Zákon č. 24 / 1964 Zb.
Zákon o notárskych poplatkoch
Platný
Účinnosť od 01.04.1964
24.
PRÁVO
z 31. januára 1964
o notárskych poplatkoch
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Predbežné ustanovenia
(1) Notárske poplatky sa vyberajú:
a) za činnosť štátnych notárov (poplatky za notárske úkony);
(b) prevod vlastníctva na nehnuteľnosti (notárske poplatky za prevod majetku),
(c) za bezplatné nadobudnutie majetku smrťou občana (notárske dedičské poplatky);
(d) za bezplatné nadobudnutie majetku prevodom (notárske poplatky za darovanie).
(2) Poplatky účtujú štátni notári.
Druhy notárskych poplatkov
Notárny poplatok za operácie
Predmet poplatku
Poplatok sa vyberá za akty štátnych notárov ustanovené vo vykonávacom nariadení (ďalej len "notársky akt").
Základ poplatku
Ak je poplatok stanovený za cenu notárskeho úkonu, základom poplatku je cena predmetu aktu. Táto cena znamená, pokiaľ sa vo vykonávacom akte neustanovuje inak, cenu, za ktorú by sa predmet notárskeho aktu mohol predať v čase a na mieste tohto aktu.
Sadzby poplatkov
Sadzby poplatkov za notárske úkony sú stanovené vo vykonávacom nariadení buď pevne stanovenými sumami, alebo percentuálnym podielom ceny notárskeho aktu, ktorý podlieha individuálnym notárskym aktom, alebo súčtom notárskych úkonov. V prípade notárskych operácií, ktoré sú mimoriadne zložité, náročné alebo časovo náročné, sa stanovený poplatok zvýši úmerne, ale nie viac ako 100%.
Tvrdenie
(1) Poplatok platia tí, ktorí žiadajú o notársku listinu, a ak notár vykonáva notár z vlastného podnetu (žiadosť), notár, v ktorého záujme bol notársky akt vykonaný.
(2) Poplatok je však vždy splatný:
a) nadobúdateľ majetku na registráciu transakcií prevodu nehnuteľností;
(b) nadobúdateľa práva na osobné užívanie pozemku na zápis do registra zmluvy o založení takéhoto práva;
(c) majiteľ nehnuteľnosti na registráciu zmluvy obmedzujúcej prevod majetku.
(3) Ak existuje niekoľko daňových poplatníkov, sú povinní zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne.
Notársky poplatok za prevod nehnuteľností
Predmet poplatku
(1) Poplatok sa účtuje za prevod alebo prevod (ďalej len "prevod") vlastníctva na majetok.
(2) Ak sa vymenia dve nehnuteľnosti, prevody týchto dvoch nehnuteľností sa považujú za jeden prevod; poplatok sa vyberá za prevod majetku, ktorého prevod je vyšší.
(3) Ak je odmena nižšia ako cena, za ktorú by sa majetok mohol predať v čase nadobudnutia a na mieste, kde sa majetok nachádza, prevod na výšku odmeny sa považuje za splatný a prevod na výšku rozdielu medzi odmenou a touto cenou sa považuje za bezplatný.
(4) Ak je majetok nadobudnutý zo socialistického majetku alebo na socialistický majetok, poplatok sa nevyberá.
Základ poplatku
Základom poplatku je odmena za majetok.
Sadzby poplatkov
(1) Sadzby poplatkov sú stanovené vykonávacím nariadením vo výške 6% až 13% základu poplatkov.
(2) Ak existujúci vlastník majetku a nadobúdateľ sú osoby blízke a nesúvisiace s nadobudnutím majetku vyvlastnením alebo nadobudnutím majetku predaného počas vykonávania rozhodnutia, sadzby poplatku sú 1% až 5% základu poplatku.
(3) Sadzby poplatku za prevod súkromného majetku alebo súkromného majetku sú o 3% vyššie ako uplatniteľné sadzby stanovené v súlade s odsekmi 1 a 2.
Tvrdenie
(1) Poplatok platí prevádzateľ; prevádzateľ je zodpovedný za poplatok. Ak je nadobudnutie nehnuteľnosti vyvlastnením alebo nadobudnutím majetku predaného počas vykonávania rozhodnutia, prevádzajúci zaplatí poplatok.
(2) Ak sa z prevodu dvoch vymenených nehnuteľností vyberá poplatok, poplatok (odsek 6 ods. 2) platí prevodca aj nadobúdateľ spoločne a nerozdielne.
Oznamovacia povinnosť
(1) Prevodca je povinný oznámiť prevod majetku príslušným štátnym notárom do 15 dní odo dňa oznámenia prevodu; nemá túto povinnosť, ak má previesť majetok zaregistrovaním zmluvy, vyvlastnením alebo na základe predaja majetku pri vykonaní rozhodnutia. Nadobúdateľ vykazuje aj prevod nehnuteľnosti príslušným štátnym notárom do 15 dní odo dňa oznámenia prevodu nehnuteľnosti; nemá túto povinnosť, ak má previesť majetok zaregistrovaním zmluvy.
(2) Ak prevod nebol oznámený včas, daňovník zaplatí pokutu do výšky 1% poplatku za každý mesiac omeškania.
Notárska odmena z dedičstva
Predmet poplatku
(1) Poplatok sa vyberá z nadobudnutia majetku dedičstvom a z iného bezplatného nadobudnutia majetku smrťou občana; poplatok sa účtuje aj za bezplatné nadobudnutie majetku prevedeného zosnulým počas troch mesiacov pred jeho smrťou dedičovi.
(2) Ak bol majetok nadobudnutý za odplatu nižšiu, ako je cena, za ktorú sa majetok mohol predať v čase jeho nadobudnutia, a na mieste, kde bol v tom čase, nadobudnutie sa považuje za bezplatné.
Základ poplatku
(1) Základom poplatku je cena (odsek 11 ods. 2) majetku po vzniku dlhu a cena iných záväzkov stanovených alebo uložených v dedičskom konaní.
(2) Ak štátni notári schvália dohodu dedičov o urovnaní alebo urovnaní medzi dedičmi, takto vytvorená situácia už nastala v čase smrti zosnulého.
(3) Ak nadobudnutý majetok nebol predmetom dedičského konania, základom poplatku je cena nadobudnutého majetku po tom, ako vznikol dlh, a cena ostatných záväzkov a akejkoľvek odmeny; cenu majetku a výšku dlhu určia štátni notári podľa zásad uplatniteľných v dedičskom konaní.
(4) Vo vykonávacom akte sa uvedie, v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa náklady na zdedené hospodárske budovy a pozemky nezahŕňajú do základu poplatkov.
Sadzby poplatkov
(1) Sadzby poplatkov sa stanovia vo vykonávacom akte podľa výšky základu dane a stupňa relatívneho alebo iného osobného vzťahu nadobúdateľa k zosnulému občanovi; nadobúdateľ sa rozdelí do troch skupín podľa tohto pomeru a sadzby poplatkov sa stanovia pre prvú skupinu nadobúdateľa od 5% do 25%, pre druhú skupinu nadobúdateľa od 12% do 30% a pre tretiu skupinu nadobúdateľa od 20% do 55% základu poplatku. Sadzby poplatkov za prípady nadobudnuté za súkromný majetok alebo súkromný majetok a za podobné nadobudnutia iného druhu majetku sú o 3% vyššie ako uplatniteľné sadzby.
(2) Ak je dedičstvo, v ktorom je majetok zadĺžený, takým spôsobom, že suma poplatkov za dedičstvo je nižšia ako poplatok za prevod nehnuteľnosti, poplatok za dedičstvo rovnajúci sa tomuto rozdielu sa účtuje dedičovi majetku.
(3) Vo vykonávacom nariadení sa stanovuje suma, o ktorú môžu štátni notári zvýšiť poplatok, ak dedičia nehodnotia vyrovnanie dedičstva.
Tvrdenie
(1) Poplatok platí nadobúdateľ.
(2) Osoba, ktorá dedičstvo odmietla, je zodpovedná za poplatok, ak ich z tohto dôvodu jej maloletá osoba nadobudla. Neručí však za poplatok, ak odmietol dedičstvo maloletej osoby a súd neschválil zamietnutie.
Oznamovacia povinnosť
(1) platiteľ oznámi príslušným verejným notárom do troch mesiacov odo dňa úmrtia občana všetok majetok, z ktorého sa vyberá poplatok; Ak sa okrem toho objaví nejaký majetok, alebo ak daňovník zistí, že je dedičom do troch mesiacov po smrti zosnulého, dlžník je povinný oznámiť majetok notárom štátu do 30 dní odo dňa, keď sa dozvedel o majetku alebo dedičskom práve.
(2) Ak majetok nebol štátnym notárom oznámený včas, daňovník zaplatí pokutu do výšky 1% poplatku za každý mesiac omeškania.
Notárny poplatok za darovanie
Predmet poplatku
(1) Poplatok za darovanie sa vyberá za bezplatné nadobudnutie majetku na základe právneho úkonu a iného ako smrti občana.
(2) Ak bol majetok nadobudnutý za protihodnotu nižšiu, ako je cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v čase nadobudnutia a na mieste, kde bol v tom čase, nadobudnutie sumy tohto rozdielu sa považuje za bezplatné.
(3) Cena majetku nadobudnutého od tej istej osoby za dva roky sa spočíta.
(4) Poplatok sa nevyberá:
a) hnuteľného majetku s cenou nepresahujúcou 3000 Kč;
b) majetok nadobudnutý z alebo do socialistického majetku.
Základ poplatku
(1) Základom poplatku je cena (odsek 16 ods. 2) aktív nadobudnutých po vzniku dlhu, cena ostatných záväzkov a akákoľvek odmena.
(2) Vykonávacie nariadenie stanovuje, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nie je do základu poplatkov zahrnutá cena poľnohospodárskych budov a pôdy, ktoré boli darované.
Sadzby poplatkov
Sadzby poplatkov sa určia vykonávacím aktom podľa výšky základu poplatku a stupňa relatívneho alebo iného osobného vzťahu prevádzajúceho; nadobúdateľ sa rozdelí do troch skupín podľa tohto pomeru a sadzby poplatkov sa stanovia pre prvú skupinu nadobúdateľa od 5% do 25%, pre druhú skupinu nadobúdateľa od 12% do 30% a pre tretiu skupinu nadobúdateľa od 20% do 55% základu poplatku. Sadzby poplatkov za prípady nadobudnuté za súkromný majetok alebo súkromný majetok a za podobné nadobudnutia iného druhu majetku sú o 3% vyššie ako uplatniteľné sadzby.
Tvrdenie
Poplatok platí nadobúdateľ; prevodca zaručuje poplatok.
Oznamovacia povinnosť
(1) Nadobúdateľ a prevádzateľ sú povinní oznámiť nadobudnutie majetku príslušným štátnym notárom do 15 dní od nadobudnutia; nevyžadujú sa, aby boli deklarované, ak bol majetok nadobudnutý registráciou zmluvy.
(2) Ak nadobudnutie nebolo oznámené včas, daňovník zaplatí pokutu do výšky 1% poplatku za každý mesiac omeškania.
Spoločné ustanovenia
Stanovenie nároku na poplatok
(1) Pohľadávka vzniká hneď po tom, ako verejný notár účtovaný poplatok oznámi daňovníkovi.
(2) Pri účtovaní poplatku sa základ poplatku zaokrúhľuje na sto korún a poplatok sa vzťahuje na celú korunu.
Splatnosť poplatkov
(1) Poplatky za notárske úkony stanovené pevne stanovenou sumou sú splatné v čase vzniku pohľadávky, ostatné platby do 15 dní od vzniku pohľadávky.
(2) Ak poplatok nebol zaplatený včas, daňovník bez ocenenia zaplatí za každý mesiac oneskorenú platbu vo výške 0,5% dlžnej sumy.
Záruka
(1) Ručiteľ je povinný zaplatiť splatný poplatok, pokiaľ to daňovník neurobil, hoci mu bola platba pripomenutá. Záruka pokračuje počas obdobia, za ktoré sa môže daňovníkovi vyberať poplatok.
(2) Ručiteľ je povinný zaplatiť dlžnú sumu do 15 dní od oznámenia rozhodnutia notárov štátu.
(3) Ak ručiteľ nezaplatí dlžnú sumu včas, je bez ocenenia povinný zaplatiť oneskorenú platbu vo výške 0,5% dlžnej sumy za každý mesiac.
Kompenzácia
(1) Náklady na akcie vykonávané mimo úradu verejných notárov znáša daňovník.
(2) Ustanovenia o poplatkoch sa uplatňujú mutatis mutandis na vznik nároku na náhradu nákladov, jeho splatnosť, poplatok za oneskorenú platbu a postup úhrady. vo vykonávacom akte sa môžu podľa potreby ustanoviť výnimky.
Spôsob platby
Spôsob platby poplatku, pravidelné penále, oneskorená platba a úhrada nákladov sa stanoví vo vykonávacom akte; môže sa stanoviť, v ktorých prípadoch sa na platbu používajú pečiatky.
Rozsah notárskych poplatkov
(1) Ukladajú sa notárske poplatky, pravidelné penále (oddiely 10, 15 a 20) a náhrada nákladov a povinnosť zaplatiť oneskorenú platbu je uložená miestnymi príslušnými štátnymi notármi; miestna právomoc sa prispôsobí vykonávaciemu nariadeniu.
(2) Okresný súd, v obvode notárov štátu, ktorého poplatok bol účtovaný, vypočíta oneskorený poplatok, pripomína zaplatenie splatných poplatkov, pravidelné penále, poplatky za oneskorené platby a náhradu nákladov a ich vymáhanie.
(1) Ministerstvo financií a národné výbory, ktoré menuje, sú spokojné s kontrolami, ktoré vykonávajú súdne orgány, daňoví poplatníci a iné zainteresované strany a organizácie o spôsobe výberu notárskych poplatkov.
(2) Od organizácií a osôb podliehajúcich kontrole sa vyžaduje, aby poskytli inšpekčnému orgánu pomoc potrebnú na dosiahnutie účelu inšpekcie, najmä na poskytnutie vysvetlení a dôkazov, na predloženie dokumentov a pomoci týkajúcich sa skutočností relevantných pre posúdenie poplatkov.
(3) Na vykonanie kontroly majú kontrolné orgány pri vykonávaní potrebných vyšetrovaní právo vstúpiť do priestorov, zariadení a pozemkov.
Súdne orgány sú presvedčené pravidelným dohľadom, či sa notárske poplatky vyberajú na správnej úrovni správne a včas.
Národné výbory, prokurátori a iné štátne orgány a organizácie poskytujú účinnú pomoc orgánom zodpovedným za úlohy výberu notárskych poplatkov.
Liečba
(1) Účastník sa môže odvolať proti rozhodnutiu štátneho notára; odvolanie sa podáva do 15 dní od prijatia rozhodnutia a v prípade, že rozhodnutie bolo od jeho uverejnenia uverejnené, na štátneho notára, proti ktorému je určené.
(2) Štátni notári sa môžu sami odvolať, len ak sú v plnom rozsahu v súlade.
(3) Ak notári štátu nerozhodnú o odvolaní (odsek 2), o tom rozhodne súd kraja, v ktorého obvode je notársky štát, ktorý vydal rozsudok. Ustanovenia občianskeho zákonníka sa vzťahujú na odvolacie konanie.
(1) Ak poplatok nebol účtovaný vôbec alebo ak bol účtovaný v nižšej sume, ako mala byť, notári štátu sú oprávnení účtovať poplatok v stanovenej lehote (odsek 2).
(2) Poplatok ani poplatok, ktorý sa má účtovať, nemožno účtovať ani vymáhať po troch rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom sa notár dozvedel o skutočnosti, že poplatok bol splatný (notársky akt, prevod majetku alebo nadobudnutie majetku).
(3) Od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník informovaný o úkone na meranie alebo vymáhanie poplatku (jeho doplnok), začne nové trojročné obdobie.
(4) Poplatok (doplnenie) sa v žiadnom prípade nemôže merať alebo presadzovať, len čo uplynie 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k poplatku.
(1) Uplatniteľné rozhodnutie o ocenení notárskeho poplatku (doplnenia) štátu notárskeho na žiadosť daňovníka sa zmení alebo zruší, ak by sa poplatok na základe nových skutočností alebo dôkazov, ktoré by sa nemohli uplatniť v postupe posudzovania bez zavinenia daňovníka, účtoval s nižšou sadzbou alebo vôbec.
(2) Žiadosť sa musí podať do 15 dní odo dňa, keď sa daňovník dozvedel o nových skutočnostiach alebo dôkazoch.
(3) Rozhodnutie sa nesmie zmeniť alebo zrušiť, ak bola žiadosť podaná tri roky po jej právnom orgáne.
Odseky 31 a 32 sa uplatňujú mutatis mutandis na pravidelné platby penále, oneskorené platby a náhradu nákladov.
Podrobnosti konania pred notárom štátu v prípade notárskych poplatkov sú stanovené vo vykonávacom nariadení.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Podľa tohto zákona sa vyberajú notárske poplatky, ak sa zistí, že skutočnosť, ktorá je predmetom poplatku, je účinná. Ak bola pred uplatnením tohto zákona preukázaná skutočnosť, ktorá podliehala dani (zdaňovanie) z dedičstva, prevodu majetku alebo úkonov, na tieto dane (dane) sa naďalej vzťahujú predchádzajúce ustanovenia. Ustanovenia tohto zákona o právomoci inštitúcií a o postupe, s výnimkou ustanovení oddielov 10, 15, 20, 31, 32 a 33, sa však uplatňujú na takéto poplatky (dane), pokiaľ sa vo vykonávacom akte neustanovuje inak.
(1) Po dohode s ministerstvom spravodlivosti vydá ministerstvo financií predpisy na vykonávanie tohto zákona; stanovuje aj oslobodenie od dane a prípadne iné koncesie.
(2) Ministerstvo financií je týmto oprávnené v dohode s ministerstvom spravodlivosti ustanoviť výnimky zo zákona, ktoré sú vhodné na zabránenie dvojitému zdaneniu, zachovanie rovnakého postupu navzájom alebo na vykonanie opatrení potrebných na konanie zahraničných orgánov.
(3) Ministerstvo financií môže po dohode s ministerstvom spravodlivosti:
(a) udeliť výnimku z poplatku alebo povoliť iné príspevky pre určité druhy majetku alebo pre určité skupiny osôb alebo pre jednotlivé osoby; môže tiež po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi inštruovať orgány v oblasti svojej právomoci povoliť individuálne oslobodenie od dane,
(b) prijať vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam alebo ťažkostiam, ktoré by mohli vzniknúť pri vykonávaní zákona.
(4) Ministerstvo spravodlivosti spolu s ministerstvom financií podľa potreby upraví správu žiadostí o notárske poplatky, najmä schválenie splátok, odpustenie a odpisovanie nedoplatkov.
Zákon č. 26 / 1957 Z. z. o notárskych poplatkoch a nariadenie č. 30 / 1957 Z. z., ktorým sa vykonáva notársky poplatok, sa týmto zrušuje.
Tento akt nadobúda účinnosť 1. apríla 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 24 / 1964 Z. z. o notárskych poplatkoch |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 11.02.1964 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.04.1964 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0