Zákon č. 23 / 1948 Zb.
Zákon o výkone rozsudkov týkajúcich sa majetku uložených trestnými súdmi
Platný
Účinnosť od 13.03.1948
23.
Zákon
z 3. februára 1948
o výkone trestných sankcií za majetok uložený trestnoprávnymi súdmi.
Ústavné národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Všeobecné ustanovenia.
Právomoc
Je na súde, ktorý rozhodol v prvom predsedníctve, aby nariadil výkon trestov ovplyvňujúcich majetok a aby prijal rozhodnutia a opatrenia strán výkonu týchto trestov, pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak.
Trest v hotovosti.
Pozvánka na zaplatenie pokuty.
Ak odsúdená osoba neuhradí trest okamžite po právnej právomoci rozsudku, súd ho o to požiada do ôsmich dní, inak sa trest vykoná exekúciou.
Vykonanie trestu zostáva po spočítaní dlhopisu.
(1) Ak je zahrnutá väzba na peňažnú sankciu, môže sa vykonať len jej časť, ktorá sa rovná celej peňažnej sankcii, úmerne tej časti náhradnej sankcie, ktorá zostáva po odpočítaní vzájomného započítavania, na celú náhradnú sankciu; počet takýchto súm určí súd.
(2) Čiastky dňa a zlomky koruny sa nepovažujú v prospech odsúdených pri určovaní podielu trestu uvedeného v odseku 1.
Odložené vykonanie a zaplatenie vety podľa súm.
(1) Na žiadosť odporcu súd odloží vykonanie peňažnej sankcie na obdobie najviac jedného roka od právneho orgánu rozsudku alebo umožní odporcovi zaplatiť peňažnú pokutu v splátkach takým spôsobom, aby bol najneskôr v tom čase vyplatený v plnej výške, ak je schopný zabrániť narušeniu svojho majetku, rodiny alebo materiálnej škody jeho rodine. Pozastavenie alebo povolenie splátok môže vykonať súd, ktorý je závislý od stanovenia primeranej zábezpeky.
(2) Súd prvého stupňa môže zohľadniť aj návrhy podané po uplynutí osemdňovej lehoty uvedenej v § 2.
(3) Návrh nemá odkladný účinok, ale súd môže na základe vlastného uváženia na žiadosť súdu pozastaviť výkon, až kým sa neprijme rozhodnutie o vykonaní peňažnej vety, alebo ak už prebieha v čase podania žiadosti o vymáhanie, môže požiadať súd pre výkon rozhodnutia, aby odložil výkon až do podania návrhu na pokračovanie. Toto zohľadní lehotu stanovenú v odseku 1.
(4) Ak dôvody, pre ktoré bolo vydané odloženie peňažného trestu, alebo ak odsúdená osoba nezaplatí riadne dve po sebe nasledujúce splátky bez závažného dôvodu, súd zruší odloženie trestu alebo odloženie trestu po častiach. To isté platí v prípade, ak odsúdená osoba v stanovenej lehote neurčí záruku, na základe ktorej súd následne odloží alebo nezaplatí závislej osobe ďalšiu splátku.
Poradie výkonu.
(1) Ak odsúdená osoba nezaplatí do ôsmich dní od prijatia platobného rozkazu alebo príkazu, ktorým bola platba alebo platba odmietnutá v splátkach (§ 4 ods. 4), finančná sankcia sa vykoná súdnym vykonaním. Ak bol výkon odložený, súd požiada, aby pokračoval. Rovnaký postup sa uplatní, ak odsúdená osoba neuhradí trest do ôsmich dní odo dňa, keď uplynula lehota na odklad trestu.
(2) Ak bol exekúcia alebo pokračovanie exekúcie povolené pred uplynutím lehoty stanovenej v odseku 1, odsúdená osoba môže navrhnúť zrušenie exekúcie pred exekúciou súdu, pokiaľ je pokračovanie exekúcie povolené, ďalšie oneskorenie; súd rozhodne o návrhu po vypočutí veriteľa (§ 7, č. 1).
Opustenie výkonu.
Súd prvého stupňa sa zriekne výkonu peňažnej sankcie, ak je zrejmé, že by nevznikla alebo že by výkon trestu ohrozil zachovanie odsúdenej osoby alebo osôb, ktorým je dlžník zo zákona povinný poskytnúť výživu, alebo že by to zabránilo splneniu povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.
Presadzovanie.
(1) Na exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia rokovacieho poriadku (zákona) o vymáhaní peňažných pohľadávok s týmito výnimkami:
1. Súd, ktorý nariadil výkon trestu, má postavenie veriteľa v exekučnom konaní. Finančný prokurátor je zastúpený vojenskými súdmi, iné súdy sú zastúpené len vtedy, ak výkon iného majetku, ako je hnuteľný majetok, a ak sa o to požiada, alebo ak existujú spory vyplývajúce z exekučného konania.
2. Ak existuje záruka, za ktorú bol odporca prepustený z väzby, alebo ak existujú iné záležitosti odsúdenej osoby pre trestné konanie, ale nie je vyhlásený za prepadnutý, trest sa najprv vyplatí odsúdenej osobe v rámci prioritného programu pred akýmikoľvek inými chybami.
3. Ak takýto majetok nie je odsúdený, vykonanie jeho hnuteľného majetku sa vykoná v materiálnej veci, a len ak bol stratený, na inom majetku.
4. Majetok, ktorý poskytuje náhradu škody spôsobenej priestupkom alebo zaplatením iného trestu majetku, sa môže použiť len na zaplatenie peňažnej pokuty za to, čo zostane po splnení nárokov.
(2) Ak bol výkon povolený v rozpore s ustanoveniami odseku 1, odsekov 2 až 4, odsúdený a v prípade č. 4, poškodená strana môže navrhnúť jeho zrušenie pred exekútorom; súd rozhodne o návrhu po vypočutí veriteľa.
Záruka za tresty.
(1) Finančná sankcia, za ktorú bola uložená zodpovednosť inej osobe, sa môže vykonať len vtedy, ak výkon zostal bez následkov alebo ak súd zrušil výkon (§ 6).
(2) Ak bola osobe ako vlastníkovi podniku uložená zodpovednosť a ak jej nie je možné dosiahnuť peňažnú pokutu, rozhodnutie o zodpovednosti môže byť vykonateľné aj voči jej nástupcovi, ak zmenu vlastníctva preukazujú verejné alebo súkromné dokumenty, na ktorých podpis osoby, ktorej majetok je prevedený, potvrdil súd alebo verejný notár.
(3) Ak záruku súčasne uložilo niekoľko osôb, je spoločne a nerozdielne zodpovedná.
(4) V opačnom prípade osoba zodpovedná za peňažnú pokutu podlieha príslušným ustanoveniam § 2, 4 až 7. Ak však bola zodpovednosť inej osobe uložená samostatným uznesením, trest sa môže vykonať tejto osobe až vtedy, keď uznesenie nadobudne právnu právomoc.
Vyhláška o vykonaní samostatnej vety.
(1) Ak je peňažná sankcia nepreniknuteľná alebo ak súd opustí výkon, nariadi vykonanie náhradného trestu slobodne. Ak však bola záruka uložená iným osobám (§ 8), urobí tak len vtedy, ak peňažná sankcia nespočíva v žiadnom z nich alebo ak sa všetky tieto osoby vzdali exekučného konania.
(2) Ak nie je k dispozícii len časť sankcie, zaplatí sa iba časť sankcie úmerne k celkovej sankcii úmerne k výške príslušnej sankcie.
(3) Odsúdená osoba môže kedykoľvek zadržať výkon náhradného trestu alebo jeho zvyšok zaplatením peňažnej sankcie alebo jej časti, ktorá zodpovedá celkovej peňažnej sankcii v rovnakom pomere ako zostávajúca časť náhradného trestu za celú náhradnú vetu.
(4) Pri určovaní podielu vety uvedenej v odseku 2 alebo 3 v prospech odsúdených sa neberú do úvahy zlomky dňa a koruny.
Zastaviť a zlyhať.
Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté alebo vyhlásené za prepadnutie, sa prijme v súlade s ustanoveniami o výkone trestných sankcií.
Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté alebo vyhlásené za prepadnuté, sa prijme v súlade s príslušnými ustanoveniami vykonávacích predpisov (zákon); uplatňuje sa aj odsek 7 ods. 1, č. 1. Ak ide o takéto majetkové rozhodnutie alebo právo zapísané vo verejnej knihe, je to dokument o vklade podľa práva knižnice.
(1) Ak je výkon zablokovaný alebo prepadnutý, že to, čo bolo zabavené alebo vyhlásené za prepadnuté trestným súdom, už nie je predmetom rozsudku, alebo že ho nemožno oddeliť od jeho iného majetku, alebo že tretia osoba preukáže svoje právo na danú vec, súd rozhodne, ak to trestnoprávne právo dovoľuje, že hodnota tejto peňažnej hodnoty sa uskutoční namiesto toho, čo jej bolo zabránené alebo vyhlásené za prepadnutie. Zároveň určí výšku tejto sumy. Na vymáhanie tejto sumy sa uplatňujú ustanovenia o výkone trestných sankcií.
(2) Ak však odporca preukáže, že prišiel bez vlastnej viny, súd uvedie, že výkon je zabránený alebo prepadnutý.
Skonfiškovanie majetku.
Zabezpečenie výkonu.
(1) Ak je obvinený naliehavo podozrivý z trestného činu, v súvislosti s ktorým by sa podľa zákona mohla konfiškácia majetku alebo časti majetku vyhlásiť za vinnú z konfiškácie a vyhnúť sa z trestného konania útekom, skrývaním sa alebo pobytom v zahraničí, alebo ak existuje dôvod obávať sa, že zmarí alebo zabráni výkonu konfiškácie zničením, poškodením, neoprávneným konaním, odcudzením alebo odstránením svojho majetku alebo iným znížením svojho majetku, súd (§ 18 ods. 4) skonfiškuje majetok, ktorý má odporca v Československej republike Československo pred rozhodnutím o samotnej akcii.
(2) Príkaz na skonfiškovanie majetku odporcu sa uverejní v zázname uverejnenom v úradnom vestníku (Úradný vestník) a prípadne inými vhodnými prostriedkami a doručí sa finančnému prokurátorovi zodpovednému za súd, ktorý začal konať.
(3) V deň, keď bol príkaz vyvesený do súdneho záznamu, sa zabavuje všetok majetok, ktorý má odporca v Československej republike. Konfiškácia má vplyv aj na zisky a zisky zo skonfiškovaného majetku, ako aj na majetok, ktorý obvinený získal po zabavení. Ak dôjde k konfiškácii, všetky právne akty obvineného týkajúce sa zaisteného majetku, s výnimkou právnych úkonov na odvrátenie bezprostrednej škody, sú bezpredmetné.
(4) Každá osoba, ktorá má oprávnenie na majetok, ktorý patrí k skonfiškovanému majetku, ihneď, ako sa dozvie o zhabaní, oznámi príslušnému finančnému prokurátorovi alebo okresnému súdu svoj pobyt alebo okresnému súdu, v ktorom sa vec nachádza, inak bude zodpovedná za akúkoľvek škodu spôsobenú opomenutím oznámenia. Oznámený súd o tom informuje finančného prokurátora.
(5) S cieľom zabezpečiť zaistený majetok vrátane príjmov z neho súd, v ktorého obvode sa nachádza zaistený majetok alebo jeho časť, prijme na návrh finančného prokurátora potrebné predbežné opatrenia v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia (akt); Ak existuje nebezpečenstvo omeškania, súd môže tak urobiť aj na základe úradnej moci.
(6) Súd, ktorý zhabal majetok, môže v súlade so zákonom vypočuť finančné stíhanie, vylúčiť jednotlivé veci majetku, ktoré sú potrebné na zabezpečenie potrebnej výživy odporcu alebo osôb uvedených v právnych predpisoch, alebo inak na to poskytnúť prostriedky.
(7) Súd, ktorý zabavil majetok, zruší konfiškáciu po skončení trestného konania bez vyhlásenia konfiškácie alebo ak je isté, že konfiškáciu majetku nemožno vykonať. Uznesenie sa doručí finančnému prokurátorovi a zabezpečí, čo je potrebné na uvoľnenie skonfiškovaného majetku.
(1) Ak súd vyhlási konfiškáciu majetku odsúdeného, všetok majetok odsúdený československému štátu prejde dňom, keď sa rozsudok stane konečným. Platí tu aj odsek 11.
(2) Súd môže vypočuť finančného prokurátora, oslobodiť od konfiškácie jednotlivé veci majetku, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie potrebnej výživy odsúdených alebo osôb uvedených v zákone. Vláda upraví podrobnosti prostredníctvom nariadenia, pričom zohľadní ustanovenia exekučného titulu (akt).
(3) Štát zaručuje veriteľom odsúdeným na dlhy patriace k skonfiškovanému majetku iba do výšky hodnoty majetku.
(1) Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa uplatňujú mutatis mutandis, ak sa konfiškácia vykonala len vo vzťahu k časti majetku odsúdeného na základe podielu celku. Súd prvého stupňa môže na návrh finančného prokurátora určiť hodnotu skonfiškovanej časti majetku. Takto určená peňažná suma sa vymáha v súlade s ustanoveniami o výkone trestných sankcií.
(2) Ustanovenia o výkone trestných sankcií sa vzťahujú aj na konfiškáciu časti kapitálu, ktorá je určená peňažnou sumou.
(3) Ak bol pred konfiškáciou podľa odseku 1 alebo 2 skonfiškovaný majetok odsúdenej osoby (odsek 13), súd po konfiškácii konfiškácie zruší zabavenie majetku, ktoré nebude ovplyvnené exekúciou.
Spoločné a konečné ustanovenia.
(1) Výnosy z trestných sankcií ovplyvňujúcich majetok patria štátu. To isté platí pre tresty uložené trestnými súdmi.
(2) Ako sa vysporiadať so záležitosťami a právami, ktoré boli privedené štátu vykonaním trestu, sú stanovené v osobitných nariadeniach.
(3) Odsek 4 sa neuplatňuje v prípadoch, keď bola uložená pokuta za peniaze podľa zákona č. 15 / 47 Z. z.
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na vojenskú spravodlivosť.
(1) Rozhodnutia a opatrenia účastníkov výkonu trestu sa prijímajú s výnimkou rozhodnutí podľa odsekov 14, 2 a 15 ods. 1 druhej vety predsedovi komory (predsedovi porotného súdu) po vypočutí prokurátora.
(2) Rozhodnúť o žiadostiach o pozastavenie trestu alebo o povolenie na zaplatenie peňažnej sankcie v splátkach má komora (súdna komisia) zasadať v súkromí. Ak však predseda súhlasí s prokurátorom, že pozastavenie alebo vyplatenie trestu by malo byť povolené v splátkach, uznesenie komory sa nevyžaduje.
(3) Ak rozsudok vynesie jeden sudca v prvom predsedníctve, prijme rozhodnutia a opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2.
(4) Rozhodnutia uvedené v článku 13 ods. 1 a 6 sa po právnej právomoci trestného stíhania vo veciach patriacich do právomoci súdov poroty, súdnej komisie poroty, predkladajú pred začiatkom hlavného pojednávania rokovacej komory Rady (ďalej len "odvolacia komora").
(5) V oblasti, na ktorú sa vzťahuje trestný poriadok článok XXXIII / 1896, má prokuratúra prijať rozhodnutia a opatrenia strán výkonu trestu, ktoré patria do pôsobnosti oddielu druhého a tretieho rozhodcovského súdu (§ 1), keď súd prvého sídla alebo porota rozhodli o trestnom konaní v prvom predsedníctve.
(1) Na rozhodnutie uvedené v odseku 13 ods. 1 môže prokurátor, žalovaný a jeho manželský partner, jeho právny zástupca a jeho príbuzní podať sťažnosť do ôsmich dní od jeho doručenia. Sťažnosť sa podáva súdu, proti ktorému je rozhodnutie určené, a rozhodne s konečnou platnosťou súd, ktorému má rozhodnúť inak. Sťažnosť nemá odkladný účinok.
(2) Proti rozhodnutiam a opatreniam uvedeným v § 18 ods. 1 až 3 nie je podané odvolanie.
(3) V opačnom prípade sa konanie pred trestnými súdmi, ktoré sa podľa tohto práva konajú, opiera o ustanovenia trestnoprávnych pravidiel.
(1) Všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sa zrušia, najmä:
1. Odsek 409 trestného poriadku z 23. mája 1873, č. 119,
2. Odsek 519 trestného poriadku článku XXXIII / 1896,
3. ustanovenie § 18 ods. 2 až 6 zákona zo 17. októbra 1919, č. 568 Z. z. o treste vojnového úžeru,
4. Doložka 10 ods. 4 a 11 ods. 1 zákona z 30. mája 1924, č. 124 Z. z. o zmene právomoci trestných súdov a zodpovednosti za obsah formy vo veciach krivej prísahy, ohovárania a urážky, zmenenej a doplnenej zákonom z 28. júna 1933, č. 108 Z. z. o ochrane cti,
5. Odsek 73 Vojenského trestného zákona z 15. januára 1855, č. 19.
(2) Ak sa iné uplatniteľné ustanovenia vzťahujú na ustanovenia oddielu 18 zákona č. 568 / 19 Z.z., tieto odkazy naďalej odkazujú na podobné ustanovenia oddielu štyri uvedeného zákona.
Tento akt nadobúda účinnosť ôsmym dňom po jeho uverejnení; Vykonávajú ho ministri spravodlivosti a národnej obrany.
Dr. Beneš v. r.
Gottwald v. r.
generálmajor Svoboda v. r.
Dr. Drtina v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 23 / 1948 Z. z. o výkone trestu, ktorý má vplyv na majetok uložený trestnými súdmi |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 05.03.1948 |
|---|---|
| Účinnosť od | 13.03.1948 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0