Dekrét Federálneho úradu pre ceny, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 22 / 1990 Zb.

Q: Je Dekrét Federálneho úradu pre ceny, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 22 / 1990 Zb. stále platný?

Áno, Dekrét Federálneho úradu pre ceny, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 22 / 1990 Zb. je stále platný a účinný.

22

VYHLÁSENIE

Federal Price Office, Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky

z 30. novembra 1989,

o tvorbe cien a kontrole

Federálny price Office podľa § 104 zákona č. 194 / 1988 Z. z., o právomoci federálnych orgánov ústrednej štátnej správy, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky podľa § 6 zákona č. 143 / 1973 Z. z., o právomociach orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien, v plnom znení č. 23 / 1989 Z. z. a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 135 / 1973 Z. z., o právomoci orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien, v plnom znení č. 27 / 1989 Z. z., stanovuje:

ČÁST PRVNÍ

ROZSAH PÔSOBNOSTI A ZÁKLADNÁ UJMA

§ 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

(1) Táto vyhláška stanovuje:

(a) vytvorenie a kontrola cien (tarify) výrobkov, výkonnosti, služieb a práce1 (ďalej len "výrobky" pre výkony, služby alebo prácu, ďalej len "výkony");

(b) právomoci orgánov, organizácií a organizačnej jednotky v oblasti cien konajúcich v ich mene (2) (ďalej len "organizácie").

(2) Táto vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom v Československej socialistickej republike za domácu menu, okrem výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi informačnými centrami, cien bytov predávaných občanom, medzinárodných taríf za dopravu a komunikáciu a zmluvných cien, pre ktoré platí osobitná regulácia. 3)

(3) Na hodnotenie vnútropodnikovej výkonnosti sa táto vyhláška uplatňuje len vtedy, ak sa v nej stanovuje osobitné nariadenie4.

(4) Vyhláška sa vzťahuje len na odmenu za zriadenie práva na využívanie pozemkov vo vzťahu k občanom a na odmenu za dočasné využívanie budov alebo častí budov alebo častí budov za účelom prevodu alebo prevodu vlastníctva na nich, na spôsob určenia odmeny za stanovenie práva na osobné užívanie pozemkov, na náhradu dočasného využívania pozemkov vo vzťahu k občanom a na odmenu za dočasné využívanie budov alebo častí budov, pokiaľ nie je v osobitných nariadeniach ustanovené inak. 3) a 5)

(5) Ak sa v tomto dekréte uvádza

a) "centrálny úrad pre tvorbu cien" je Federálny úrad pre tvorbu cien alebo Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky;

b) "Národný výbor" znamená Regionálny národný výbor, Národný výbor mesta Prahy, Národný výbor mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislava, Okresný národný výbor v Bratislave, Národný výbor mesta Košic a Regionálny národný výbor v Slovenskej socialistickej republike v rámci svojich právomocí,

c) "cenový orgán" znamená ústredný cenový orgán a vnútroštátny výbor alebo prípadne iné hospodárske riadenie6 v rámci jeho mandátu, cenové pokrytie.

Ceny

§ 2

(1) Na národné hospodárstvo sa vzťahujú tieto druhy cien:

(a) veľkoobchodné ceny; obsahujú potrebné výrobné náklady (dovoz) a prípadne náklady na predaj a zisk alebo stratu vyplývajúcu z použitej výrobnej metódy; v prípade poľnohospodárskych výrobkov zahŕňajú nákupné ceny a prémie za nákup a prípadne predajné činnosti; v prípade dovážaných výrobkov zahŕňajú clá, ak sú stanovené; v prípade týchto cien sa výrobky dodávajú organizáciám na spotrebu výroby, investície, zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu a na iný predaj s výnimkou vývozu a dodávok za ceny uvedené v písmenách d) až f);

(b) nákupné ceny; ich ekonomický obsah je podobný ako veľkoobchodný obsah; za tieto ceny organizácie nakupujú poľnohospodárske výrobky od svojich výrobcov na spotrebu výroby, investície a iné predaje a oprávnené organizácie nakupujú položky získané výberom; nákupné ceny sa môžu uplatňovať aj na výrobky vyrobené poľnohospodárskymi podnikmi z poľnohospodárskych surovín, ako rozhodol ústredný úrad pre ceny;

(c) nákupné ceny; zahŕňajú ceny českého pohraničného franku, t. j. zahraničné ceny v parite obchodu znížené pri vývoze a zvýšené pri dovoze o priame náklady na zahraničný obchod, prepočítané na Kčs pri platnej sadzbe a obchodných príplatkoch alebo obchodných zrážkach organizáciami oprávnenými obchodovať v zahraničí (ďalej len "organizácia zahraničného obchodu"); za tieto ceny domáci dodávatelia vývozných produktov zahraničným obchodným organizáciám a organizáciám zahraničného obchodu dodávajú výrobky z dovozu domácim zákazníkom, pokiaľ sa ceny uvedené v písmenách a) a d) nevzťahujú na dovážané výrobky dodávané zahraničnými obchodnými organizáciami alebo nákupné ceny so základnou a dodatočnou daňou z obratu (7) (s rozdielom na vnútornom trhu);

(d) obchodné ceny; zahŕňajú veľkoobchodné, nákupné alebo nákupné ceny a daň zo základného obratu; výrobky z domácej výroby alebo z dovozu na účely ďalšieho predaja za maloobchodné ceny organizáciám oprávneným na zrážku pri obchodovaní sa dodávajú za tieto ceny;

(e) maloobchodné ceny; zahŕňajú obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny a rozdiely v dani z obratu a prípadne zníženie obchodu vrátane cla, prémie za predaj, cenové rozdiely a prípadne obchodné prémie; iba výrobky sa predávajú občanom za tieto ceny; organizácie sa dodávajú za maloobchodné ceny pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, na ktoré sa vo všeobecnosti uplatňuje rozdiel z obratu a od organizácie sa vyžaduje, aby ich kúpila za daňové ceny, ako aj malé podniky národných výborov, pokiaľ nie sú deklarované ako platiaca daň z obratu; potravinárske výrobky určené na iné účely ako ľudská spotreba sa nesmú dodávať za maloobchodné ceny;

(f) veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbu dane a dodatočnú daň z obratu, ak je to uplatniteľné, rozdiel medzi kúpnou prémiou zodpovedajúcou metóde zásobovania a predajnou prémiou, ktorú môže schválená organizácia čerpať z dodatočnej dane z obratu podľa daňových právnych predpisov; (7) za tieto ceny produkty, ktoré nie sú založené na trhu a ktoré sú podľa daňových predpisov povinné nakupovať za ceny s daňou a ktoré nemusia nakupovať za maloobchodné ceny, alebo malé zariadenia národných výborov uvedených v písmene e), ak maloobchodná cena nie je stanovená, ak je to vhodné, pre výrobok určený výlučne na osobnú spotrebu občanov. 1).

(2) Ak je úroveň veľkoobchodných a maloobchodných cien rovnaká, cena sa považuje za maloobchodnú cenu dodávok občanom a veľkoobchodnú cenu dodávok organizáciám s výnimkou uvedenou v odseku 29 ods. 3.

§ 3

(1) Druhy cien uvedené v článku 2 sa môžu stanoviť s obmedzeným obdobím alebo množstvami ako dočasné alebo prípadne dočasné ceny alebo sa môžu použiť ako dočasné ceny alebo ako cenové limity pred ich vlastnou výrobou. Predbežná cena a cenový limit sa nemôžu použiť na dodávky výrobkov.

(2) Predbežná je cena, ktorú používa dodávateľská organizácia, ak konečnú cenu nemožno určiť až do času potrebného na fakturáciu. Po stanovení konečnej ceny organizácia dodávateľa bezodkladne a najneskôr 20 dní po stanovení konečnej ceny vyrovná rozdiel medzi predbežnou a konečnou cenou od začiatku dodávky. Predbežná cena musí byť na faktúre označená ako predbežná. Predbežnú cenu môže použiť dodávateľská organizácia v odôvodnených prípadoch, ak sa suma a trvanie dočasnej ceny písomne dohodnú so zákazníkom, ktorého trvanie nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Predbežná cena sa nemôže uplatniť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 39 ods. 1 písm. c) a v prípade maloobchodných cien.

(3) Prechodnou cenou je cena, ktorej platnosť je časovo obmedzená alebo množstvo výrobkov. Rozdiel medzi dočasnou cenou a konečnou cenou sa nevyrovná so zákazníkmi. Ak lehota pre veľkoobchodnú cenu, ktorá sa dočasne uplatňuje, presiahne jeden kalendárny rok, stanoví sa súčasne so znižujúcimi sa cenami (tierové ceny) na ďalšie roky ročne. Prechodné ceny

a) za podmienok ustanovených v odseku 32 alebo v rozhodnutiach cenových orgánov; Podľa odseku 26 alebo podľa osobitného mandátu ústredných orgánov pre tvorbu cien môžu takéto ceny stanoviť aj organizácie, alebo

(b) od prípadu k prípadu pre výrobky, ktoré sú výsledkom riešenia plánu vedeckého a technického rozvoja vo všetkých fázach postupu a nemajú výhodu v cene.

(4) Predbežnou cenou sú informácie dodávateľa o výške ceny, pri ktorej ešte nie je možné určiť konečnú cenu a informácie o cene sú potrebné najmä na uzavretie zmluvy. Podľa dostupných dôkazov sa uplatňuje metóda určovania cien použitá v príslušnej skupine výrobkov, a ak ju nie je možné uplatniť, predbežná cena sa určí odhadom. Predbežná cena sa nesmie uplatňovať na výrobok, pre ktorý sa stanovuje alebo má stanoviť cenový limit. Predbežná cena sa uplatňuje:

a) ak to vyplýva z osobitného ustanovenia (9) alebo z ustanovení § 33 alebo z rozhodnutia ústredného orgánu pre ceny;

(b) vypracovať stavebné rozpočty, ak nie sú splnené podmienky stanovené v tomto dekréte na určenie veľkoobchodných cien určitých dodávok;

c) na hodnotenie priameho materiálu potrebného na vytvorenie cenového limitu alebo ceny výrobku.

(5) Cenový limit určuje hornú cenovú hranicu budúceho domáceho alebo budúceho dovážaného výrobku alebo nižšiu cenovú hranicu vyvážaného výrobku a stanovuje sa v prípadoch uvedených v oddiele 35.

§ 4

Kategorizácia cien

(1) Druhy cien uvedené v oddieloch 2 a 3 sa uplatňujú ako:

a) centrálne určené ceny výrobkov, ktoré sú nevyhnutné pre výrobné a nevýrobné podmienky a životné náklady obyvateľstva; tieto ceny určujú a menia a dopĺňajú cenové orgány s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 až 5;

(b) centrálne regulované ceny produktov, ktorých ceny nie sú stanovené ani cenovými orgánmi, ani zahrnuté v zmluvných cenách; Tieto ceny určia organizácie po konzultácii a po dohode so zákazníkmi v rámci stanovenej cenovej úrovne a zmenia a doplnia sa v súlade s osobitným nariadením 10, ak nedôjde k zmenám uvedeným v odsekoch 3 až 5,

(c) zmluvné ceny alebo zmluvné zvýšenia a zníženia stanovených cien; takéto ceny, zvýšenia a zníženia sa prerokujú a zmenia a doplnia dohodou dodávateľa so zákazníkom buď ako voľné ceny, ktoré sú plne regulované trhom, alebo ako súčasť centrálne upravenej cenovej úrovne; zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú, a pravidlá, ktorými sa riadia ich rokovania a smerovanie stanovené v osobitnom nariadení. 3)

(2) Ceny centrálne určené a centrálne regulované (ďalej len "uvedené ceny") sa vytvárajú, prerokujú a určujú spôsobom stanoveným v tomto dekréte.

(3) Organizácia zodpovedná za stanovenie veľkoobchodnej alebo nákupnej ceny a orgán pre cenu môžu stanoviť cenu nižšiu, ako je cena stanovená podľa odsekov 9 až 17. S cieľom zabezpečiť predaj alebo na základe odôvodnených požiadaviek zákazníka môže dodávateľ znížiť cenu, ktorú už stanovil cenový orgán alebo poverená organizácia pre všetkých svojich zákazníkov, alebo poskytnúť určitým zákazníkom zľavu, ktorú je povinný uviesť na faktúre. Ani zníženie ceny, ani cenová zľava sa nemôžu uplatniť na veľkoobchodné dovozné ceny stanovené Federálnym cenovým úradom, ak sú vyššie ako bežná nákupná cena dovozu. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na zľavy podľa iných právnych predpisov11 a nevedú k zvýšeniu dotácie štátneho rozpočtu. Organizácie uvedené v odseku 22 ods. 6 nesmú zvýšiť zníženú veľkoobchodnú cenu, za ktorú kúpili výrobok v predaji.

(4) V prípadoch, keď dodávateľ zníži veľkoobchodnú cenu pre všetkých zákazníkov uvedenú v odseku 3, organizácia zodpovedná za maloobchodnú cenu zníži maloobchodnú cenu relatívne rovnakou sadzbou do dvoch mesiacov od zníženia veľkoobchodnej ceny. V prípadoch, keď sa veľkoobchodná cena nezníži, môžu organizácie stanoviť dočasnú nižšiu maloobchodnú cenu na základe obchodných zrážok alebo prípadne obchodných príplatkov, ak majú na ňu nárok, alebo cenový rozdiel zahrnutý v maloobchodnej cene, ak predstavujú cenový rozdiel v rizikovom fonde; ostatné organizácie pokračujú podľa osobitného rozhodnutia. 12) Takéto znížené maloobchodné ceny nemusia byť jednotné. Trvalé zníženie maloobchodných cien produktov, ktoré sa naďalej dodávajú do trhových fondov, je možné len pod podmienkou, že veľkoobchodná cena alebo nákupná cena alebo nákupná cena sa zníži na relatívne rovnakú úroveň a že sa zachová jednotnosť maloobchodných cien. Organizácie môžu znížiť maloobchodné ceny svojich zamestnancov len na základe osobitného nariadenia. 13) Zníženie maloobchodnej ceny nesmie znížiť relatívnu výšku dane z obratu.

(5) Pokiaľ ide o ceny uvedené v článku 2 ods. 2, na ich zníženia alebo zľavy sa vzťahujú ustanovenia odseku 3 vo vzťahu k organizáciám a odseku 4.

ČÁST DRUHÁ

PRÍKLAD PODMIENOK VÝROBY A SKÚMANIA V CENÁCH

§ 5

Postup tvorby cien

(1) Tvorba cien zahŕňa:

a) určenie spôsobu tvorby cien;

b) spracovanie návrhu ceny;

(c) diskusia o návrhu ceny so zákazníkmi,

(d) stanovenie cien.

(2) Cena je pre nový výrobok definovaná významnou kvalitou a podstatnými dodacími podmienkami a mernou jednotkou. Ako ten, pre ktorý je cena vytvorená, je možné určiť

a) jednotlivý výrobok alebo jeho časť, ktorý je predmetom samostatnej dodávky, alebo

(b) obdobie plnenia (napr. hodinová sadzba) alebo

(c) skupina výrobkov s podobnou kvalitou a dodacími podmienkami alebo s rovnakým použitím (skupinová cena);

(d) súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne alebo inak integrovanú dodávku (súhrnná cena).

(3) Ak je to stanovené v príslušných cenníkoch, cena je súčtom špecifikovaných výkonnostných cien a cien spotrebovaného priameho materiálu, pričom sa zohľadní ich množstvo a prípadne aj ostatné náklady uvedené v cenníku.

§ 6

Významná kvalita a podstatné podmienky dodania

(1) Základné podmienky kvality a základné podmienky dodania, za ktorých bola stanovená cena, zahŕňajú vybranú technickú úroveň, úžitkové vlastnosti, kvalitu a typ výrobku, rozsah a podmienky jeho dodania, ktoré sú pre zákazníka rozhodujúce, a v prípade potreby podmienky stanovené cenovým úradom.

(2) Základné kvalitatívne podmienky sa vymedzia buď odkazom na príslušnú technickú dokumentáciu používanú v oblasti (skupina výrobkov), najmä na štátnu, obchodnú alebo zahraničnú normu, technické podmienky, výkres, vzorku, model a v prípade neštandardných výrobkov požiadavky zákazníka alebo výber príslušných údajov z nich.

(3) Základné dodacie podmienky sa vymedzia najmä podľa základných podmienok dodávky, technických podmienok všeobecných podmienok cenníkov, ekonomických a iných zmlúv.

(4) Definícia podstatných kvalitatívnych a materiálnych dodacích podmienok (ďalej len "základné podmienky") je súčasťou nového návrhu o cene výrobku. Dodávateľ predloží návrh na ich vymedzenie. Odberateľ môže vyžadovať inú definíciu základných podmienok ako dizajn dodávateľa, ale len v rámci príslušnej technickej dokumentácie a iných platných sprievodných dokladov uvedených v odsekoch 1 až 3. Ak sa medzi dodávateľom a zákazníkom nedosiahne dohoda, uplatňuje sa vymedzenie základných podmienok podľa požiadaviek zákazníkov. Ak dodávateľ ani zákazník nenavrhnú definovať základné podmienky, všetky podmienky uplatniteľné na výrobok sa považujú za relevantné a ak nie je k dispozícii príslušná dokumentácia, podmienky, ktoré boli založené na tvorbe cien alebo na výpočte ceny.

(5) Zlepšenie základných podmienok nového výrobku, ktoré je overiteľné len vtedy, keď sa používa, najmä pokiaľ ide o dlhšiu životnosť, sa môže odraziť v cene len vtedy, ak dodávateľ predĺži záručnú lehotu v rovnakej miere, alebo ak zlepšenie overil a potvrdil štát. Tieto zmeny v materiálnych podmienkach sa vyjadrujú z hľadiska nákladov potrebných na ich dosiahnutie, pričom účinnosť používania výrobku so zákazníkom nesmie byť narušená.

(6) V prípade výkonnosti sa všetky podmienky, podľa ktorých sa výkonnosť určuje, považujú za relevantné.

(7) Ústredné cenové orgány môžu rozhodnúť pre skupiny výrobkov alebo skupiny o tom, ako definovať základné podmienky a ako riešiť odchýlky buď v cene, alebo s cieľom znížiť administratívnu záťaž spojenú s uplatňovaním dodatočného poplatku (ďalej len "cenový poplatok") podľa osobitného nariadenia. 14)

(8) Rôzne označovanie alebo oceňovanie rovnakých surovín, materiálov a výrobkov, najmä v dôsledku odlišnej metódy získavania, sa nepovažuje za zmenu materiálnych podmienok, za ktorých bola cena určená. To isté platí pre zmeny sadzieb mzdových poplatkov, zmeny v oceňovaní ostatných nákladov, zmeny vo výrobných technológiách, ktoré nemenia základné podmienky výrobku, a zmeny základných podmienok ponuky, ktoré sú všeobecne uplatniteľné.

§ 7

Nový produkt

(1) Nové na účely tohto dekrétu je výrobok, ktorý sa líši od stanovenej ceny podľa jednej zo základných podmienok a ktorý zároveň

(a) uspokojovať sociálne potreby, ktoré ešte neboli splnené alebo v prípade potreby uspokojiť sociálne potreby inak ako predtým, alebo

(b) umožniť relatívne zníženie výrobných nákladov alebo hospodárskych výhod pre domácich zákazníkov alebo pre vyvážané výrobky s cieľom zlepšiť efektívnosť vývozu alebo účinne nahradiť dovoz, alebo

(c) lepšie spĺňa potreby obyvateľstva v súlade s dopytom po nákupe.

(2) Za nový sa považuje aj výrobok s pevne stanovenou cenou,

(a) ale jeho výroba vytvára organizáciu, na ktorú sa nevzťahuje jednotnosť cien podľa § 32 a 34 alebo podľa rozhodnutia ústredných cenových orgánov;

b) ktorej výroba prestala, pretože bola nahradená dovozom a ktorá sa musí opätovne vyrábať, aby sa zabezpečila hladká dodávka alebo vysoké dovozné ceny; pevne stanovená veľkoobchodná cena, ktorá zruší stále platnú cenu, nesmie prekročiť súčasnú kúpnu cenu dovozu.

(3) Výrobok sa nepovažuje za nový,

a) v prípade ktorých dodatočné úpravy zabezpečujú dodržiavanie základných podmienok uplatniteľných na špecifikovanú cenu už vyrobeného výrobku;

(b) so zmenami podkladových podmienok, ktoré vedú k zvýšeniu cien, s ktorými zákazníci nesúhlasia alebo v prípade ktorých sa nedodržal postup stanovený v článku 6 ods. 5;

(c) ktorý v spotrebe nahrádza výrobok, ktorý už bol vyrobený alebo je zameniteľný s výrobkom, ktorý už bol vyrobený, pokiaľ zároveň nenastane zmena ktorejkoľvek zo základných podmienok požadovaných zákazníkom;

(d) ktorá zmenila len číselný kód jedinej klasifikácie alebo názvu.

V takýchto prípadoch sa cena už vyrobeného výrobku prevezme s výnimkou prípadov zhoršenia základných podmienok uvedených v písmene c), keď sa musí stanoviť nižšia cena.

§ 8

Spôsoby tvorby cien

(1) S cieľom zabezpečiť trvalý proces namietania cien je potrebné uplatňovať cenové metódy, ktoré:

(a) uspokojovať potreby hladkej aktualizácie cien vytváraním cien nových výrobkov v súlade s plánovanou alebo inak stanovenou cenovou úrovňou pre rok, v ktorom sa cena vytvára; týmto spôsobom zaviesť postupnú sled interných cien so zahraničnými cenami a potrebné prepojenia medzi rôznymi druhmi cien, a to aj v prípade, že sa ceny už vyrobených výrobkov nezmenili,

(b) vyjadrujú podmienky výroby a spotreby na vnútornom aj zahraničnom trhu, čím zabezpečujú hospodársky odôvodnený vzťah medzi cenami a základnými podmienkami výrobkov, čo vedie k zníženiu ceny za jednotku rozhodujúceho parametra alebo umožňuje zákazníkovi dosiahnuť hospodárske alebo iné výhody;

(c) zabezpečiť, aby sa pre metódy výpočtu náklady na výrobu a obeh vypočítali len na ekonomicky odôvodnenom základe pre paralelnú výrobu pri maximálnych priemerných nákladoch na vylúčenie okrajových výrobcov a aby sa sadzby zisku stanovili podľa konečnej efektívnosti výroby a v prípade vyvážaných výrobkov na základe efektívnosti vývozu.

(2) Cenové dojednania schválené úradom pre ceny pre každú pobočku alebo skupinu výrobkov používajú všetky organizácie, na ktoré sa vzťahuje jednotnosť cien (ďalej len "záväzná metóda"), pokiaľ nie je rozsah rozhodnutia úradu pre ceny obmedzený. Tieto záväzné metódy určovania cien musia cenové orgány aktualizovať podľa podmienok zodpovedajúcich plánovanej cenovej úrovni.

(3) Pri určovaní metód stanovovania cien nových produktov, pre ktoré nie je stanovená záväzná metóda, je poradie ich uplatňovania podľa § 9 až 17 záväzné. Od kolektorov, ktorí sa zúčastňujú na cenových konaniach, sa vyžaduje, aby skontrolovali, či dodávateľ použil správnu cenovú metódu. Ak je pre nesplnenie tejto povinnosti stanovená nesprávne vyššia cena, títo zákazníci nemusia odrážať nesprávne zvýšenie ceny svojich výrobkov.

(4) Príslušná zahraničná obchodná organizácia poskytne na požiadanie alebo bezplatne informácie potrebné na správne uplatňovanie zahraničných cien podľa oddielov 9 až 11 a 21 najneskôr 30 dní po prijatí žiadosti, pokiaľ sa medzi nimi nedohodne inak.

(5) Pri tvorbe cien sa stanovené ceny nesmú porovnávať so zmluvnými cenami, cenami upravenými podľa § 19 a základnými cenami, t. j. neupravovanými podľa § 21, s cenami, ktoré sú výhodné a znevýhodnené.

(6) Metodika výpočtu cien podľa metód stanovených v oddieloch 9 až 21 je podrobnejšie opísaná v rozhodnutí ústredných orgánov pre ceny. 15)

§ 9

Zníženie veľkoobchodnej ceny z dovoznej ceny

(1) Dovozné ceny sa používajú ako dlhodobý maximálny limit na vytvorenie vnútorných veľkoobchodných cien nových produktov bez ohľadu na to, ako sa vytvárajú vnútorné veľkoobchodné ceny na zníženie výrobných nákladov a približnú účinnosť našej výroby na poprednej svetovej úrovni.

(2) Ceny dovozu ako maximálna úroveň sa uplatňujú

(a) na dovážanú energiu, suroviny, materiály a výrobky, na ktoré sa uplatňujú dovozné ceny v súlade s článkom 25;

(b) na základe rozhodnutia ústredných cenových orgánov pre skupiny výrobkov vyrábané na domácom trhu, ktorých ceny dovozu sú nižšie ako veľkoobchodné ceny vytvorené jednou z metód tvorby cien uvedených v oddieloch 10 až 17;

c) ak zákazník preukáže v cenovom konaní skutočnú nižšiu cenu dovozu, má reálnu možnosť dovozu a domáci dodávateľ chce dodávať svoje vlastné výrobky;

d) v prípade tlmenia hluku v súlade s plánovaným postupom na ich obmedzenie.

(3) Výrobná organizácia v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. b) vypracuje aj cenový návrh pre príslušný výrobok v súlade s oddielmi 10 až 17. Organizácia môže stanoviť iba nižšiu cenu v jej jurisdikcii.

§ 10

Degresívne ceny zo zahraničných cenových vzťahov

(1) Cena nového výrobku je odvodená od priemerného vzťahu medzi zahraničnými cenami dvoch zahraničných výrobkov, z ktorých jeden je podobný novo vyrobenému výrobku a druhý domáci výrobok s platnou veľkoobchodnou cenou. Ak sa takéto výrobky vyrábajú vo viac ako jednom štáte, použijú sa na nadviazanie zahraničných cenových vzťahov najmenej z dvoch štátov. Pritom sa na zvýšenie konkurencieschopnosti nových výrobkov využívajú údaje z kritických zahraničných trhov.

(2) V oblastiach, kde existuje väčší počet zahraničných výrobcov s rôznou technickou a cenovou úrovňou výrobkov, je dodávateľ povinný dohodnúť sa s hlavnými zákazníkmi a príslušnou zahraničnou obchodnou organizáciou na území aj s výrobcom, ktorého ceny sú odvodené zo zahraničného cenového reťazca.

(3) Je potrebné vytvoriť zahraničné cenové vzťahy

(a) opätovne dodávaný výrobok, ktorý je predmetom nominálnej úlohy v dôsledku riešenia úlohy plánu technického rozvoja alebo výstupu z novej výrobnej kapacity a očakáva sa, že sa bude vyvážať;

(b) v prípadoch, keď dodávateľ a zákazník súhlasili s uplatňovaním tejto cenovej metódy výlučne na príslušnú skupinu alebo pobočku a nie sú organizáciami toho istého združenia;

(c) opätovne dodávaný výrobok na konečnú spotrebu, ktorý je neporovnateľný z domáceho hľadiska;

(d) ak o tom rozhodne cenový orgán.

(4) Ak sa nový výrobok nahradí, rozšíri alebo doplní existujúcim porovnateľným výrobkom na vývoz a ak ani výrobná organizácia, ani zahraničná obchodná organizácia nemajú potrebné údaje o zahraničných cenových vzťahoch a nový výrobok sa má vyvážať, môže sa použiť vzťah zahraničnej ceny nového výrobku a výrobku s podobnou štruktúrou materiálu, technológie a použitia, ktoré sa dosahujú pri vývoze do toho istého štátu.

(5) Ak je v článku 13, 14 alebo 15 ods. 2 písm. a) stanovená záväzná metóda tvorby cien nových výrobkov uvedených v odseku 3, organizácia vypracuje aj návrh veľkoobchodných cien týmto záväzným spôsobom. Organizácia tiež vypracuje výpočet cien v súlade s článkom 17, ak ide o menovitú úlohu, ktorej výstup nie je povinný. V prípade nesúladu medzi domácimi a zahraničnými výrobkami alebo nedostatočného dôkazu o zahraničných cenách môžu výpočet cien požadovať aj hlavní zákazníci alebo cenové orgány v cenovom konaní. V takýchto prípadoch môžu organizácie stanovujúce ceny určiť cenu stanovenú zahraničnými cenovými vzťahmi, ak je vyššia, len v prípade jej registrácie (16) ústredným cenovým orgánom. V iných prípadoch môžu stanoviť len nižšiu cenu.

(6) Zahraničný cenový vzťah uvedený v odseku 3 písm. c) sa nemusí uplatňovať, ak podľa osobitných dojednaní (17) zahraničná obchodná organizácia nemusí mať príslušnú zahraničnú cenovú dokumentáciu a musí sa poskytnúť len na úhradu v cudzej mene.

§ 11

Zníženie veľkoobchodnej ceny z vývoznej ceny

(1) Veľkoobchodná cena nového výrobku je odvodená od skutočne získanej vývoznej ceny tak, aby sa vývozné ceny previedli na vnútornú veľkoobchodnú cenovú úroveň a aby sa vývoj vývozných cien odrazil vo vývoji veľkoobchodných cien.

(2) Vylúčenie veľkoobchodných cien z vývozných cien sa uplatňuje na výlučne vyvážanú výrobu, pričom organizácia môže premeniť vývozné ceny na veľkoobchodné ceny buď kumulatívne za jednu pobočku a za určené obdobie, alebo za výrobok. Ak sa na domáci trh následne opätovne dodá len vyvážaný výrobok a nejde o dodávku, pre ktorú možno dohodnúť zmluvnú cenu, cena sa vytvorí a určí spôsobom použitým pre príslušnú oblasť (skupinu). Takto stanovená cena sa vzťahuje na všetky ostatné domáce dodávky.

§ 12

Deriváty veľkoobchodnej ceny z maloobchodnej ceny

(1) Veľkoobchodná cena nového spotrebného výrobku je odvodená z návrhu maloobchodnej ceny nového spotrebného výrobku odpočítaním základnej dane zo sadzby, zrážky pri obchodovaní a cenového rozdielu uvedeného v článku 19 ods. 5 od navrhovanej maloobchodnej ceny. Ak existuje rozdiel v dani z obratu v maloobchodných cenách, odpočíta sa relatívne rovnakou sadzbou ako pri porovnateľnom výrobku.

(2) Táto metóda stanovenia veľkoobchodnej ceny sa uplatňuje vždy, keď:

(a) na výrobu maloobchodnej ceny sa v článku 10 alebo 13 ustanovuje záväzná metóda a metóda pre tvorbu maloobchodných aj veľkoobchodných cien je rovnaká;

(b) maloobchodnú cenu určujú cenové orgány a veľkoobchodnú cenu zverenej organizácie;

(c) navrhovaná veľkoobchodná cena vytvorená v súlade s článkami 9 až 17 by viedla k maloobchodnej cene, za ktorú by sa nový výrobok nemohol predať a negatívny cenový rozdiel by sa neuplatňoval;

d) v iných prípadoch podľa rozhodnutia ústredného orgánu pre tvorbu cien.

§ 13

Metódy parametrov

(1) Parametrickým spôsobom sa cena nového výrobku určuje na základe preukázateľnej cenovej závislosti od veľkosti kritických parametrov technického hospodárskeho využitia zistených pre porovnateľnejšie výrobky, aby ceny nového výrobku umožnili zákazníkom dosiahnuť ekonomické alebo iné výhody. Tieto cenové metódy zahŕňajú najmä cenové série, cenové ukazovatele a metódy bodovania.

(2) Parametrická metóda sa použije na stanovenie cien výrobkov, ktorých zmeny základných podmienok možno vo veľkej miere vyjadriť merateľnými množstvami a ktoré sa určujú alebo určujú súčasne s cenami potrebného počtu porovnateľných výrobkov.

§ 14

Cenové štandardy

(1) Cenové normy sú súbormi technicky odôvodnených progresívnych noriem pre spotrebu priameho materiálu, priamych miezd, priamych nákladov, nepriamych nákladov a sadzieb zisku, ktoré sú záväzné pre zostavovanie cenových výpočtov na zníženie nákladov organizácií produkujúcich vyššie ako priemerné náklady. Štandard priamych miezd a nepriamych nákladových a ziskových sadzieb je nevyhnutnou podmienkou pre cenové štandardy, a to buď samostatne pre jednotlivé položky výpočtu, alebo ako komplexná položka.

(2) Cena nového výrobku je vytvorená cenovými normami len vtedy, ak cenové normy schvaľuje cenový orgán.

§ 15

Stavebníctvo

(1) Cena nového výrobku je súčtom cien všetkých jeho častí a výkonov alebo ich pripočítaním (odčítaním) k cene porovnateľného výrobku (celou modulárnou metódou) alebo pripočítaním (odčítaním) k cene porovnateľného výrobku sumami zaznamenanými výpočtom ceny rastúcich (znížených) častí a výkonov, ktoré ešte nemajú pevnú cenu (kombinovaná modulárna metóda).

(2) Ak neexistuje povinnosť vytvoriť cenu akýmkoľvek zo spôsobov uvedených v oddieloch 9 až 14,

(a) úplnú stavebnú metódu, ak všetky potrebné časti a výkony majú platnú cenu;

(b) kombinovanú stavebnú metódu v prípadoch, keď ide o čiastočnú zmenu už vyrobeného výrobku alebo keď používanie takejto metódy požadujú zákazníci pri diskusii o návrhu ceny vytvorenej podľa § 16 alebo 17.

§ 16

Porovnanie výpočtu

(1) Porovnanie ceny nového výrobku sa uskutočňuje porovnaním cenového výpočtu nového výrobku s cenou porovnateľného výrobku tak, aby cenové rozdiely boli odôvodnené zmenami technických hospodárskych parametrov porovnateľných výrobkov a v prípade vyvážaných výrobkov efektívnosťou vývozu.

(2) Porovnanie výpočtu sa uplatňuje na tvorbu cien výrobku, ktorý je porovnateľný s výrobkom, ktorý bol doteraz vyrobený, a ak nie je možné použiť jednu z metód tvorby cien v súlade s oddielmi 9 až 15.

§ 17

Výpočet individuálnych cien

(1) Výpočty individuálnych cien pozostávajú z ceny nového výrobku na základe výpočtu ceny na základe podmienok organizácie dodávateľa.

(2) Takto sa vytvára cena výrobku.

a) ktoré nie je porovnateľné s výrobkami, ktoré boli doposiaľ vyrobené v základných podmienkach kvality a v ktorých cenu nemožno stanoviť v súlade s oddielmi 9 až 12 alebo 15;

(b) podľa článku 26 ods. 2, článku 28 ods. 4 písm. d), článku 33 ods. 7 písm. a), článku 34 ods. 3 alebo rozhodnutia cenového orgánu.

(3) Dodávateľ je povinný overiť veľkoobchodnú cenu vytvorenú individuálnymi výpočtami

(a) na žiadosť zákazníka spôsobom a v rámci vzájomne dohodnutých lehôt;

(b) pri nominálnych úlohách štátneho plánu a, ak o tom rozhodne cenový orgán, spôsobom a v rámci lehôt stanovených cenovým orgánom.

(4) Overovanie veľkoobchodnej ceny vytvorenej individuálnymi výpočtami sa nevykonáva:

a) prechodné ceny a ceny stanovené po prechodných cenách;

b) diely, náhradné diely a opravy;

c) zvýšenia a zníženia v súlade s § 23.

§ 18

Cenová úprava z hľadiska podmienok implementácie

(1) Návrh ceny nového výrobku vytvorený niektorými metódami tvorby cien podľa § 9 až 17 možno ďalej upraviť, aby sa zdôraznili podmienky vykonávania, a to:

(a) dosiahnuť potrebný cenový vzťah nového výrobku k cenám výrobkov vzájomne zameniteľných podľa odseku 19;

(b) zabrániť negatívnemu vplyvu ceny nového výrobného vozidla na náklady zákazníkov podľa odseku 20;

c) zvýhodňovať alebo znevýhodňovať cenu výrobku podľa článku 21.

(2) Ústredné cenové orgány môžu stanoviť rôzne ceny toho istého výrobku pre dodávateľov a zákazníkov (dvojité ceny), prípadne pre určitých dodávateľov a zákazníkov, ak:

(a) jednotnú cenu nemožno zabezpečiť jej želaným účinkom na dodávateľov aj zákazníkov;

(b) existuje záujem o jednostranné uplatňovanie podmienok implementácie buď dodávateľom, alebo zákazníkom.

(3) Pri uplatňovaní podmienok vykonávania sa cena môže upraviť len z jediného dôvodu uvedeného v odseku 1 pre rovnakú veľkoobchodnú a maloobchodnú cenu.

§ 19

Cenový vzťah

(1) Spracovateľ návrhu veľkoobchodnej ceny stanovenej podľa § 9 až 16, spracovateľ návrhu maloobchodnej ceny a orgány a organizácie, ktorým sa prejednávajú cenové návrhy, môžu navrhnúť, aby sa dosiahol potrebný cenový vzťah nového výrobku k cenám už dodaných výrobkov, zvýšenie alebo zníženie ceny na účely:

(a) zabezpečiť, aby ceny boli v súlade s plánovaným vývojom materiálnych podielov základných surovín a materiálov, potrebou zameniteľnosti medzi nimi a plánovanou internou a zahraničnou cenovou postupnosťou;

(b) podpora sociálnych cieľov v politických, zdravotných, kultúrnych a iných oblastiach sociálneho a rozvoja;

(c) efektívnejšie využívanie cien s cieľom stanoviť konzistentnosť ponuky a dopytu a nahradiť výrobky v žiaducich štruktúrach a pozíciách cien, kvality a realizácie s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.

(2) Cenový vzťah priamo vytvára cenu nového výrobku, ktorý sa vyrába ako vedľajší výrobok technologického procesu výroby iného výrobku (tzv. "kombinovaná výroba") a nemôže sa používať žiadnou z metód určovania cien uvedených v oddieloch 9 až 17.

(3) Zvýšenie uvedené v odseku 1 sa nesmie uplatňovať za veľkoobchodné ceny, ak:

(a) došlo k zvýšeniu ceny vytvorenej podľa oddielov 9 až 13;

(b) v prípade výrobkov s ukazovateľom rozdielu18) menej ako 100 bodov sa ďalej znížila oproti porovnateľnému výrobku alebo priemernému rozdielu medzi vývozom v organizácii, ak je to vyššie.

(4) Ak by cena nového výrobku bola negatívna z dôvodu relatívne vysokej ceny porovnateľného výrobku, je potrebné znížiť cenu porovnateľného výrobku v súlade s článkom 4 ods. 3 a 4 s cieľom dosiahnuť potrebný cenový vzťah.

(5) Úprava maloobchodnej ceny, ak sa neodráža v veľkoobchodnej cene s relatívne rovnakou sadzbou, sa odráža ako cenový rozdiel.

§ 20

Vplyv cien nového výrobného zariadenia na náklady zákazníka

(1) Veľkoobchodná cena nového výrobného zariadenia sa musí určiť tak, aby spĺňala podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 písm. b) a náklady odôvodnené mimoekonomickými účinkami nového výrobku, ako je zvýšenie bezpečnosti práce, odstránenie namáhavej práce a zlepšenie pracovného a životného prostredia.

(2) S cieľom vypočítať vplyv používania nového výrobného zariadenia na náklady zákazníka musí zákazník poskytnúť potrebné podporné dokumenty na žiadosť dodávateľa do 30 dní od prijatia žiadosti, ak organizácia nehodnotí dlhšiu lehotu, a predložiť pripomienky k výpočtu, ktorý dodávateľ predložil s návrhom na cenu. Pri cenovom postupe môže zákazník predložiť svoj vlastný výpočet.

(3) Organizácia môže v rámci svojej pôsobnosti stanoviť cenu len vo výške, ktorá spĺňa podmienky stanovené v odseku 1. Ak zákazník nesúhlasí s navrhovanou cenou z dôvodu rozdielneho výpočtu účinku nového výrobku, dodávateľ postupuje v súlade s odsekom 44.

§ 21

Cenová výhoda a cenová nevýhoda

(1) Cenová výhoda sa uplatňuje takým spôsobom, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľov aj zákazníkov, ktorá umožní dodávateľovi dosiahnuť vyšší zisk ako je zisk vyplývajúci z metód určovania cien uvedených v odsekoch 9 až 17 a efektívnejšie uspokojiť potreby zákazníka. Cenové nevýhody sa používajú na zníženie hospodárskeho znevýhodnenia výroby sociálne nežiaducich výrobkov, obmedzenie výroby alebo spotreby určitých výrobkov, predaj výrobkov, ktoré sa ťažko predávajú, alebo na zvýšenie cien len pre zákazníkov. Cenová výhoda a cenová nevýhoda sa používajú na rozlišovanie cien výrobkov podľa ich technickej ekonomickej úrovne, kvality, módy, efektívnosti výroby a efektívnosti vývozu, na podporu rozvoja a znevýhodnení tlmiacej výroby, na podporu zlepšovania výroby a životného prostredia a zároveň na vytvorenie súladu medzi ponukou a dopytom.

(2) Uplatnenie cenovej výhody nesmie byť v rozpore s bezpečnosťou výroby a predaja výrobkov s nižšou cenovou pozíciou a so zlepšením vzťahu medzi vnútornými cenami a zahraničnými cenami. Cenová výhoda môže byť spojená s dodržiavaním iných podmienok, najmä s cieľom zabezpečiť potrebný rozsah dodávok existujúcich výrobkov19) a štandardných exekučných výrobkov.

Citácia	Dekrét Federálneho úradu pre ceny, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 22 / 1990 Z. z., o tvorbe a kontrole cien
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	01.02.1990
Účinnosť od	15.02.1990
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Dekrét Federálneho úradu pre ceny, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky o tvorbe a kontrole cien

Obsah