Dekrét č. 20 / 1958 Zb.
Vyhláška o plnom znení práva na obhajobu
Platný
Zobrazeno prvních 200 z celkem 392 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
20.
Vyhláška ministra národnej obrany
z 2. mája 1958,
o úplnom znení zákona o obrane.
Podľa článku VI zákona č. 19 / 1958 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obrane č. 92 / 1949 Z. z., vyhlasujem v prílohe úplné znenie zákona o obrane, ako vyplýva z neskorších predpisov.
plukovník generál Lomský v. r.
Príloha k vyhláške č. 20 / 1958 Zb.
Chybné právo
z 23. marca 1949 No 92 Coll.,
v znení zmien a doplnení.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:
Ozbrojené sily Československej republiky
Úlohy ozbrojených síl
(1) Na ochranu slobody a nezávislosti Československej republiky, ako aj na ochranu ľudového demokratického zriadenia a budovania socializmu suverénny československý ľud buduje ozbrojenú silu, spoločnú pre Čechov, Slovákov a členov ďalších národností, ako súčasť ľudového demokratického zriadenia a realizuje ľudovú obranu krajiny, založenú na princípe, že Československá republika je pevne zabezpečená ľudovým demokratickým založením a spájanými väzbami s Zväzom sovietskych socialistických republík a ďalšími populárnymi demokratickými štátmi.
(2) Úlohou ozbrojených síl je:
a) odvrátiť ozbrojeným silám útok alebo hrozbu Československej republiky vonkajším nepriateľom;
b) bojovať za nezávislosť, integritu a jednotu štátu, ústavu, republikánsku formu a ľudové demokratické zriadenie proti vonkajším nepriateľom a plniť vojenské úlohy vyplývajúce zo spojeneckých záväzkov Československej republiky a
(c) spolupracujú pri udržiavaní verejného mieru, poriadku a bezpečnosti v rámci štátu.
(3 Podrobné údaje, najmä pokiaľ ide o právne okolnosti vyplývajúce z takéhoto použitia, stanoví vláda nariadením.
Zloženie ozbrojených síl
(1) Ozbrojené sily tvoria armádu (odsek 2) ako základ a verejné ozbrojené zbory určené vládou, jej časťami alebo jednotlivými členmi za predpokladu, že sú pod vojenským velením podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov; v čase núdzových opatrení podľa tohto zákona (§ 46 až 50) aj po príslušnom povolaní (§ 46 ods. 2) orgány verejnej ochrany určené osobitnými predpismi, ich časťami alebo jednotlivými členmi, osobami, na ktoré sa vzťahuje vojenská povinnosť a jednotky zložené z takýchto osôb a osôb, ktoré sú vyzvané na osobnú činnosť pre potreby ozbrojených síl (§ 45).
(2) Armáda je súhrnom vojakov. Vojaci sú osoby, ktoré boli prijaté do zamestnania (§ 15) a majú služobnú povinnosť (§ 20).
Organizácia ozbrojených síl
(1) Sily ozbrojených síl sú doplnené bez rozdielu národnosti. Jazyk služby je český a slovenský; V kontakte s tímom ignorantského profesionálneho jazyka je tiež možné používať svoj materinský jazyk.
(2) Podrobnosti o právnej situácii členov ozbrojených síl vyplývajúce z ich jurisdikcie, najmä z podriadenosti alebo podriadenosti iným členom ozbrojených síl, spôsobu, akým sa vojenská odborná príprava a vojenská služba vôbec vykonávajú, ako aj organizácia ozbrojených síl sa prispôsobia v medziach tohto zákona alebo v medziach vládnych nariadení vydaných na jeho vykonávanie v oblasti jej právomocí ministerstvom národnej obrany a ministerstvom vnútra služobným poriadkom za predpokladu, že takéto dojednania nepatria prezidentovi republiky ako hlavnému veliteľovi ozbrojených síl.
(3) Počet vojakov určuje vláda na návrh ministra národnej obrany, ktorý bol predložený po dohode s ministrom vnútra, pokiaľ ide o jednotky ministerstva vnútra.
Odložené povinnosti
Všeobecné ustanovenia
Obsah povinnosti obhajoby
Povinnosť brániť záležitosti
a) odvodnenie (oddiel 10);
b) profesionálne (§ 20),
c) špeciálna služba (§ 41);
d) osobné činy pre potreby ozbrojených síl (§ 45).
Osobný rozsah povinnosti obhajoby
(1) V medziach ustanovení odseku 2 podliehajú občania Československej republiky okrem tých, ktorí požívajú právo na exterioritu na svojom území.
(2) Povinnosť pobočky je stanovená 1. januára roku, v ktorom občan ukončil 17 rokov, ale bola prevzatá dobrovoľne (odsek 6 (1)) v deň prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dosiahne 60 rokov. Starší ľudia majú vojenskú povinnosť, len ak pôsobia v čase núdzových opatrení (§ 46 ods. 4) alebo ak boli na požiadanie predĺžení (§ 22 ods. 3).
(3) Ženy sú zvyčajne povinné platiť a slúžiť iba v čase núdzových opatrení, pokiaľ ich neprijali dobrovoľne. Avšak z naliehavých dôvodov, najmä ak počet žien, ktoré dobrovoľne vstúpia do armády, nestačí, vláda môže na základe nariadenia stanoviť, že ženy sú povinné platiť a slúžiť mimo času núdzových opatrení.
(4) Osoby, ktoré sú právne odsúdené na stratu hlasovacieho práva, sa nesmú odvolať na viac ako trvanie núdzových opatrení pre vojenskú aktívnu službu alebo na obdobie, počas ktorého bola vyhlásená strata volebného práva.
Dobrovoľné prevzatie a predĺženie vojenskej povinnosti
(1) Osoby, na ktoré sa nevzťahuje vojenská povinnosť, môžu 1. januára roku, v ktorom dosiahnu vek 17 rokov, dobrovoľne prevziať vojenskú povinnosť vyžadovanú podľa tohto zákona na základe štátneho obranného upozornenia (odsek 57 zákona o štátnej obrane) bez ohľadu na ich vek za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené týmto zákonom a ustanovenia na jeho vykonanie.
(2) Osoby, na ktoré sa vzťahuje vojenský záväzok, môžu za podmienok uvedených v odseku 1 dobrovoľne prevziať výkon týchto prostriedkov obrany, ktoré by sa od nich inak nevyžadovali, a môžu byť na ich žiadosť poskytnuté predĺženie trvania vojenského záväzku, ktoré by inak prestalo existovať.
(3) Povinnosť poskytovať služby sa môže prijať dobrovoľne len v celom rozsahu. Túto povinnosť však môžu vopred obmedziť.
a) cudzinci;
b) občania Československej republiky na vojenskú výstrahu štátu na obdobie vojny, ak nie muži, ktorí majú stále pravidelnú povinnosť odchodu do dôchodku (§ 11), alebo ktorí ešte túto povinnosť nesplnili.
Oslobodenie pri plnení vojenskej povinnosti
Vláda prostredníctvom nariadenia stanovuje, aké ústupky vyplývajú pre občanov Československej republiky, ktorí sú trvalo v zahraničí.
Hodnotenie plnenia povinnosti obhajoby
(1) Každá verejná funkcia podlieha riadnemu plneniu všetkých povinností uložených dotknutej osobe týmto zákonom.
(2) Ak sa rozhodne o období strávenom v danom zamestnaní alebo povolaní na účely posúdenia mzdy, miezd alebo akýchkoľvek iných práv vyplývajúcich z príslušného zamestnania alebo povolania, zohľadní sa obdobie, počas ktorého dotknutá osoba pôsobila vo vojenskej službe (odsek 20 ods. 2), v ktorom sa stanovia podrobnosti o osobitných ustanoveniach; ustanovenia osobitných ustanovení o počítaní vojenských aktívnych služieb na účely poistenia pracovných chorôb, sociálneho zabezpečenia a platenej dovolenky na vymáhanie zostávajú neporušené.
Zrušené.
Povinnosť stiahnutia
Obsah a vytvorenie povinnosti stiahnutia
(1) Povinnosť platiť závisí od povinnosti predložiť sa na konanie, ktorej účelom je rozhodnúť o povinnosti slúžiť vo vojenskej službe. Vytvára sa zákonom ako pravidelná povinnosť (§ 11) alebo mimoriadnou povinnosťou (§ 12) alebo dobrovoľným aktom vôle (§ 13).
(2) Povinnosť platiť zahŕňa povinnosť dostaviť sa na registráciu a platbu (§ 15) alebo prípadne na vyšetrenie (§ 18) a podrobiť sa predpísanému postupu vrátane potrebných lekárskych a v prípade potreby nemocničných vyšetrení, ako aj prehliadke špecifickej osobnej spôsobilosti a charakteristík dotknutej osoby (výberové vyšetrenie). Osoba, ktorá má povinnosť odvolať sa nazýva cieľ.
(3) Vláda ustanoví nariadenie, v ktorom sa na osobu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť odchodu do dôchodku, vzťahuje úplne nevhodná vojenská služba a ako plniť povinnosť odchodu do dôchodku osoby, ktorej sa tieto nedostatky týkajú, najmä v prípadoch, keď môže byť oslobodená od povinnosti prísť do služby.
(4) Osoby, ktoré si nesplnili svoje povinnosti, môžu byť privedené k odvodu.
Povinnosť pravidelného stiahnutia
(1) S výhradou ustanovení odseku 4 sa povinnosť pravidelného odňatia slobody pre mužov stanovuje 1. januára roku, v ktorom majú 18 rokov, pokiaľ vojaci nie sú už na základe výnimočného alebo dobrovoľného príspevku. Pravidelná povinnosť odstúpenia od zmluvy pokračuje, pokiaľ sa na jeden z prípadov uvedených v odsekoch 3 alebo 4 alebo preskúmanie (odsek 18) až do skončenia konania o odstúpení od zmluvy, ktorému bola dotknutá osoba podriadená v roku, v ktorom ukončila 20 rokov, nevzťahovalo konečné rozhodnutie o odstúpení od zmluvy (odsek 15 ods. 3).
(2) Ak vláda uložila povinnosť platiť a poskytovať služby podľa článku 5 ods. 3, ustanovenia odseku 1 sa uplatňujú na ženy.
(3) Občania, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nesplnili túto povinnosť v rámci lehoty stanovenej v odseku 1 počas trvania povinnosti pravidelného odchodu, podliehajú tejto povinnosti až do prijatia konečného rozhodnutia o zrušení, ale najneskôr do 31. decembra roku, v ktorom dosiahnu 60 rokov.
(4) Osoby, ktoré získali československé občianstvo po dátume stanovenom v odseku 1 na vytvorenie povinnosti riadneho odchodu do dôchodku, podliehajú tejto povinnosti od nadobudnutia tohto občianstva až do obdobia uvedeného v odseku 3.
Povinnosť mimoriadneho stiahnutia
Mimoriadne povinnosti stiahnutia z trhu podliehajú podmienkam ustanoveným v § 49 ods. 1 Československej republiky, ktoré nie sú vojakmi.
Povinnosť dobrovoľného stiahnutia
Povinnosti dobrovoľného stiahnutia z trhu podliehajú osobám, ktoré môžu dobrovoľne vstúpiť do armády (§ 14).
Dobrovoľný vstup do armády
(1) Vstupuje do armády dobrovoľne, ktorý dobrovoľne prevezme záväzok služby, ktorý by inak nemal mať, ak je to povolené na jeho žiadosť. S výhradou odseku 2 musia tí, ktorí dobrovoľne chcú prevziať túto povinnosť, prevziať aj povinnosť predložiť odvod, ktorý by inak nepodliehal tejto povinnosti (dobrovoľný odvod). Dobrovoľná povinnosť vzniká len vtedy, ak je dotknutá osoba uznaná za spôsobilú vojenskej aktívnej služby.
(2) Ak počas ozbrojeného núdzového stavu dôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré znemožňujú vykonávanie poplatku, armáda môže byť dobrovoľne spojená bez obvinenia. Osoby, ktoré vstúpili do armády týmto spôsobom, sa považujú za zamestnancov v deň začatia vojenskej aktívnej služby. Podrobnosti poskytne ministerstvo národnej obrany prostredníctvom služobného poriadku.
(3) Formality a záväznosť žiadostí o dobrovoľný vstup do armády sa riadia všeobecnými ustanoveniami občianskeho práva týkajúcimi sa vyjadrenia vôle, pokiaľ takýto zákon alebo nariadenie vydané vládou neustanovuje ďalšie podmienky na jeho vykonanie.
(4) Vláda ustanoví nariadením podmienky, za ktorých sa môže udeliť povolenie na vstup do armády, a upraví postupy podávania žiadostí o takéto povolenie. Umožňuje zahraničným štátnym príslušníkom dobrovoľne vstúpiť do armády prezidenta republiky.
Zápisnica a príspevky
(1) Registrácia je oficiálnym postupom zameraným na prijatie cieľov do vojenských záznamov, určenie ich predoprávnenosti na vojenskú aktívnu službu a prijatie opatrení na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti stráží na výkon vojenskej aktívnej služby.
(2) Tieto odvody sú pravidelné, výnimočné alebo dobrovoľné. Účelom dane je rozhodnúť o povinnosti účastníkov vojenskej aktívnej služby podľa stanovenej fyzickej a duševnej spôsobilosti odvádzačov tejto služby. Rozhodnutie, že brána je zaviazaná vojenskou aktívnou službou (odstránená), sa nazýva zadržanie.
(3) Poplatky vykonáva okresná rada služieb. Rozhodnutie prijímajú zástupcovia vojenskej správy. Dobrovoľné príspevky môže poskytovať aj vojenská komisia. Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok proti prijatiu alebo neprijatiu cieľa (konečné rozhodnutie) alebo proti jeho zrušeniu na budúci rok. Poplatok sa môže pozastaviť zo zdravotných alebo iných dôvodov na jeden rok, ale najviac na tri roky. Po tomto období komisia rozhodne s konečnou platnosťou o schopnosti alebo neschopnosti poskytovať vojenské služby. Odbočkám, ktoré boli zo zdravotných dôvodov pozastavené, sa poskytuje bezplatná lekárska starostlivosť v štátnych zdravotníckych zariadeniach.
(4) Vláda stanoví pravidlá týkajúce sa zriaďovania regionálnych a regionálnych odvodových provízií, ich zloženia a vykonávania registrácie a poplatkov a pravidiel platobného postupu.
Pravidelné príspevky
(1) Pravidelné príspevky sa poskytujú osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti pravidelného odchodu do dôchodku.
(2) Pravidelné príspevky sa poskytujú ako základné alebo dodatočné príspevky. Hlavné príspevky sa zvyčajne poskytujú ročne v mesiacoch september a október, pokiaľ ministerstvo obrany neustanovuje inak. V prípade potreby sa poskytnú dodatočné príspevky.
Mimoriadne a dobrovoľné príspevky
(1) Mimoriadne poplatky podliehajú mimoriadnym poplatkom. Ak za výnimočných okolností takéto príspevky nemožno poskytnúť spôsobom ustanoveným v tomto akte a vyhláškou vlády na jeho vykonanie, ministerstvo obrany upraví ich vykonávanie vzhľadom na okolnosti.
(2) Dobrovoľné príspevky sa poskytujú osobám, ktoré môžu dobrovoľne vstúpiť do armády. Dobrovoľné príspevky sa poskytujú podľa potreby.
Opakovanie
(1) Ak existuje dôvod domnievať sa, že konečné rozhodnutie o odchode, podľa ktorého sa cieľ neprijal, je nesprávne, preskúma ho regionálna prijímacia komisia.
(2) Preskúmanie sa povolí len tri roky po 31. decembri roku, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté. Ak však toto rozhodnutie bolo spôsobené aktom, ktorý predstavoval skutkové okolnosti priestupku, preskúmanie sa môže vykonať kedykoľvek.
(3) Vláda určí na základe nariadenia, kto určí preskúmanie a za akých podmienok a ako sa vykoná preskúmanie.
(4) Proti rozhodnutiu regionálneho súdu nie je podané odvolanie.
Náklady súvisiace s registráciou, odvodom a kontrolou
(1) Ak je vzdialenosť medzi miestom odchodu a miestom pobočky väčšia ako 6 km, štát uhradí náklady na jej prepravu do evidencie, odvodu a náhrady. Pobočky sa platia za používanie cestovných prostriedkov hromadnej dopravy v najnižšej triede.
(2) Osoba, ktorá sa neobjavila bez závažného dôvodu na ospravedlnenie za kontrolu, je povinná nahradiť náklady na zmeškané preskúmanie. Pri posielaní osoby do vojenskej nemocnice je eskorta potrebná na jej odpor alebo na podozrenie z úteku, náklady spojené s jej sprievodom sa hradia.
(3) Vláda stanoví nariadenie o tom, ako sa majú náklady spojené s plnením poplatku znášať.
Povinnosť poskytovať služby
Koncepcia a druhy cla
(1) Povinnosťou služby je, aby vojaci včas nastúpili na palubu a vykonávali aktívnu vojenskú službu (odsek 2).
(2) Vojenská aktívna služba zahŕňa:
a) základná služba (§ 27);
b) náhradná služba (§ 28);
c) iná služba (§ 37),
(d) služby profesionálnych vojakov (§ 25 ods. 1)
e) službu bývalých vojakov dočasne povolaných do aktívnej služby (§ 25 ods. 3);
f) vojenské cvičenia (§ 39) a
(g) mimoriadna služba (§ 46 ods. 1, § 47 ods. 1, § 49 ods. 2).
(3) Každý vojak je povinný vykonávať svoje povinnosti osobne podľa svojich duševných a telesných schopností a vedomostí.
(4) Vojaci vykonávajúci ktorúkoľvek z povinností uvedených v odseku 2 sú v aktívnej službe, iní vojaci sú bez aktívnej služby.
Začiatok a koniec služby
(1) Povinnosť poskytovať služby vzniká v deň vysťahovania. V tento deň sú zadržaní pridelení do armády a stávajú sa vojakmi. Do dátumu nalodenia základnej (náhradnej) služby sa vojaci označujú ako "príjemcovia."
(2) Povinnosť slúžiť končí prepustením (§ 22) alebo vylúčením (§ 23).
Prepustenie z armády
(1) Opustia armádu:
a) osoby, ktoré boli vyradené bez právneho základu;
b) osoby, ktoré dosiahli vek, v ktorom sa končí ich povinnosť obhajoby. Ak osoba, ktorá dosiahla tento vek, vykonáva aktívnu vojenskú službu v čase, keď bolo nariadené núdzové opatrenie, jej povinnosť sa predĺži až do jej ukončenia; Musia sa však uvoľniť pri zrušení núdzových opatrení;
(c) osoby, ktoré sú trvalo nespôsobilé na vojenskú aktívnu službu, s výnimkou profesionálnych vojakov a vojakov na dôchodku, ktorí môžu byť prepustení len na základe ich písomnej žiadosti;
d) osoby, ktoré zažili iné okolnosti spôsobujúce zánik vojenskej povinnosti a ktoré so súhlasom vojenskej správy dobrovoľne neprevezmú ďalšie plnenie vojenskej povinnosti.
(2) Vláda stanovuje nariadenie o určení neschopnosti vojakov operovať vo vojenskej oblasti (postup preskúmania) a určuje právne dôsledky týchto zistení.
(3) Vojenská správa môže na ich žiadosť predĺžiť dobu trvania služby na osoby, ktoré dosiahli vek, v ktorom sa končí ich vojenský záväzok. Takéto osoby môžu byť potom na požiadanie z armády prepustené, ak niektoré núdzové opatrenia neboli nariadené. Môžu byť kedykoľvek prepustení z funkcie. Profesionálni a dôchodcovia, ktorí nežiadajú o vlastné prepustenie z armády, sa považujú za predĺženú dobu ich služby.
Vylúčenie z armády
Armáda je vylúčená z osôb, pre ktoré to súd stanoví na základe konečného rozsudku. Takéto osoby nesmú vstúpiť do armády dobrovoľne.
Povinnosť poskytovať služby osobám zvoleným do legislatívnych orgánov
V prípade členov Národného zhromaždenia alebo Slovenskej národnej rady, ak nie sú profesionálnymi vojakmi, sa nalodenie na vojenskú aktívnu službu odloží, po ktorom bude ich aktívna služba pozastavená, až kým nebudú členmi jedného z týchto legislatívnych orgánov. Takéto vojenské cvičenia sú odpustené. Ustanovenia prvej vety sa neuplatňujú, ak bol vyhlásený bezpečnostný zápis štátu.
Profesionálne a na dôchodku
(1) Profesionálni vojaci sú vojaci, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako povolanie v služobnom vzťahu, ku ktorému boli prijatí podľa osobitných predpisov. Profesionálni vojaci sú povinní vykonávať vojenské povinnosti až do ukončenia ich zamestnania.
(2) Ak profesionálny vojak požiada o prepustenie z vojenskej aktívnej služby, prepustí sa z nej, ak splnil svoju povinnosť k základnej a ďalšej službe. Výstrely podľa predchádzajúcej vety nie sú povolené v čase, keď boli nariadené žiadne núdzové opatrenia alebo vojenské cvičenia uvedené v odseku 39 ods. 8, pokiaľ vojak, ktorý žiada o prepustenie, nie je trvalo schopný vykonávať vojenskú aktívnu službu.
(3) vojaci vo výslužbe sa stávajú profesionálnymi vojakmi,
(a) ktorí boli prepustení z vojenskej aktívnej služby po veku 60 rokov;
b) ktorí boli presunutí do vopred a poberajú dôchodok podľa ustanovení o sociálnom zabezpečení ozbrojených síl po dosiahnutí veku 60 rokov;
c) ktorí boli prepustení z vojenskej aktívnej služby zo zdravotných dôvodov z dôvodu trvalej nespôsobilosti na vojenskú aktívnu službu.
Služba vojakov na dôchodku bude pokračovať, kým nebudú prepustení z armády. Vláda ustanoví nariadenie, ktorým ich možno vyzvať na dočasnú službu.
Profesijná povinnosť štátnej bezpečnosti a verejnej bezpečnosti
(1) Členovia štátnej bezpečnosti a verejnej bezpečnosti, ktorí vykonávali základnú službu, sú oslobodení od povinnosti poskytovať služby, ktorú by inak museli vykonávať počas obdobia aktívnej služby v týchto útvaroch.
(2) Osoby prepustené z aktívnej služby v tomto zbore musia slúžiť ako vojaci v rezerve toho istého roku narodenia. Vláda určí nariadením a v medziach tohto nariadenia ministerstvo národnej obrany prostredníctvom služobného poriadku, podľa ktorého môžu byť tieto osoby regulované vojenským hodnosťou, so zreteľom na hodnosť dosiahnutú v týchto radách.
Základné služby
(1) Základná služba je potrebná, ak nie je určená na náhradnú službu (§ 28) osobami, ktoré boli prijaté
a) pri pravidelných alebo dobrovoľných príspevkoch mimo času štátneho bezpečnostného strážcu alebo
b) v prípade dobrovoľných príspevkov do štátnej ozbrojenej stráže, pokiaľ neobmedzili svoju povinnosť dobrovoľne prevziať počas vojnového obdobia [odsek 6 ods. 3 písm. b) ], alebo
c) v prípade mimoriadnych príspevkov, ak sú to muži, ktorí boli platení v čase, keď ešte nemali pravidelnú dôchodkovú povinnosť, alebo ak by inak podliehali povinnosti pravidelného odchodu do dôchodku, alebo ak by sa zaviazali k základnej službe, ktorej neboli povinní.
(2) Základná služba trvá 24 mesiacov a počíta sa od dátumu jej skutočného nástupu. Ministerstvo národnej obrany môže do tej doby počítať mimoriadnu službu alebo jej časť.
(3) Vláda môže zmeniť a doplniť trvanie základnej služby nariadením.
Náhradná služba
(1) Namiesto základnej služby vykonáva náhradnú službu osoba, ktorá mu bola vymenovaná podľa § 29 až 31.
(2) Určenie náhradnej služby sa vykoná zákonom (§ 29), na žiadosť (§ 30) alebo orgánom (§ 31).
(3) Náhradná služba trvá 5 mesiacov a počíta sa od dátumu jej skutočného nástupu do lietadla. Ministerstvo národnej obrany môže do tej doby počítať mimoriadnu službu alebo jej časť.
Určenie služby právnej náhrady
Náhradnú službu určia osoby, ktoré boli zaplatené bez zavinenia po 31. decembri roku, v ktorom ukončili 30 rokov, alebo ktoré nenastúpili na základnú službu bez zavinenia do 31. decembra roku, v ktorom ukončili 30 rokov.
Určenie náhradnej služby na požiadanie
(1) Ak bolo prijatých viac osôb, než je potrebné na doplnenie počtu jednotiek zriadených podľa článku 3 ods. 3, určí sa počet osôb pre náhradnú službu, ktorý sa rovná rozdielu medzi požadovaným počtom osôb a počtom skutočne vyplatených osôb. Tento počet každoročne určí ministerstvo národnej obrany na základe počtu prírastkov a strát, ku ktorým pravdepodobne dôjde po vstupe do základnej služby.
(2) Náhradnú službu uvedenú v odseku 1 môže určiť najmä príjemca a osoby, ktoré ešte nevykonávali základnú službu počas 5 mesiacov, ak o to požiadajú, ak majú osobitné dôvody na ich žiadosť z rodinných, ekonomických alebo sociálnych dôvodov. Osoby, ktoré boli dobrovoľne prijatí do zamestnania, môžu byť identifikované pre náhradnú službu len vtedy, ak dôvody takéhoto určenia vznikli po ich odvolaní. Ak sa dôvody žiadosti vynechajú, žiadateľ túto okolnosť bezodkladne oznámi.
(3) Žiadosti o náhradné služby rozhoduje regionálna komisia; proti ich rozhodnutiu nie je podané odvolanie. Postup pri žiadostiach o náhradné služby stanovuje vláda nariadením.
(4) Ak sa navyše ukáže, že neexistovali žiadne dôvody na určenie náhradnej služby alebo ak neskôr tieto dôvody chýbajú, a ak neexistujú iné dôvody na takéto určenie, Komisia po vypočutí žiadateľa zruší pôvodné rozhodnutie a žiadateľ vyzve na poskytnutie základnej služby. Pritom sa započíta do základnej služby počas obdobia, počas ktorého bola vykonaná náhradná služba alebo časť základnej služby, ako aj za obdobie, počas ktorého boli dôvody zamietnutia žiadosti o náhradnú službu stále platné po prepustení zo základnej alebo náhradnej služby.
Vymenovanie náhradnej služby z úradnej moci
(1) Ak sa počet osôb pridelených na náhradnú službu nedosiahne podľa ustanovení § 30 ods. 2 celkového prebytku (odsek 30 ods. 1) vojenská správa pre náhradnú službu určí ďalšie osoby, ktoré ešte neukončili 5 mesiacov základnej služby. Výber musí venovať osobitnú pozornosť záujmom zamestnancov, ale musí zohľadňovať aj rodinnú, hospodársku a sociálnu situáciu.
(2) Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 sa môžu odvolať z oficiálnych dôvodov. V takom prípade sa osoba určená pre náhradnú službu na výkon základnej služby vyzve len na obdobie končiace dňom, keď by jej základná služba skončila, ak by nebola určená pre náhradnú službu.
(3) Ak podmienky § 30 ods. 1 nie sú splnené, prevod môže byť určený len pre náhradnú službu so súhlasom vlády.
Prepustenie na trvalú dovolenku miesta určenia pre náhradné služby
(1) Osoby, ktoré by podľa ustanovení § 30 ods. 2 alebo § 31 ods. 1 mali byť pridelené náhradnej službe, ale nemôžu byť pridelené tejto službe len preto, že vykonávali základnú službu dlhšiu ako 5 mesiacov, sa im poskytne trvalá dovolenka.
(2) Odseky 30 ods. 4 a 31 ods. 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na zrušenie rozhodnutia prijatého podľa odseku 1 a na opätovné zamestnávanie osoby na trvalom dovolení na základnú službu.
Začiatok základných a náhradných služieb
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét č. 20 / 1958 Z. z. o plnom znení zákona o obrane |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 02.05.1958 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0