektrárne podľa zákona o energii.
(2) Účelom zmluvy o odkúpení je:
(a) úprava vzájomných práv a povinností s cieľom zabezpečiť výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka;
(b) zabezpečenie dodávok elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka do elektrizačnej sústavy Českej republiky a
(c) zabezpečenie podpory príjmu prijímajúceho investora z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 počas prevádzkovej fázy výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií tohto investora.
(3) Zmluva o odkupe vyžaduje písomný formulár a musí obsahovať aspoň:
(a) identifikácia oprávneného nízkouhlíkového investora;
(b) povinnosť Českej republiky zabezpečiť nákup elektrickej energie od legitímneho investora výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka zo svojho prevádzkovaného výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka za realizačnú cenu na určité časové obdobie;
c) zaisťovacie mechanizmy v prípade ich nedodržania, pravidlá ich zmeny a doplnenia a ukončenia;
(d) povinnosť oprávneného investora výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka zabezpečiť výrobu a dodávku elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu, ktorý prevádzkuje, do elektrickej sústavy Českej republiky na určité časové obdobie;
(e) množstvo a spôsob stanovenia realizačnej ceny, pravidlá overovania jej primeranosti ministerstvom najneskôr 5 rokov po začatí dodávok elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka do elektrickej sústavy Českej republiky a potom pravidelne aspoň každých 5 rokov;
(f) povinnosť oprávneného investora spoločnosti s nízkou produkciou uhlíka zabezpečiť v rámci stanoveného časového limitu v rámci výrobného závodu s nízkou produkciou uhlíka, ktorý prevádzkuje, aby sa inštalovaná kapacita dosiahla na určitej úrovni, ale aspoň 100 MW;
(g) povinnosti prijímajúceho investora výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka v prípade zmeny vlastníctva výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka, ktorý prevádzkuje;
(h) určenie zodpovednosti za výnimku v prenosovom bode spojenia s produktom nízkouhlíkovej prenosovej sústavy;
i) stanovenie základného časového obdobia na nákup elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka;
(j) stanovenie základného časového obdobia na hodnotenie a zúčtovanie nákupu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka a
k) zmluvné pokuty za nedodržanie povinností uvedených v písmenách b), d), f) a g).
(4) Zmluva o odkúpení sa uzatvára na obdobie najmenej 30 rokov s možnosťou predĺženia najmenej o 10 rokov, a to aj opakovane, ale najneskôr do konca prevádzky výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje súhlas vlády.
(5) Práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o odkúpení môže Česká republika previesť na inú osobu, ktorá má byť vytvorená podľa zákona.
(6) Ministerstvo nepredloží návrh na uzavretie dohody o odkúpení oprávnenému nízkouhlíkovému investorovi, ak by plnenie zmluvy mohlo ohroziť bezpečnosť, zvrchovanosť, energetickú bezpečnosť, dlhodobú stabilitu dodávok energie, významné aktíva alebo iný dôležitý záujem Českej republiky. Pri posudzovaní tejto otázky ministerstvo požiada o záväzné stanoviská ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, vojenské spravodajstvo, Úrad pre zahraničné vzťahy a informácie, bezpečnostné informačné služby a Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť. V prípade nesúhlasného záväzného stanoviska aspoň jednej z uvedených inštitúcií vláda zároveň predloží úplné znenie návrhu na uzavretie dohody o výkupe komore zástupcov a senátu. Ak sa súhlas dvoch komôr Parlamentu neposkytne do 60 dní od predloženia návrhu na uzavretie zmluvy o odkúpení, takýto návrh nemožno predložiť oprávnenému investorovi výrobcov s nízkym obsahom uhlíka.
(7) Odkupná zmluva nie je verejnou zmluvou. V súvislosti s dohodou o odkúpení sa rozumie, že Českú republiku zastupuje ministerstvo.
§ 3a
Kompenzačná zmluva
(1) Ak vláda stanoví spôsob pomoci prostredníctvom zmluvy o kompenzácii podľa odseku 2a, ministerstvo predloží trhovému prevádzkovateľovi a investorovi s povolením na výrobu nízkouhlíkových palív návrh na uzavretie dohody o kompenzácii najneskôr do šiestich rokov od dátumu rozhodnutia o udelení štátneho povolenia na výstavbu jadrovej elektrárne podľa zákona o energetike.
(2) Účelom zmluvy o kompenzácii je regulovať vzájomné práva a povinnosti na zabezpečenie podpory príjmu oprávneného nízkouhlíkového investora s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií tohto investora.
(3) Dohoda o kompenzácii vyžaduje písomný formulár a musí obsahovať aspoň:
(a) identifikácia oprávneného nízkouhlíkového investora;
(b) podmienky systému náhrad vrátane metodiky určovania referenčnej ceny elektrickej energie;
c) zaisťovacie mechanizmy v prípade ich nedodržania, pravidlá ich zmeny a doplnenia a ukončenia;
(d) počiatočnú úroveň vyrovnávacej ceny a dôvody následných zmien úrovne vyrovnávacej ceny, pravidlá overovania jej primeranosti ministerstvom najneskôr do 5 rokov od začiatku dodávky elektrickej energie zo závodu na výrobu s nízkymi emisiami uhlíka do elektrickej sústavy Českej republiky a potom aspoň každých 5 rokov;
(e) stanovenie obdobia kompenzácie pre systém kompenzácií za nízke emisie uhlíka;
(f) stanovenie pravidiel, lehôt a lehôt na hodnotenie a zrušenie pomoci na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka vrátane lehoty na výpočet kompenzácie a negatívnej kompenzácie, lehoty na vyplatenie náhrady, lehoty na vyplatenie negatívnej kompenzácie a
(g) špecifikáciu prevádzkových údajov potrebných na riadne plnenie zákazky a rozsah podkladov predložených ministerstvu.
(4) Kompenzačná zmluva sa uzatvára na obdobie najmenej 30 rokov s možnosťou jej predĺženia najmenej o 10 rokov, a to aj opakovane, ale najneskôr do konca prevádzky výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka. Od vládneho súhlasu sa vyžaduje uzavretie alebo rozšírenie dohody. Dohodnuté ustanovenia zmluvy o dohodách o náhrade nie sú dotknuté žiadnymi zmenami a doplneniami tohto zákona alebo iných právnych predpisov, pokiaľ strany písomne neposudzovali inak.
(5) Ministerstvo zabezpečuje zlučiteľnosť systému náhrad s pravidlami Európskej únie o štátnej pomoci.
(6) Ministerstvo nepredloží návrh dohody o kompenzácii oprávnenému nízkouhlíkovému investorovi, ak by plnenie dohody o kompenzácii mohlo ohroziť bezpečnosť, zvrchovanosť, energetickú bezpečnosť, dlhodobú stabilitu dodávok energie, významné aktíva alebo iný dôležitý záujem Českej republiky. Pri posudzovaní tejto otázky ministerstvo požiada o záväzné stanovisko ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, vojenské spravodajstvo, Úrad pre zahraničné vzťahy a informácie, bezpečnostné informačné služby a Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť. V prípade nesúhlasného záväzného stanoviska aspoň jednej z uvedených inštitúcií vláda zároveň predloží úplné znenie návrhu na uzavretie dohody o náhrade komore zástupcov a senátu. Ak sa súhlas dvoch komôr Parlamentu neposkytne do 60 dní od predloženia návrhu na uzavretie kompenzačného systému, takýto návrh nemožno predložiť oprávnenému investorovi výrobcov s nízkymi emisiami uhlíka.
(7) Právo na náhradu za príslušné kompenzačné obdobie sa udeľuje oprávnenému investorovi výrobcov s nízkym obsahom uhlíka za podmienok stanovených v zmluve o kompenzácii.
(8) Ministerstvo a prevádzkovateľ trhu sú spoločne a nerozdielne viazané na oprávneného investora pre nízkouhlíkových výrobcov. Kompenzačné platby vykoná ministerstvo oprávnenému investorovi s nízkymi emisiami uhlíka najneskôr v lehote stanovenej v zmluve o kompenzácii. Ministerstvo je oprávnené plniť svoju povinnosť platiť náhradu prostredníctvom prevádzkovateľa trhu.
(9) Nenávratnú náhradu za príslušné kompenzačné obdobie vyplatí oprávnený investor výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka ministerstvu na osobitný účet ministerstva vedeného v Českej národnej banke najneskôr v lehote stanovenej v dohode o kompenzácii.
(10) Vláda nariadením stanovuje pravidlá, lehoty a lehoty na poskytnutie dotácie trhovému subjektu na financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom kompenzačného opatrenia podľa odseku 9a.
(11) Dohoda o kompenzácii nie je verejnou zmluvou. V prípade dohody o kompenzácii je ministerstvom Česká republika zastúpená ministerstvom.
§ 4
Financovanie výstavby s nízkymi emisiami uhlíka
(1) Na žiadosť oprávneného investora pre výrobcov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého možno poskytnúť návratnú finančnú pomoc zo štátneho rozpočtu ministerstva na výstavbu závodu na výrobu s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Ministerstvo nevyžaduje žiadosti o návratnú finančnú pomoc. Vratná finančná pomoc sa môže poskytovať v českých korunách, v eurách alebo v inej mene, v ktorej sa stanoví realizačná cena.
(2) Ročná časť rozhodnutia o poskytnutí návratnej finančnej pomoci zahŕňa okrem formalít ustanovených správnymi pravidlami a právnymi predpismi, ktorými sa riadia rozpočtové pravidlá, aj stanovenie úrokovej sadzby návratnej finančnej pomoci na obdobie od dátumu nadobudnutia povolenia podľa odseku 9 ods. 1 písm. f) Atomic Act bez úroku počas výstavby zariadenia na výrobu nízkouhlíkového uhlíka. Ročná úroková sadzba sa určí tak, ako je stanovená k dátumu splatnosti návratnej finančnej pomoci, ktorý sa rovná nákladom na financovanie štátneho dlhu, ktorý ministerstvo financií v danom roku stanovilo v percentuálnom vyjadrení, plus 1 percentuálny bod, s ročnou úrokovou sadzbou aspoň 2%.
(3) Splácanie istiny návratnej finančnej pomoci je príjem zo štátneho rozpočtu, kapitola ministerstva. Úrok z návratnej finančnej pomoci vypočítaný v súlade s odsekom 2 zaplatený oprávneným investorom výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka je príjmom štátneho rozpočtu, kapitola Štátny dlh.
(4) Devízové platby zo štátneho rozpočtu a do štátneho rozpočtu spojené s poskytovaním a splácaním návratnej finančnej pomoci uľahčuje riadenie likvidity a správcovské účty štátnej pokladnice vrátane účtov bánk, bánk alebo bánk, alebo iných mien, ktoré sú vedené v mene eura alebo v zahraničí, v súlade so zákonom, ktorým sa riadia rozpočtové pravidlá.
(5) Na uľahčenie devízových platieb zo štátneho rozpočtu sa použije devízový trhový kurz vykázaný Českou národnou bankou 30. júna roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začína poskytovanie návratnej finančnej pomoci. Na účely uľahčenia platby cudzej meny do štátneho rozpočtu na účely vyplatenia návratnej finančnej pomoci sa na účely poskytnutia návratnej finančnej pomoci použije rovnaká sadzba ako na platbu zo štátneho rozpočtu.
(6) Finančné operácie v cudzej mene na poskytovanie návratnej finančnej pomoci nepodliehajú obchodu s investičnými nástrojmi vrátane derivátov s cieľom obmedziť ich podkladové menové riziká.
(7) Finančné prostriedky poskytnuté oprávnenému investorovi s nízkymi emisiami CO2 zo štátneho rozpočtu prijíma schválený investor s nízkymi emisiami CO2 na účtoch podriadenej štátnej pokladnice a sú v držbe Českej národnej banky podľa právnych predpisov upravujúcich rozpočtové pravidlá. Česká národná banka má na týchto účtoch podriadenej štátnej pokladnice aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré bude na tieto účty previesť alebo akceptovať investor s nízkymi emisiami CO2.
(8) Finančné prostriedky štátnej pokladnice vedené na účtoch uvedených v odseku 7 sa nevedú mimo účtov štátnej pokladnice a oprávnený investor spoločnosti s nízkou produkciou uhlíka nesmie takéto finančné prostriedky uložiť ani investovať do finančných nástrojov na finančnom trhu.
§ 5
Pravidlá určovania realizačnej ceny a jej zmeny a doplnenia
(1) Implementačná cena sa určí tak, aby pokryla ekonomicky oprávnené náklady na zabezpečenie spoľahlivej, bezpečnej, potrebnej a efektívnej výkonnosti licencovanej nízkouhlíkovej výrobnej činnosti a náklady spojené s vyradením výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka z prevádzky, odpismi a primeranými ziskami, pričom sa zabezpečí v príslušnom sektore v súlade so všeobecne prijateľnou vnútornou mierou návratnosti investícií do výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka podľa kúpnej zmluvy. Implementačná cena sa určí na základe rozpočtovej ceny závodu na výstavbu s nízkymi emisiami CO2.
(2) Zmena realizačnej ceny môže byť možná, ak sa zistí, že je neprimeraná pri preskúmaní stanovenom v článku 3 ods. 3 písm. e) alebo po vzájomnej dohode medzi ministerstvom a oprávneným investorom výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka.
§ 5a
Pravidlá stanovovania vyrovnávacej ceny a kompenzácie
(1) Vyrovnávacia cena sa stanovuje tak, aby pokrývala ekonomicky oprávnené náklady na zabezpečenie spoľahlivého, bezpečného, potrebného a efektívneho výkonu licencovanej nízkouhlíkovej výrobnej činnosti a náklady spojené s vyraďovaním nízkouhlíkovej výroby z prevádzky, odpismi a primeraným ziskom v príslušnom odvetví v súlade s bežne prijateľnou vnútornou návratnosťou stanovenou v zmluve o systéme kompenzácie, a to primeranou mierou návratnosti investícií do výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka na základe zmluvy o kompenzácii. V dohode o kompenzácii sa stanovuje počiatočná úroveň vyrovnávacej ceny, pričom sa zohľadňuje najmä rozpočtová cena výstavby výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka a dôvody následných zmien úrovne vyrovnávacej ceny.
(2) Určenie náhrady a zápornej náhrady sa uskutočňuje na základe pravidiel stanovených v zmluve o náhrade.
§ 6
Podmienky nákupu elektrickej energie z nízkouhlíkového závodu
(1) Ministerstvo poverí právnickú osobu 100% vlastníctvom štátu, ktorý je držiteľom licencie na obchodovanie s elektrickou energiou podľa zákona o energetike (ďalej len "poverená osoba") plnením záväzkov vyplývajúcich z dohody o odkúpení a záväzkov podľa uvedeného zákona.
(2) Účty elektrickej energie zakúpenej od výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 sa uskutočňujú na základe hodnôt meraných v súlade s právnymi predpismi3, ktoré zaregistroval prevádzkovateľ trhu podľa vykonávacích právnych predpisov.
§ 7
Prenos a zaznamenávanie nameraných hodnôt elektriny z nízkouhlíkovej výroby a ďalších potrebných údajov
(1) Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy zašle trhovému prevádzkovateľovi v elektronickej podobe úplné a skutočné namerané hodnoty množstva elektriny dodaného oprávneným investorom zariadenia na výrobu nízkouhlíkových palív do elektrickej sústavy Českej republiky v mieste pripojenia závodu na výrobu nízkouhlíkových palív do prenosovej sústavy v súlade s vykonávacími právnymi predpismi5 a vedie ich záznamy.
(2) Ministerstvo dekrétom stanovuje rozsah údajov, dátumov a prostriedkov prenosu a zaznamenávanie nameraných hodnôt elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka.
(3) V prípade pomoci prostredníctvom kompenzačného programu oprávnený investor výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka v rozsahu stanovenom schémou kompenzácie zaregistruje systém trhových subjektov a na požiadanie zašle trhovému prevádzkovateľovi v elektronickej podobe úplné a skutočné merané alebo vypočítané hodnoty a iné údaje v členení podľa prenosových bodov elektrárne s nízkym obsahom uhlíka a ich záznamov a poskytne dodatočné informácie o údajoch zaslaných trhovému prevádzkovateľovi; spôsob registrácie, prenosu údajov, rozsah údajov a dátum prenosu a registrácia údajov sa stanoví v zmluve o vyrovnávacej schéme.
(4) Od držiteľa licencie alebo akejkoľvek inej právnickej osoby alebo akejkoľvek fyzickej osoby v podnikaní sa vyžaduje, aby na písomnú žiadosť poskytli ministerstvu a regulačnému orgánu pre energetiku (ďalej len "úrad") úplnú, správnu a pravdivú dokumentáciu a informácie potrebné na výkon ich právomocí podľa tohto zákona v primeranej lehote.
§ 8
Cenová zložka služieb prepravnej siete a cenová zložka služieb distribučnej sústavy
(1) V prípade financovania prechodných opatrení na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom dohody o výkupe prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete účtuje cenovú zložku služieb prepravnej siete a komponent ceny distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2, pokiaľ je prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný účtovať tieto komponenty účastníkom trhu s elektrickou energiou a následne zaplatiť delegáta.
(2) V prípade financovania prechodných opatrení na nízkouhlíkovú energiu bude prevádzkovateľ trhu účtovať cenovú zložku služby distribučnej sústavy a cenovú zložku prenosovej sústavy za výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu, v ktorom je regionálny prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľ prepravnej siete a regionálny prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinní účtovať ju trhovému prevádzkovateľovi.
(3) Regulačný orgán pre energetiku (ďalej len "úrad") v prípade financovania opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom zmluvy o odkúpení stanovuje spôsob a dátumy účtovania a platby zložky ceny služby prepravnej siete a zložky ceny distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu medzi povereným subjektom a prevádzkovateľom prepravnej siete a medzi prevádzkovateľmi distribučnej sústavy.
(4) V prípade finančných opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom kompenzačného systému dozorný úrad určí spôsob a načasovanie účtovníctva a platby zložky ceny služieb prenosovej sústavy a zložky ceny služieb distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu medzi prevádzkovateľom trhu a prevádzkovateľom prenosovej sústavy a medzi prevádzkovateľmi distribučnej sústavy.
§ 9
Financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom zmluvy o odkúpení
(1) Náklady na financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom zmluvy o odkúpení znáša ministerstvo financií na základe finančných prostriedkov, ktoré pozostávajú z:
(a) predaj povereného subjektu z predaja elektrickej energie zakúpenej od nízkouhlíkového závodu;
(b) príjmy prevádzkovateľa prepravnej siete z platieb zložky ceny prepravnej siete za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2;
c) príjmy prevádzkovateľa distribučnej sústavy z platieb cenovej zložky služby distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 a
(d) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa odseku 9.
(2) Na základe cenového rozhodnutia dozorný úrad stanovuje zložku ceny služby prepravnej siete a zložku ceny distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka pre:
a) prenosový bod s prenosovou alebo distribučnou sústavou na úrovni napätia veľmi vysokého napätia a vysokého napätia v CZK / MW / mesiac podľa dohodnutého rezervovaného výkonu v bode prevodu v zmluve o pripojení podľa zákona o energii; rezervovaný výkon sa môže dohodnúť v rozsahu najvyššieho rezervovaného výkonu zo všetkých miest pripojenia tvoriacich daný bod prevodu do súčtu vyhradených limitov výkonu všetkých miest pripojenia tvoriacich daný bod prevodu a
b) prenosový bod s distribučným systémom pri nízkonapäťovom napätí v CZK / A / mesiac podľa menovitej hodnoty prúdu hlavného vypínača obvodu pred elektromerom v bode prenosu; Ak nie je prenosový bod vybavený hlavným vypínačom obvodu pred elektromerom, použije sa menovitá hodnota prúdu najbližšieho prednastaveného vypínača.
(3) Pri určovaní cenovej zložky služby prepravnej siete a cenovej zložky služby distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka dozorný úrad zohľadní pozitívny alebo negatívny rozdiel medzi očakávanou trhovou cenou elektrárne s nízkymi emisiami CO2 na organizovaných trhoch a realizačnou cenou; Ak je rozdiel pozitívny, ak je očakávaná trhová cena elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu na organizovaných trhoch vyššia ako realizačná cena, takýto pozitívny rozdiel sa použije na pokrytie nákladov na financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu, pričom množstvo takéhoto pozitívneho rozdielu ponižuje zložka ceny služby distribučnej sústavy a zložka ceny za elektrickú službu, ktorú poskytuje zákon o podpore elektrickej energie.
(4) Za obdobie vysporiadania platí zákazník za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka na úrovni produktu jednotkovej zložky ceny služby prepravnej siete alebo jednotkovej zložky ceny distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka, ktorý zriadil úrad, a za veľkosť dohodnutého vyhradeného príkonu v každom mieste prenosu, alebo v prípade nízkeho odberu napätia nominálnu aktuálnu hodnotu hlavného vypínača obvodov pred elektromerom v mieste prenosu.
(5) Miestny prevádzkovateľ distribučnej sústavy (4) platí prevádzkovateľovi (-om) distribučnej sústavy, ku ktorému (-ým) je miestna distribučná sústava pripojená, okrem platieb prijatých od účastníkov trhu s elektrickou energiou za dopyt alebo prepravný bod pripojený (-é) k miestnej (-ým) distribučnej (-ým) sústave (-ám), cenovú zložku distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného zariadenia, ktorá sa rovná rozdielu medzi hodnotou dohodnutého vstupu na miestnom distribučnom mieste a súčtom platieb ceny distribučnej sústavy účastníkov trhu s elektrickou energiou za odberné a prenosové miesta spojené s touto miestnou distribučnou sústavou.
(6) V prípade, že bod dopytu zákazníka napojený na distribučnú sústavu na úrovni napätia nízkeho napätia nie je vybavený hlavným vypínačom obvodov pred elektromerom, použije sa menovitá hodnota najbližšieho prvku predbežnej ochrany na určenie výšky platby ceny služby distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka.
(7) Cenová zložka služby prepravnej siete a cenová zložka služby distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 sa účtuje v pomere k počtu dní, počas ktorých je dopytový bod alebo zariadenie na výrobu s nízkymi emisiami CO2 pripojené v danom mesiaci k počtu dní v kalendárnom mesiaci.
(8) Finančné prostriedky určené na financovanie prechodných opatrení na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom zmluvy o výkupe vlastní Česká národná banka oddelene na samostatnom účte, ktorý vlastní štátna pokladnica podľa zákona, ktorým sa riadia rozpočtové pravidlá.
(9) Vláda prostredníctvom nariadenia stanoví štátne rozpočtové prostriedky na poskytnutie príspevku na financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu do 30. septembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, pre ktorý úrad určí zložku ceny za služby prepravnej sústavy a zložku ceny služby distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkovej výroby. Zdroje národného rozpočtu na poskytnutie príspevku sa určia na základe finančných prostriedkov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) s cieľom pokryť spolu s nimi celkové očakávané finančné prostriedky na financovanie prechodných opatrení na nízkouhlíkovú energiu.
(10) Vláda stanoví prostredníctvom nariadenia maximálne prípustné množstvo zložky ceny za služby prepravnej sústavy a zložky ceny distribučnej sústavy elektrárne s nízkym obsahom uhlíka v prípade záporného rozdielu medzi očakávanou trhovou cenou elektrárne s nízkym obsahom uhlíka na organizovaných trhoch a realizačnou cenou najneskôr do 31. decembra 2035.
(11) Najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka oprávnená osoba zaplatí trhovému prevádzkovateľovi kladný rozdiel medzi celkovými príjmami oprávnených osôb a nákladmi na pokrytie podpory pre nízkouhlíkovú elektrickú energiu za posledný technicky dokončený kalendárny rok určený úradom.
§ 9a
Financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom kompenzačného systému
(1) Náklady na financovanie opatrení na prechod na nízkouhlíkovú energiu prostredníctvom zmluvy o kompenzácii sú pokryté z fondov, ktoré pozostávajú z:
a) záporné kompenzačné platby;
(b) príjmy prevádzkovateľa prepravnej siete z platieb zložky ceny prepravnej siete za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2;
c) príjmy prevádzkovateľa distribučnej sústavy z platieb cenovej zložky služby distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 a
(d) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa odseku 11.
(2) Trhový subjekt má právo pokryť náklady na úhradu náhrady a súvisiace náklady pred platbou oprávnenému investorovi. Tým nie sú dotknuté povinnosti ministerstva a prevádzkovateľa trhu vyplývajúce zo zmluvy o kompenzácii.
(3) Rozhodnutím o cene určí dozorný úrad zložku ceny služby prepravnej siete a zložku ceny distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka pre:
a) prenosový bod s prenosovou alebo distribučnou sústavou na úrovni napätia veľmi vysokého napätia a vysokého napätia v CZK / MW / mesiac podľa dohodnutého rezervovaného výkonu v bode prevodu v zmluve o pripojení podľa zákona o energii; rezervovaný výkon sa môže dohodnúť v rozsahu najvyššieho rezervovaného výkonu zo všetkých miest pripojenia tvoriacich daný bod prevodu do súčtu vyhradených limitov výkonu všetkých miest pripojenia tvoriacich daný bod prevodu a
b) prenosový bod s distribučným systémom pri nízkonapäťovom napätí v CZK / A / mesiac podľa menovitej hodnoty prúdu hlavného vypínača obvodu pred elektromerom v bode prenosu; Ak nie je prenosový bod vybavený hlavným vypínačom obvodu pred elektromerom, použije sa menovitá hodnota prúdu najbližšieho prednastaveného vypínača.
(4) Pri určovaní cenovej zložky služieb prepravnej siete a zložky ceny distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka dozorný úrad zohľadní rozdiel medzi referenčnou cenou elektrickej energie a vyrovnávacou cenou elektrickej energie.
(5) Počas obdobia vyrovnania zákazník zaplatí za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka na úrovni produktu zložky jednotkovej ceny služby prepravnej siete alebo jednotkovej ceny distribučnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka, ktorý zriadil úrad, a za veľkosť dohodnutého vyhradeného príkonu v každom mieste prenosu, ktorý tvoria hlavné vedenia, alebo v prípade dodávky nízkeho napätia nominálnu aktuálnu hodnotu hlavného vypínača obvodov pred elektromerom v mieste prenosu. V prípade zmeny cenovej zložky služby distribučnej sústavy a cenovej zložky služby prenosovej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 uvedeného v odseku 3 platí zákazník za vyrovnávacie obdobie platbu za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 v súlade s prvou vetou stanovenou osobitne pre každú časť obdobia vyrovnania s inou zložkou ceny služby distribučnej sústavy a cenovou zložkou prenosovej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2.
(6) Miestny prevádzkovateľ distribučnej sústavy (4) platí prevádzkovateľom distribučnej sústavy, s ktorými je miestna distribučná sústava prepojená (ďalej len "nadriadená distribučná sústava"), platby za výrobu elektrickej energie z nízkouhlíkového výrobného závodu od účastníkov trhu s elektrickou energiou pripojených do miestnej distribučnej sústavy tohto prevádzkovateľa. Miestny prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem toho zaplatí materskému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy platby, ktoré sa rovnajú rozdielu v platbách zodpovedajúcemu súčtu dohodnutých rezervovaných bodov výkonu na všetkých prevodných bodoch, ktoré tvoria hlavné línie miestnej distribučnej sústavy, s nadriadenou distribučnou sústavou a súčtom platieb zaplatených účastníkmi trhu s elektrickou energiou, ktorých zariadenia sú pripojené k tejto miestnej distribučnej sústave. Ak došlo k zmene cenovej zložky služby distribučnej sústavy a cenovej zložky služby prenosovej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 uvedeného v odseku 3, miestny prevádzkovateľ distribučnej sústavy zaplatí za vyrovnávacie obdobie za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 podľa viet po prvé a po druhé osobitne stanovených pre každú časť zúčtovacieho obdobia s inou zložkou ceny služby distribučnej sústavy a cenovou zložkou prenosovej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2.
(7) Ak je inštalácia účastníka trhu s elektrickou energiou napojená na prenosovú alebo distribučnú sústavu tak hlavnými, ako aj záložnými vedeniami, na vyhodnotenie maximálnej platby za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 v súlade s odsekmi 5, 6 a 11.
(8) Ak v zmluve o pripojení nebol dohodnutý vyhradený príkon (6) v bode prenosu, ale len vyhradený príkon pre každý bod pripojenia, na určenie platby za výrobu elektrickej energie z výrobného zariadenia s nízkymi emisiami uhlíka sa použije súčet vyhradeného príkonu hlavných vedení na jednej úrovni napätia. Ak zmluva o pripojení (6) nerokovala o vyhradenom príkone v bode prenosu alebo o vyhradenom príkone pre každý bod pripojenia, použije sa na určenie platby za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka namiesto dohodnutého vyhradeného príkonu v bode prenosu uvedeného dohodnutého vyhradeného príkonu na jednotlivých úrovniach napätia.
(9) Platba cenovej zložky prepravnej siete a cenovej zložky prepravnej sústavy za výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami CO2 sa účtuje úmerne k počtu dní, v ktorých miesto prenosu existuje v kalendárnom mesiaci, počtu dní v kalendárnom mesiaci.
(10) Fondy určené na financovanie opatrení na prechod na energiu s nízkymi emisiami CO2 prostredníctvom zmluvy o kompenzačných schémach sú vedené oddelene prevádzkovateľom trhu na osobitných účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej banky v Českej republike alebo v Českej národnej banke.
(11) Ak suma finančných prostriedkov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) v danom kalendárnom roku nestačí na pokrytie kompenzácie oprávnenému investorovi s nízkym obsahom uhlíka podľa článku 3a a súvisiacich nákladov, organizátor trhu je oprávnený pokryť zostávajúcu sumu dotácií štátneho rozpočtu pred vyplatením kompenzácie oprávnenému investorovi s nízkym obsahom uhlíka. Tým nie sú dotknuté povinnosti ministerstva a prevádzkovateľa trhu vyplývajúce zo zmluvy o kompenzácii. O poskytnutí subvencie rozhodne ministerstvo na žiadosť trhového subjektu.
(12) Vláda prostredníctvom nariadenia určí maximálne prípustné množstvo servisného komponentu prenosovej sústavy a servisného komponentu distribučnej sústavy na výrobu elektrickej energie z výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka do 31. decembra 2035.
§ 9b
Zabezpečenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Českej republiky v súvislosti s výstavbou a údržbou výrobného závodu s nízkymi emisiami uhlíka alebo jeho časti
(1) Schválený investor výrobcov s nízkym obsahom uhlíka informuje ministerstvo o očakávanom pokroku pri výbere dodávateľa s nízkym obsahom uhlíka alebo jeho časti a uzavrie zmluvu s Českou republikou zastúpená ministerstvom pred začiatkom výberu dodávateľa s nízkym obsahom uhlíka alebo jeho časti, v ktorej sa zaväzuje zabezpečiť súlad s požiadavkami na zabezpečenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Českej republiky, ktoré mu budú oznámené podľa odseku 2, a poskytne ministerstvu informácie potrebné na určenie a kontrolu dodržiavania týchto požiadaviek až do ukončenia výstavby a údržby. Uzavretie zmluvy podľa predchádzajúcej vety je podmienkou uzavretia dohody o odkupe alebo dohody o kompenzácii alebo poskytnutia návratnej finančnej pomoci podľa tohto zákona.
(2) Požiadavky na zabezpečenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Českej republiky stanovuje vláda a ministerstvo ich oznamuje oprávnenému výrobcovi s nízkym obsahom uhlíka.
(3) Určenie a dodržiavanie požiadaviek na zabezpečenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Českej republiky podľa tohto ustanovenia nepredstavuje narušenie hospodárskej súťaže bez oprávneného dôvodu.
§ 10
Kontrola
Úrad kontroluje dodržiavanie povinností podľa tohto aktu.
§ 11
Porušenie
(1) Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa dopustí porušenia tým, že neprevedie namerané hodnoty množstva elektrickej energie alebo neuvedie záznamy o množstve elektrickej energie uvedené v článku 7 ods. 1.
(2) Za trestný čin uvedený v odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 10 000 000 CZK.
(3) Priestupok uvedený v odseku 1 rieši úrad.

ČÁST DRUHÁ

Zmena a doplnenie zákona o energetických zdrojoch
§ 12
Zákon č. 165 / 2012 Z. z., o podporených zdrojoch energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenený a doplnený zákonom č. 407 / 2012 Z. z., zákon č. 310 / 2013 Z. z., zákon č. 90 / 2014 Z. z., zákon č. 131 / 2015 Z. z., zákon č. 107 / 2016 Z. z., zákon č. 190 / 2016 Z. z., zákon č. 103 / 2017 Z. z., zákon č. 183 / 2017 Z. z. a zákon č. 541 / 2020 Z. z., v oddiele 28 ods. 1 na konci písmena d), bodka sa nahrádza komou a týmto písmenom e) je:
" (e) pozitívny rozdiel medzi očakávanou trhovou cenou elektrickej energie z nízkouhlíkovej elektrárne na organizovaných trhoch a realizačnou cenou podľa článku 9 ods. 3 zákona o opatreniach na prechod Českej republiky na nízkouhlíkovú energiu."

ČÁST TŘETÍ

Účinnosť
§ 13
Tento akt nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Vondracek v. r.
Zeman v. r.
Babiš v. r.
1) § 2 ods. 2 písm. a) bod 18 zákona č. 458 / 2000 Z. z., o obchodných podmienkach a o presadzovaní štátnej správy v energetickom sektore a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetike) v znení neskorších predpisov.
2) § 2 ods. 2 písm. a) ods. 4 zákona č. 458 / 2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3) vyhláška č. 359 / 2020 Z. z. o meraní elektrickej energie v znení zmien a doplnení. Zákon č. 505 / 1990 Zb. o metrológii v znení neskorších predpisov.
4) § 2 ods. 1 písm. w) zákona č. 165 / 2012 Z. z., o podporených zdrojoch energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnení.
5) vyhláška č. 408 / 2015 Zb. o pravidlách trhu s elektrickou energiou v znení zmien.
6) § 50 ods. 3 zákona č. 458 / 2000 Z. z., o obchodných podmienkach a o presadzovaní vládnej správy v energetickom sektore a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Energetický zákon) v znení zmien a doplnení.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 367 / 2021 Z. z. o opatreniach na presun Českej republiky na nízkouhlíkovú energiu a o zmene zákona č. 165 / 2012 Z. z. o podporených zdrojoch energie v znení zmien a doplnení
Typ predpisuZákon
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia08.10.2021
Účinnosť od01.01.2022
Účinnosť do-
Stav Platný

Verejné zmluvy 5

Zdroj: Hlídač štátu (CC BY 3.0 CZ)
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania