Úplné znenie zákona č. 193 / 2008 Z. z.

Úplné znenie zákona č. 586 / 1992 Z. z. o daniach z príjmov vyplývajúcich z následných zmien a doplnení

Platný Vyhlásený úplný text
Verzie znenia: 03.06.2008
193
predseda vlády
Oznamy
Nie 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5, 5
Zákon
o daniach z príjmu
Česká národná rada rozhodla o tomto zákone:
§ 1
Tento zákon upravuje
a) daň z príjmu fyzických osôb;
b) daň z príjmu právnických osôb.

ČÁST PRVNÍ

Daň z príjmu z fyzického zaobchádzania
§ 2
Dane z dane z príjmu fyzických osôb
(1) Zdaniteľné osoby sú fyzické osoby ("daňovníci").
(2) Daňoví poplatníci, ktorí majú bydlisko alebo zvyčajne bydlisko v Českej republike, majú daňovú povinnosť, ktorá pokrýva príjmy zo zdrojov v Českej republike a príjmy zo zdrojov v zahraničí.
(3) Daňoví poplatníci, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, alebo daňoví poplatníci, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné dohody, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy získané zo zdrojov v Českej republike (§ 22). Daňovníci, ktorí sa zdržiavajú v Českej republike len na účely štúdia alebo zaobchádzania, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy získané zo zdrojov v Českej republike, aj keď obvykle bývajú v Českej republike.
(4) Poplatky obvykle prítomné na území Českej republiky sú poplatky, ktoré sa tu zdržiavajú najmenej 183 dní v príslušnom kalendárnom roku nepretržite alebo v niekoľkých obdobiach; v období 183 dní sa počíta každý začiatočný deň pobytu. Sídlo v Českej republike je na účely tohto zákona miestom, kde má daňovník trvalý byt za okolností, z ktorých možno predpokladať jeho zámer zostať natrvalo v tomto byte.
§ 3
Predmet dane z príjmu fyzických osôb
(1) Predmetom dane z príjmu fyzických osôb (ďalej len "daň") je:
(a) príjem zo závislých činností a funkčných výhod (oddiel 6);
(b) príjem z podnikateľskej činnosti a z iných samostatne zárobkovo činných činností (oddiel 7);
c) výnosy z kapitálových aktív (oddiel 8),
(d) príjmy z prenájmu (oddiel 9);
e) ostatné príjmy (oddiel 10).
(2) Príjem v zmysle odseku 1 znamená príjem z peňažných aj nepeňažných ziskov a z výmeny.
(3) Nepeňažné príjmy sa oceňujú v súlade s osobitným legislatívnym ustanovením (1a), pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak.
(4) Daň sa neuplatňuje
a) príjmy získané nadobudnutím akcií alebo podielových listov v súlade s osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi podmienky prevodu štátnych aktív na iné osoby (1), dedičstvo, vydanie m2) alebo darovaním nehnuteľností alebo hnuteľného majetku alebo majetkových práv s výnimkou príjmov z nich vyplývajúcich a s výnimkou darov prijatých v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa odseku 6 alebo s podnikom alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou; predmetom dane fyzických osôb, vzdelávacích a zdravotníckych zariadení a zariadení na ochranu opustených zvierat alebo ohrozených druhov, ale príjem nie je odvodený od nadobudnutia daru v súvislosti s vykonávaním takýchto činností;
b) úvery a úvery okrem:
1. príjmy získané veriteľom z úveru alebo úveru splateného prevodom dlhu vyplývajúceho z úveru alebo úveru vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi príjmami vyplývajúcimi zo splatenia úveru alebo úveru a cenou, za ktorú bol dlh prevedený,
2. príjem daňového poplatníka, ktorý vedie daňový register pred nesporným úverom z listu, ktorému je pohľadávka splatná,
(c) príjem z rozšírenia alebo zúženia spoločného kapitálu manželov 1b;
(d) príjem vyplývajúci zo spravodlivého urovnania sumy, ktorú je Česká republika povinná zaplatiť alebo z priateľského urovnania záležitosti pred Európskym súdom pre ľudské práva vo výške sumy, ktorú sa Česká republika zaviazala zaplatiť 1c;
e) príjem vytvorený daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 2, ktorý pomáha pri práci v domácnosti v zahraničí, alebo daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3, ktorý pomáha pri práci v domácnosti v Českej republike za stravu a ubytovanie, ak ide o príjem na uspokojenie základných sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích potrieb (aupair),
f) prijaté príjmy
1. darovanie nehnuteľností alebo iného majetku,
2. prevod nehnuteľností alebo iného majetku,
medzi osobami blízkymi predčasnému ukončeniu poľnohospodárskej činnosti 1e),
g) výnosy vyplývajúce z vyrovnania medzi spoločnými vlastníkmi rozdelením aktív podľa veľkosti ich podielu1d), výnosy z vyrovnania spoločných podnikov 4g),
h) sumu zaplatenú zdravotnou poisťovňou, o ktorú sa prekročil limit regulačných poplatkov a liekov alebo potravinových doplnkov v súlade s osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi limity regulačných poplatkov a liekov alebo potravinových doplnkov.
§ 4
Výnimka
(1) Výnimky sa udeľujú:
(a) príjem z predaja rodinného domu, bytu vrátane podielu na spoločných častiach domu alebo spoluvlastníckom podiele vrátane súvisiacich pozemkov za predpokladu, že tam predávajúci býval najmenej dva roky bezprostredne pred predajom. Podobne sa s príjmom z predaja rodinného domu, bytu vrátane podielu na spoločných častiach domu alebo spoločného vlastníckeho podielu vrátane súvisiaceho pozemku zaobchádza ako s príjmom, ak tam predávajúci sídlil bezprostredne pred predajom na obdobie kratšie ako dva roky a použil prostriedky získané na uspokojenie potrieb bývania. Na oslobodenie príjmu manželov z ich spoločných podnikov stačí, aby iba jeden z manželov spĺňal podmienky na oslobodenie, ak majetok, na ktorý sa oslobodenie vzťahuje, nie je alebo nie je zahrnutý do obchodného majetku jedného z manželov. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja tohto bytu alebo domu, ak sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, do dvoch rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku. Okrem toho sa oslobodenie nevzťahuje na príjmy daňovníka z budúceho predaja rodinného domu, bytu vrátane podielu na spoločných častiach domu alebo spoločného vlastníckeho podielu na tomto majetku, vrátane súvisiaceho pozemku, uskutočneného do dvoch rokov od nadobudnutia, a budúceho predaja rodinného domu, bytu vrátane podielu na spoločných častiach domu alebo spoluvlastníckom podiele na tomto majetku, vrátane súvisiaceho pozemku, vykonaného do dvoch rokov od jeho predaja, a to aj v prípade, že kúpna zmluva je uzatvorená po dvoch rokoch od nadobudnutia alebo po dvoch rokoch jeho predaja,
(b) príjmy z predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov neuvedené v písmene a), ak obdobie medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov. V prípade predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov nadobudnutých dedičstvom zosnulého, ktorý bol príbuzným skupiny priamych alebo manželských partnerov, sa obdobie piatich rokov skráti o obdobie, počas ktorého bol majetok zjavne vo vlastníctve zosnulého alebo zosnulého, ak majetok nadobudol po sebe nasledujúcim dedičstvom v rade priamych alebo manželských partnerov. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov vrátane tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. g), za predpokladu, že sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti do piatich rokov od ich vyradenia. Okrem toho sa oslobodenie od dane nevzťahuje na príjmy daňovníka z budúceho predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnili do piatich rokov od nadobudnutia a budúceho predaja nehnuteľností, bytových alebo nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnili do piatich rokov od ich vyradenia, a to aj v prípade, že kúpna zmluva bola uzatvorená len päť rokov po nadobudnutí alebo päť rokov po predaji. V prípade predaja pozemkov nadobudnutých predávajúcim z pozemkového úradu výmenou za úpravy využívania pôdy podľa osobitných právnych predpisov (87) sa obdobie piatich rokov zníži o obdobie, počas ktorého predajca vlastnil pôvodný pozemok, ktorý bol vymenený, a toto obdobie sa započíta aj do obdobia, ktoré trvá od vyskladnenia swapového pozemku z obchodného majetku,
c) príjmy z predaja hnuteľného tovaru. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí za predpokladu, že obdobie medzi nadobudnutím a predajom nepresiahne jeden rok. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľného majetku vrátane príjmu z predaja hnuteľného majetku uvedeného v odseku 1 písm. g) za predpokladu, že sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti a iných samostatne zárobkovo činných činností daňovníka do piatich rokov od ich vylúčenia z obchodného majetku,
(d) prijatú náhradu, náhradu za neproporcionálnu škodu, plnenie poistenia majetku a plnenie poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých za stratu príjmu a platieb prijatých ako náhrada škody spôsobenej na majetku, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti v čase vzniku straty majetku, alebo za náhradu škody spôsobenej na majetku používanom v čase prenájmu, ako aj za plnenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikateľskou činnosťou alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou daňovníka a za škodu spôsobenú nájomným osobou;
e) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu a drevného plynu, elektrární na výrobu elektriny alebo biomasy, biologicky rozložiteľných elektrární, zariadení na výrobu geotermálnej energie (ďalej len "inštalácie") v kalendárnom roku, v ktorom boli prvýkrát uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch. Prvé uvedenie do prevádzky sa takisto považuje za uvedenie do prevádzky zariadenia, na základe ktorého daňovník vytvoril alebo vytvoril príjmy, ako aj za prípady, keď sa zrekonštruovala malá vodná elektráreň do 1 MW, ak príjmy z tejto malej vodnej elektrárne do 1 MW ešte neboli vyňaté. Obdobie výnimky sa nesmie prerušiť ani v prípade stiahnutia z trhu z dôvodu technického hodnotenia (§ 33) alebo opravy a údržby,
(f) cena ponuky, reklamná súťaž alebo reklamné zloženie, s výnimkou spotrebiteľských lotérií podľa osobitného zákonodarcu12), cena športovej súťaže s hodnotou nepresahujúcou 10 000 Kč, s výnimkou ceny športovej súťaže pre daňových poplatníkov, pre ktorých je športová činnosť podnikom (§ 10 ods. 8), a ocenenie v oblasti kultúry podľa osobitných právnych predpisov12a). Cena ponuky a podobná cena zo zahraničia sú však úplne oslobodené, ak ju príjemca v plnej výške daroval na účely uvedené v článku 15 ods. 1,
g) náhrady prijaté v súvislosti s nápravou niektorých majetkových nespravodlivostí podľa osobitných právnych predpisov2, príjmy z predaja nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku alebo cenných papierov vydaných podľa osobitných právnych predpisov2, doplnok (príspevok) k dôchodkom podľa osobitných právnych predpisov2c) alebo úroky z vládnych dlhopisov vydaných v súvislosti s opravným konaním. Výnosy z predaja nehnuteľnosti vydané v súvislosti s opravou určitých majetkových nespravodlivostí podľa osobitných právnych predpisov2 sú oslobodené od dane, aj keď sa v období medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti uskutočnilo vyrovnanie medzi spoluvlastníkmi rozdelením majetku podľa veľkosti ich majetku (1d), alebo ak byt alebo nebytové priestory boli vymedzené ako jednotky podľa osobitného zákona,
h) príjem získaný vo forme dávok a služieb z nemocenského poistenia (42), dôchodkového poistenia podľa zákona o dôchodkovom poistení (43), štátnej sociálnej podpory44), peňažnej pomoci obetiam trestných činov podľa osobitného zákona (44a), sociálneho zabezpečenia (45), výkonu z uplatňovania používaných nástrojov štátnej politiky (46) a všeobecného zdravotného poistenia (47) a výkonu zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu; Ak je však príjem vo forme pravidelne vyplácaných dôchodkov alebo dôchodkov, iba suma 198 000 CZK ročne je oslobodená od dane zo sumy takéhoto príjmu, ale nezahŕňa sumu doplnkového alebo dôchodkového príspevku podľa osobitných právnych predpisov2c),
(c) príjem prijatý ako súčasť vyživovacej povinnosti alebo náhrada takéhoto príjmu podľa rodinného zákona alebo podobných transakcií poskytovaných zo zahraničia;
i) dávky sociálneho zabezpečenia, dávky pomoci v materiálnej tiesni, sociálne služby, dávky štátnej sociálnej pomoci, príspevky z verejného rozpočtu a verejné príspevky (príspevky), ktoré sa spravujú osobitnými ustanoveniami alebo podobnými transakciami poskytovanými zo zahraničia, príjmy vyplývajúce zo starostlivosti blízkeho človeka, ktorý má nárok na príspevok na starostlivosť podľa zákona o sociálnych službách (4j), do výšky poskytnutého príspevku, za predpokladu, že takéto ošetrenie vykonáva fyzická osoba, ktorá nie je povinná zaregistrovať sa podľa zákona o sociálnych službách (4k);
(j) odmeny vyplatené zdravotníckym orgánom za odber krvi a iné biologické materiály z ľudského organizmu;
(k) štipendiá (2a) zo štátneho rozpočtu zo štátneho rozpočtu, z fondov univerzity alebo verejnej výskumnej inštitúcie, štipendiá od právnickej osoby, ktorá prevádzkuje strednú školu alebo vysokú odbornú školu, alebo podobné transakcie zo zahraničia, pomoc a príspevky z fondov nadácií, nadácií a občianskych združení (48), vrátane podobných transakcií poskytovaných zo zahraničia a nepeňažných dávok, sociálna pomoc poskytovaná zamestnávateľom z fondu pre kultúrne a sociálne potreby (2b) najbližším pozostalým a sociálna pomoc najbližším pozostalým zo sociálneho fondu (po daňových ziskoch) za podobných podmienok pre zamestnávateľov, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, s výnimkou kompenzácie straty príjmu a platieb, ktoré majú charakter príjmu podľa odsekov 6 až 9;
(l) dávky z poistenia osôb s výnimkou životného poistenia v prípade strednej dĺžky života, v prípade strednej dĺžky života v prípade úmrtia alebo strednej dĺžky života a v prípade strednej dĺžky života v prípade dôchodkového poistenia a s výnimkou iných príjmov z poistenia osôb, ktoré nie sú poistené a nepredstavujú ukončenie poistnej zmluvy;
(m) služby, ktoré ozbrojené sily poskytujú vojakom v základných (náhradných) službách3a, žiakom škôl, ktorí nie sú v aktívnej službe, vojakom v zálohe, ktorí sa vyzývajú na výcvik a vojakom v aktívnej rezerve, ktorí sú dobrovoľní podľa osobitných právnych predpisov3a);
(n) disciplinárne poplatky udelené členom ozbrojených síl a bezpečnostných zborov podľa osobitných predpisov (3);
(o) servisné zariadenia a príspevky na bývanie pre profesionálnych vojakov a nároky na služby pre členov bezpečnostného zboru podľa osobitných právnych predpisov3),
(p) príjem získaný vo forme dávok úrazového poistenia podľa osobitných právnych predpisov upravujúcich úrazové poistenie (4),
(r) príjem z prevodu členov družstva, prevod podielov v transformovanom družstve (13), prevod podielov v spoločnostiach alebo predaj cenných papierov neuvedených v písmene w), ak obdobie medzi nadobudnutím a prevodom presahuje 5 rokov. Obdobie piatich rokov od nadobudnutia a prevodu práv členov družstva, podielu v transformovanom družstve (13) alebo účasti v obchodnej spoločnosti sa zníži o obdobie, počas ktorého bol daňovník členom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva pred transformáciou tejto spoločnosti alebo družstva. Ak sú splnené podmienky uvedené v § 23b alebo § 23c, obdobie piatich rokov medzi nadobudnutím a prevodom sa nesmie prerušiť pri výmene akcií, zlúčenia alebo splynutia spoločnosti. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z prevodu práv členov družstva, prevodu účasti v obchodných spoločnostiach alebo predaja cenných papierov za predpokladu, že boli nadobudnuté z obchodného majetku daňovníka do piatich rokov od skončenia jeho podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Oslobodenie od dane sa okrem toho nevzťahuje na príjmy daňovníka pochádzajúce z budúceho prevodu práv členov družstva, z prevodu dodatočného podielu v transformovanom družstve, z prevodu účasti v spoločnostiach alebo z predaja cenných papierov do 5 rokov od nadobudnutia a z budúceho prevodu práv členov družstva z prevodu účasti v spoločnostiach alebo z predaja cenných papierov nadobudnutých z jeho obchodného majetku za predpokladu, že príjem z takéhoto prevodu vzniká do 5 rokov od ukončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka, a to aj vtedy, ak sa zmluva o prevode uzavrie do 5 rokov od nadobudnutia alebo ukončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti,
(s) úroky z vkladov z úspor budov vrátane úrokov zo štátnej pomoci podľa osobitného zákona (4a);
(t) granty zo štátneho rozpočtu z rozpočtu obcí, regiónov, štátnych fondov, národného fondu, pomoci z fondu pre víno, grantov alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých podľa osobitného zákonodarcu13c) alebo grantov, grantov a príspevkov Európskych spoločenstiev, nadobúdania hmotného majetku, jeho technického hodnotenia alebo zrušenia následkov prírodnej katastrofy (§ 24 ods. 10, s výnimkou dotácií a príspevkov účtovaných na príjem (príjmy) podľa osobitného zákonodarcu20);
(u) príjem získaný vo forme nadobudnutia vlastníctva bytu ako náhrada za uvoľnenie bytu a náhrada (výplata za odstúpenie) za uvoľnenie bytu zaplateného užívateľovi bytu pod podmienkou, že náhrada (výplata za odstúpenie) bola použitá alebo použitá na uspokojenie požiadavky na bývanie najneskôr jeden rok po roku, v ktorom bola náhrada (výplata za odstúpenie) prijatá. Tento príjem je tiež oslobodený od dane, ak sa suma zodpovedajúca náhrade (dotácia na odstúpenie) vynaložila na zabezpečenie potrieb bývania do jedného roka pred jeho prijatím. Daňovník oznámi daňovému správcovi prijatie vrátenia dane (dotácia na odstúpenie) do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola poskytnutá. Podobne sa príjem z prevodu práv a povinností týkajúcich sa členstva v družstve považuje za príjem, ak sa v súvislosti s takýmto prevodom zmluva o prenájme do bytu zruší, ak daňovník použije získané finančné prostriedky na uspokojenie potrieb bývania; Podobne sa s príjmom z predaja rodinného domu, bytu vrátane podielu na spoločných častiach domu alebo spoluvlastníckeho podielu, vrátane súvisiaceho pozemku, zaobchádza mutatis mutandis za predpokladu, že tam predávajúci sídlil bezprostredne pred predajom na obdobie kratšie ako dva roky a využíva prostriedky získané na uspokojenie potrieb bývania,
v) úrokových výnosov daňovníkov uvedených v článku 2 ods. 3, ktoré vyplývajú z dlhopisov vydaných v zahraničí daňovníkmi usadenými v Českej republike alebo Českej republike,
(w) výnosy z predaja investičných cenných papierov a cenných papierov kolektívneho investovania podľa osobitných pravidiel upravujúcich podnikanie na kapitálovom trhu, ak obdobie medzi nadobudnutím a prevodom takýchto cenných papierov pri predaji presahuje šesť mesiacov a príjem z podielu na akciách pri zrušení holdingového fondu presahuje šesť mesiacov. Výnimka sa vzťahuje len na osoby, ktorých celkový priamy a nepriamy podiel na základnom imaní a hlasovacích právach spoločnosti nepresiahol 5% počas 24 mesiacov pred predajom cenných papierov. Obdobie šiestich mesiacov medzi nadobudnutím a prevodom cenného papiera u toho istého daňovníka sa nesmie prerušiť, keď sa vzájomné fondy zlúčia, zlúčia alebo prevedú do otvoreného vzájomného fondu prostredníctvom uzavretého vzájomného fondu. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja cenných papierov, ktoré sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku do šiestich mesiacov od ukončenia podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a na príjmy z kapitálového tovaru. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjem z podielu v prípade zrušenia holdingového fondu, ktorý bol alebo je zahrnutý do obchodného majetku, do šiestich mesiacov od skončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri výmene akcií emitentom za iné akcie rovnakej celkovej nominálnej hodnoty sa obdobie šiestich mesiacov medzi nadobudnutím a prevodom cenných papierov u toho istého daňovníka nepreruší; Podobne výmeny akcií, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností sa vykonávajú, ak sú splnené podmienky stanovené v oddiele 23b alebo oddiele 23c. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy daňovníka plynúce z budúceho predaja cenných papierov uskutočnených do šiestich mesiacov od nadobudnutia a budúceho predaja cenných papierov, ktoré sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku, do šiestich mesiacov od ukončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to aj v prípade, že kúpna zmluva sa uzatvorí len šesť mesiacov po nadobudnutí alebo šesť mesiacov po skončení podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podobne sa s príjmom získaným ako protiplnenie menšinovým akcionárom zaobchádza pri uplatňovaní práva hlavného akcionára na nákup zúčastnených cenných papierov podľa osobitných právnych predpisov 13d),
príjmy vyplývajúce z odpísania záväzkov v súvislosti s reorganizáciou alebo odpustením dlhu podľa osobitných právnych predpisov19a;
(y) príjem z úrokov z preplatkov, ktoré možno pripísať správcovi AIF (49), orgánu sociálneho zabezpečenia (50) a príjem z pokút za preplatky poistného, ktoré príslušná zdravotná poisťovňa vrátila po uplynutí lehoty stanovenej pre rozhodnutie o preplatkoch (51);
(z) príjmy získané vo forme daru prijatého v súvislosti s podnikom alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou ako reklamná položka s obchodným názvom alebo ochrannou známkou poskytovateľa daru, ktorej hodnota nepresahuje 500 Kč;
(za) príjem nadobúdateľa bytu, garáže a ateliéru alebo spoluvlastníctvo nebytového priestoru prijatého v súvislosti so vzájomným vyrovnaním finančných prostriedkov podľa § 24 ods. 7 a 8 zákona o bývaní 60),
zb) príjmy získané vo forme povinnej kópie podľa osobitných právnych predpisov 64a) a vo forme autorskej kópie v bežnom počte prijatej v súvislosti s používaním predmetu autorského práva alebo autorského práva;
zc) príjmy vytvorené ako náhrada za materiálne zaťaženie vzniknuté zákonom alebo rozhodnutím verejného orgánu podľa osobitnej právnej úpravy a príjmy vytvorené ako náhrada za vyvlastnenie podľa osobitného zákonodarcu4c);
zd) devízové devízové devízové devízové devízové výnosy s výnimkou účtu zahrnutého v obchodnom majetku, s výnimkou devízových swapov na domáci alebo zahraničný verejný trh, na ktorom sa uskutočňujú transakcie v takýchto menách;
(z) výkon poskytovaný v súvislosti s výkonom dobrovoľníckej služby v rámci osobitného zákonodarcu4h);
príjem vytvorený vo forme darov určených na prevádzku zoologickej záhrady, ktorej prevádzkovateľ má platnú licenciu (4i) a dary poskytnuté fyzickým osobám na poskytovanie verejných kultúrnych služieb;
(zg) príjem vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
1. výsledkom je náhrada nákladov (nákladov) na opravu, údržbu a technické hodnotenie spoločných častí domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve podľa osobitných právnych predpisov o vlastníctve do 60) v naturáliách, ak to vyplýva zo zmluvy o výstavbe iného bytu alebo nebytových priestorov alebo ich častí, za predpokladu, že majitelia bytov a nebytových priestorov v dome písomne súhlasia s preplácaním uvedených nákladov a výdavkov iných, ako je výška podielov spoluvlastníctva v spoločných častiach domu alebo ustanovené v osobitných právnych predpisoch60;
2. výsledkom je náhrada nákladov (nákladov) na opravu, údržbu a technické hodnotenie spoločných častí domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve samostatného bytového práva (60) iným vlastníkom bytu alebo nebytových priestorov domu v naturáliách vo výške presahujúcej povinnosť vlastníka bytu alebo nebytových priestorov v dome zaplatiť tieto náklady a výdavky v závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho podielu v spoločných častiach domu, za predpokladu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sa písomne dohodnú na náhrade uvedených nákladov a výdavkov iných, ako sú náklady na spoluvlastnícky podiel v spoločných častiach domu, alebo tak zabezpečia osobitné zákonodarné orgány60);
zh) príjem vyplývajúci z dodatku k doplatku 70a) pri premene, výmene akcií, zlúčení alebo splynutí spoločností alebo rozdelení spoločnosti, na ktorú má akcionár nárok v súlade s osobitnými právnymi predpismi70a) je oslobodený od dane, ak sa týka:
1. akcie, za ktoré obdobie medzi nadobudnutím a operatívnym dátumom konverzie, výmenou akcií, zlúčením spoločností alebo rozdelením spoločnosti prekročilo šesť mesiacov. Výnimka sa nevzťahuje na akcie, ktoré sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku počas šiestich mesiacov od skončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
2. podiel v spoločnosti, v prípade ktorej obdobie medzi nadobudnutím a operatívnym dátumom konverzie, výmenou akcií, zlúčením spoločností alebo rozdelením spoločnosti prekročilo 5 rokov. Výnimka sa nevzťahuje na akcie, ktoré sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku počas 5 rokov od skončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
EÚ L 347, 20.12.2013, s.
j) nájomné, náhrady a vecné dávky poskytnuté bývalému prezidentovi republiky podľa osobitných právnych predpisov;
príjem vo forme daňového bonusu (§ 35c),
príspevky z rozpočtu Európskej únie poslancom Európskeho parlamentu zvoleným v Českej republike,
m) výnosy z rezerv uložených na osobitnom účte v banke podľa osobitných právnych predpisov 22a), ak sa stanú príjmom osobitného účtu podľa osobitných právnych predpisov 22a),
príjem podľa článku 7 vyplývajúci z daňového obdobia, v ktorom sa rozhodlo o povolení reorganizácie podľa osobitných právnych predpisov 19a) a v jednom zdaňovacom období bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom sa rozhodlo o povolení reorganizácie, pokiaľ reorganizácia nebola ukončená.
(2) Obdobie medzi nadobudnutím a predajom uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b) sa neprerušuje, ak sa obdobie medzi nadobudnutím a predajom uskutočnilo:
(a) vyrovnanie medzi vlastníkmi podielov na dome vrátane príslušného podielu na spoločných priestoroch alebo rodinnom dome vrátane súvisiacej pôdy rozdelením podľa veľkosti ich podielov;
b) že v budove vymedzenej ako jednotky podľa osobitných právnych predpisov60 boli byty alebo nebytové priestory;
(c) úmrtia alebo vyrovnania spoločných podnikov manželov 4g).
(3) Oslobodenie uvedené v odseku 1 písm. e) sa neuplatňuje, ak sa daňovník vzdáva oslobodenia tým, že oznámi daňovému správcovi najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto zdroje a zariadenia uvedené do prevádzky. oslobodenie v tomto prípade sa nevzťahuje ani na prenájom takýchto zariadení alebo na prevod vlastníctva takýchto zdrojov a vybavenia na iného vlastníka.
(4) Na účely dane z príjmu fyzických osôb sa obchodným majetkom rozumie súčet majetkových hodnôt (tovar, pohľadávky a iné práva a peniaze ocenených iných hodnôt) vo vlastníctve daňovníka, ktoré boli alebo boli zaúčtované alebo zapísané do evidencie aktív a záväzkov na účely stanovenia základu dane a dane z príjmu (ďalej len "daňové záznamy"). Dátumom, keď bol majetok odstránený z majetku daňovníka, je deň, keď daňovník naposledy účtoval majetok (20) alebo ho zapísal do daňových záznamov.
§ 5
Základ dane a daňová strata
(1) Základom dane je suma, o ktorú príjem vytvorený daňovníkom v daňovom období, ktorý sa považuje za kalendárny rok na účely dane z príjmu fyzických osôb, presahuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ nie je ustanovené inak v odsekoch 6 až 10.
(2) V prípade daňovníka, ktorý počas zdaňovacieho obdobia súčasne dostáva dva alebo viac druhov príjmov uvedených v odsekoch 6 až 10, sa základ dane rovná súčtu podzákladov dane určenej podľa druhu príjmu, pričom sa použijú ustanovenia odseku 1.
(3) Ak podľa účtovníctva, daňových záznamov alebo záznamov o príjmoch a výdavkoch výdavky prevyšujú príjmy uvedené v oddieloch 7 a 9, rozdiel je strata. Strata upravená podľa § 23 ("daňová strata") sa zníži o sumu podzákladov dane určenej na základe druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovení odseku 1. Táto daňová strata alebo jej časť, ktorá sa nemôže uplatniť na zdanenie príjmu v daňovom období, v ktorom vznikol, sa môže odpočítať od súčtu podzákladov dane stanovených podľa druhu príjmu uvedeného v odsekoch 7 až 10 v nasledujúcich daňových obdobiach uvedených v odseku 34. Daňová strata (alebo jej časť), ktorú zosnulý neodpočítal od svojho zdaniteľného základu s príjmom podľa § 7 alebo 9, môže dedič odpočítať od základu dane, ak dedič naďalej vykonáva činnosť zosnulého najneskôr šesť mesiacov po jeho smrti; daňová strata sa môže odpočítať od základu dane najviac v piatich daňových obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, na ktoré sa daňová strata vypočítava.
(4) Príjem z závislých činností a funkčných výhod (oddiel 6) zaplatený alebo prijatý daňovníkom najneskôr do 31 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré boli získané, sa považuje za príjem zaplatený alebo prijatý v tomto zdaňovacom období. Príjmy vyplatené alebo prijaté po 31. dni nasledujúcom po skončení zdaňovacieho obdobia sú príjmy z daňového obdobia, v ktorom boli zaplatené alebo prijaté, a naakumulované zálohy z takéhoto príjmu platiteľom dane v súlade s článkom 38h sa nezapočítavajú voči daňovníkovi do daňového obdobia, v ktorom boli zaplatené alebo prijaté. Podobne by sa mal stanoviť základ dane a účtovať príjem z závislých činností a funkčné výhody.
(5) Základ dane nezahŕňa príjem oslobodený od dane a príjmu, pri ktorých sa ďalej stanovuje, že daň sa vyberá s osobitnou sadzbou dane podľa § 36 daňového základu.
(6) Príjem zahrnutý do základu dane (poddaňový základ) v predchádzajúcich daňových obdobiach, ktoré boli splatené, sa zníži o príjem (príjem) alebo sa zvýši o výdavky (náklady) v daňovom období, v ktorom došlo k jeho vráteniu, za predpokladu, že existuje právny dôvod na jeho vrátenie a že príjem sa nezaznamenáva do účtov alebo daňových záznamov daňovníka, keď sa základ dane (poddaňový základ) stanoví v súlade s odsekmi 7 a 9. Podobne sa s výdavkami (nákladmi) používanými ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaobchádza rovnakým spôsobom, ak nie sú splnené podmienky stanovené pre jeho uplatňovanie ako výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V prípade súm použitých ako výdavky (náklady) v predchádzajúcich daňových obdobiach, pre ktoré existuje právny základ na splatenie zo strany príjemcu, sa tieto sumy zvýšia o príjem (príjmy) alebo znížia o výdavky (náklady) v zdaňovacom období, keď bol odstránený právny základ žiadosti, za predpokladu, že vrátenie dane nebolo zaznamenané v účtoch alebo v daňových záznamoch daňovníka pri určovaní základu dane (základ dane) v súlade s § 7 a 9. Príjem zo závislých činností a funkčné výhody zahrnuté do základu dane (základ na výpočet daňového preddavku), pre ktorý existuje právny základ na vymáhanie, sa pre daňovníka zníži o príjem zo závislých činností a funkčných požitkov v kalendárnom mesiaci alebo v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch v daňovom období, v ktorom sa vrátenie uskutočnilo.
(7) V prípade daňovníka s príjmom podľa odsekov 7 a 9 sa zohľadnia zásoby nadobudnuté v kalendárnom roku predchádzajúcom roku, v ktorom začal vykonávať svoju činnosť, alebo zásoby získané z dedičstva po zosnulom, ktorý mal príjem uvedený v odsekoch 7 alebo 9, za predpokladu, že dedič naďalej vykonáva činnosť zosnulého najneskôr šesť mesiacov po jeho smrti. To isté platí mutatis mutandis pre ostatné výdavky, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so začatím činnosti.
(8) Prevod z účtovníctva do daňových záznamov sa uskutoční v súlade s prílohou 2 k tomuto zákonu. Prevod z daňových záznamov do účtovníctva sa vykoná v súlade s prílohou 3 k tomuto aktu.
(9) Pre daňovníkov uvedených v § 2 je hodnotou pohľadávky menovitá hodnota alebo náklady na pohľadávku získanú prevodom alebo cenou určenou na účely daňového dedičstva alebo daru za nárok nadobudnutý dedičstvom alebo darom. V prípade daňovníkov, ktorí sú alebo boli stranami dane z pridanej hodnoty v čase nároku, sa nominálna hodnota pohľadávky zníži o sumu dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že bola splnená ich vlastná povinnosť dane z produkcie.
(10) Rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa zvyšuje o
(a) výšku záväzku, ktorá prestala existovať, okrem jeho plnenia, započítaním, započítaním záväzkov jednej osoby do práva, dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, ktorá nahradila predchádzajúci záväzok novým záväzkom a jeho vyrovnaním podľa osobitného zákonodarcu88). Toto sa nevzťahuje na záväzky týkajúce sa zmluvných pokút, úrokov z omeškania, oneskorených platieb a iných sankcií,
(b) hodnotu záloh, ktoré sú výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržiavanie príjmov zaplatených daňovníkom s príjmami podľa článku 7, ktoré nevedie účty a výdavky v súlade s článkom 24 daňovníkovi, ktorý je pridruženou osobou (článok 23), ktorý vedie účty, s výnimkou záloh na nájomné v súvislosti s finančným lízingom, s následným nákupom prenajatej položky, ak celkový záväzok v zdaňovacom období, v ktorom boli zálohy zaplatené, nebol vyrovnaný,
(c) príjem vytvorený platiteľom dane, ktorý vedie register z účtu, ktorý pokrýva pohľadávku v prípade príjmu podliehajúceho dani podľa článku 3;
d) sumu rovnajúcu sa oceňovaniu bezhotovostného príspevku zníženú o sumu príspevku, ktorý obchodná spoločnosť zaplatila členovi družstva.
(11) Rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa zníži o hodnotu záloh zaplatených daňovníkom s príjmami podľa odseku 7, ktorý nevedie účty a výdavky v súlade s odsekom 24 daňovníkovi, ktorý je pridruženou osobou (odsek 23), ktorý vedie účty, s výnimkou preddavkov na nájomné v súvislosti s finančným lízingom s následným nákupom prenajatej položky, čím sa zvýšila zdaniteľná suma uvedená v odseku 10, počas zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol účtovaný celkový záväzok.
§ 6
Príjmy z závislých činností a funkčné výhody
(1) Príjmy z závislých činností
a) príjem zo súčasného alebo predchádzajúceho zamestnania, profesijného alebo členského vzťahu a podobný vzťah, v ktorom je platiteľ povinný dodržiavať pokyny platiteľa v priebehu svojej práce na príjmoch platiteľa. Tieto príjmy sú tiež príjmom za prácu žiakov a študentov z praktickej odbornej prípravy,
(b) príjem za prácu členov družstiev, členov a manažérov spoločností s ručením obmedzeným a príkazy akciových spoločností, aj keď nie sú povinní dodržiavať pokyny platiteľa a príjem za prácu likvidátorov pri výkone ich práce pre družstvo alebo spoločnosť;
c) odmeňovanie členov štatutárnych orgánov a iných právnych subjektov;
(d) príjmy vytvorené v súvislosti so súčasným, budúcim alebo skorším výkonom závislej činnosti uvedenej v písmenách a) až c) alebo funkciou, či už sú alebo nie sú odvodené od platiteľa, pre ktorého platiteľ vykonáva závislú činnosť alebo funkciu, alebo od platiteľa, pre ktorý platiteľ nevykonáva závislú činnosť alebo funkciu.
(2) Daňovník s príjmom zo závislých činností a funkčných výhod sa ďalej označuje ako "zamestnanec," platca príjmu ako "zamestnávateľ." Zamestnávateľ je tiež daňovníkom uvedeným v článku 2 ods. 2 alebo článku 17 ods. 3, s ktorým zamestnanec vykonáva prácu podľa svojich pokynov, aj keď sa príjem za túto prácu vypláca na základe zmluvného vzťahu prostredníctvom osoby usadenej alebo s bydliskom v zahraničí. Vzhľadom na iné ustanovenia zákona sa takto zaplatený príjem považuje za príjem zaplatený daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 2 alebo § 17 ods. 3. Ak odmena zamestnávateľa zahŕňa sumu na sprostredkovanie osobe, ktorá má sídlo alebo bydlisko v zahraničí, najmenej 60% celkovej odmeny sa považuje za príjem zamestnanca.
(3) Príjmy uvedené v odseku 1 znamenajú príjmy na pravidelnom alebo jednorazovom základe, bez ohľadu na to, či ide o právne nároky na ňom, či už sú prijaté od zamestnávateľa zamestnancom alebo osobou, na ktorú bol príslušný zákon prevedený podľa osobitných pravidiel (4b), a či sú zaplatené alebo pripísané na tovar, alebo pozostávajú z inej formy plnenia zo strany zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú zodpovední za závislý príjem zo zamestnania. Príjem je tiež suma, o ktorú zamestnávateľ platí zamestnancovi za poskytnuté práva, služby alebo tovar okrem bytu, v ktorom bol zamestnanec rezidentom dva roky bezprostredne pred jeho nákupom, nižšia ako cena stanovená podľa osobitných právnych predpisov (1a), alebo cena účtovaná iným osobám, ako aj suma stanovená v súlade s odsekom 6.
(4) Príjmy vyrovnané alebo zaplatené zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo má bydlisko v Českej republike, a príjmy daňovníkov, ako sú vymedzené v § 38c, po zvýšení v súlade s odsekom 13 sú samostatným základom dane pre zdanenie vyberané sadzbou zrážkovej dane v súlade s § 36 ods. 2 v prípade príjmu uvedeného v odseku 1 písm. a) a d) a v súlade s odsekom 10, ktorého celková suma nepresahuje 5 000 CZK pre toho istého zamestnávateľa za kalendárny mesiac. Týka sa to príjmu, ktorý účtuje alebo platí zamestnávateľ, za ktorý zamestnanec nepodpísal daňové priznanie k DPH podľa § 38k ods. 4 alebo 5.
(5) Ak sú príjmy uvedené v odseku 4 odvodené zo zdrojov v zahraničí, základom dane (sub-základ dane) je základ dane stanovený v článku 5 ods. 2.
(6) Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo bezplatne na služobné a súkromné účely, suma rovnajúca sa 1% vstupnej ceny vozidla sa považuje za príjem zamestnanca za každý kalendárny mesiac, v ktorom sa vozidlo poskytuje. Ak ide o prenajaté vozidlo, vstupná cena vozidla je založená na pôvodnom vlastníkovi, aj keď dôjde k následnému nákupu vozidla. Ak daň z pridanej hodnoty nie je zahrnutá do vstupnej ceny, zvýši sa na účely tohto ustanovenia. Ak je suma, ktorá sa má považovať za príjem zamestnanca za každý kalendárny mesiac dodania vozidla, nižšia ako 1000 Kč, príjem zamestnanca sa považuje za sumu 1000 Kč. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom bezplatne počas kalendárneho mesiaca niekoľko po sebe idúcich motorových vozidiel na prevádzku a súkromné použitie, za príjem zamestnanca sa považuje suma 1% maximálnej vstupnej ceny motorového vozidla. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi bezplatne viac ako jedno motorové vozidlo v rovnakom čase počas kalendárneho mesiaca, suma 1% celkovej vstupnej ceny všetkých motorových vozidiel používaných na profesionálne aj súkromné účely sa považuje za príjem zamestnanca. Na účely tohto ustanovenia je vstupnou cenou cena uvedená v odsekoch 1 až 9 odseku 29.
(7) Nepovažujú sa za príjem zo závislých činností a podliehajú dani okrem príjmu, ktorý nepodlieha dani podľa § 3 ods. 4, nie sú:
(a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky stanovenej alebo povolenej osobitným zákonodarcom5 pre zamestnancov zamestnávateľa uvedených v § 109 ods. 3 zákonníka práce, ako aj hodnota bezplatných jedál poskytovaných zamestnávateľom pri služobných cestách; náhradami inými ako tými, ktoré sú ustanovené v týchto osobitných právnych predpisoch, sú zdaniteľné príjmy uvedené v odseku 1;
(b) hodnotu osobných ochranných prostriedkov, pracovného oblečenia a obuvi, umývania, čistiacich a dezinfekčných výrobkov a ochranných nápojov v rozsahu stanovenom v osobitnom nariadení (5a) vrátane nákladov na údržbu osobných ochranných prostriedkov a pracovných prostriedkov, ako aj hodnotu poskytovaných uniforiem vrátane príspevkov na údržbu, ako aj hodnotu pracovného oblečenia určeného zamestnávateľom vrátane príspevkov na údržbu;
c) sumy prijaté zamestnávateľom s cieľom vzdať sa ich v jeho mene alebo sumy, ktorými zamestnávateľ platí zamestnancovi vykázané výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so zamestnávateľom, ako keby priamo vznikli zamestnávateľovi;
(d) kompenzácia za opotrebovanie vlastných nástrojov, zariadení a položiek potrebných na výkon práce poskytovanej zamestnancami podľa zákonníka práce.
(8) Ak zamestnávateľ zaplatí výdavky zamestnávateľa (kompenzácia) uvedené v odseku 7 písm. b) až d) paušálnu sumu, takéto výdavky sa považujú za vykázané do výšky paušálnej sumy stanovenej v osobitných pravidlách alebo v paušálnej zmluve vo vnútornom práve zamestnávateľa, v práci alebo inej zmluve za predpokladu, že paušálna suma bola stanovená zamestnávateľom na základe výpočtu skutočných výdavkov. Rovnaký postup uplatňuje zamestnávateľ pri určovaní paušálnej sadzby v prípadoch, keď sa zmenili podmienky, za ktorých bola paušálna sadzba stanovená. Ak ide o paušálne používanie vlastných nástrojov, vybavenia a položiek potrebných na výkon práce zamestnanca, ktoré by sa inak amortizovali, vykazujú sa len v rozsahu, v akom by zamestnávateľ uplatnil odpisy porovnateľného hmotného majetku za rovnakých podmienok v nasledujúcich rokoch odpisovania.
(9) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 sa udeľujú aj oslobodenia od dane:
(a) sumy, ktoré vznikli zamestnávateľovi na pokrytie výdavkov spojených s odborným rozvojom zamestnancov a rekvalifikáciou súvisiacou s predmetom jeho činnosti, s výnimkou súm, ktoré vznikli pri zvyšovaní kvalifikácie; výnimka sa nevzťahuje na príjmy zamestnancov v tejto súvislosti ako mzdy, mzdy, odmena alebo náhrada za ušlý príjem,
(b) hodnota jedál poskytovaných zamestnávateľom ako nepeňažných dávok pracovníkom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci konkurenčných jedál poskytovaných prostredníctvom iných subjektov;
(c) hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné výhody zo sociálneho fondu, zisk (príjmy) po zdanení alebo náklady na výdavky (náklady), ktoré nie sú výdavkami (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu zamestnávateľov na spotrebu na pracovisku;
(d) nepeňažné dávky poskytované zamestnávateľom zamestnancom Fondu pre kultúrne a sociálne potreby (a), zo sociálneho fondu, zo ziskov (príjmov) po zdanení alebo z výdavkov (nákladov), ktoré nie sú nákladmi (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, vo forme možnosti využitia rekreačných, zdravotníckych a vzdelávacích zariadení, predškolských zariadení, pretekárskych knižníc, posilňovne a športových zariadení alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové podujatia; Ak sa však poskytuje rekreácia vrátane zájazdov, zamestnanec je oslobodený od hodnoty nepeňažných výhod v celkovej výške do 20 000 CZK za kalendárny rok. Výkon zamestnávateľa posúdi aj zamestnanec pre rodinných príslušníkov zamestnanca,
e) výhodu poskytnutú zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb jej zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zľavnených lístkov;
f) príjem zo závislých činností vykonávaných na území Českej republiky vyplývajúci z poplatkov uvedených v článku 2 ods. 3 od zamestnávateľov, ktorí majú sídlo alebo majú bydlisko v zahraničí, za predpokladu, že časové obdobie spojené s vykonávaním takýchto činností nepresiahne 183 dní v žiadnom období 12 mesiacov po sebe; oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z činnosti umelcov, športovcov, umelcov a spolupracovníkov pôsobiacich vo verejnom záujme a na príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (oddiel 22 ods. 2),
g) hodnota bezhotovostných darov poskytnutých z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa príslušného nariadenia (6a), pre zamestnávateľov, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, hodnota bezhotovostných darov poskytnutých za podobných podmienok zo sociálnych fondov alebo zo zisku (príjmu) po zdanení, alebo výdavkov (nákladov), ktoré nie sú nákladmi (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, do celkovej sumy 2,000 CZK ročne pre každého zamestnanca;
h) peňažné dávky za vybavenie a dočasné formality poskytované členom ozbrojených síl a v naturáliách členom bezpečnostného zboru podľa osobitných právnych predpisov3, osobitné dávky poskytnuté členom bezpečnostného zboru podľa osobitného zákonodarcu6b) a náhradu škody na majetku podľa osobitných právnych predpisov 6c);
(c) náhradu za stratu príjmu zo služieb poskytovanú členom bezpečnostného zboru podľa právnych predpisov platných do 31. decembra 2005;
i) hodnotu prechodného ubytovania, ktoré nie je určené na ubytovanie súvisiace s prácou a ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom ako nepeňažné dávky v súvislosti s výkonom práce, pokiaľ obec prechodného ubytovania nie je totožná s obcou, v ktorej má zamestnanec bydlisko, do maximálnej výšky 3 500 CZK mesačne;
(j) mzdová náhrada vyplácaná podľa osobitných pravidiel 6d) sa rovná rozdielu medzi dávkami nemocenského poistenia;
k) náhrady za stratu dôchodku priznanú podľa zákonníka práce za obdobie pred 1. januárom 1989 a zaplatenú po 31. decembri 1992;
(l) peňažnú výhodu poskytnutú zamestnancom v súvislosti s poskytovaním bezúročných pôžičiek alebo pôžičiek s úrokmi nižšími, ako je bežná výška úrokov, zamestnávateľom fondu kultúrnych a sociálnych potrieb v súlade s osobitným nariadením (6a) a zamestnávateľmi, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, zo sociálneho fondu alebo zo zisku (príjmu) po zdanení, ak návratné pôžičky poskytnuté zamestnancom na účely bývania dosahujú výšku 100 000 CZK alebo premostia ťažkú finančnú situáciu až do výšky 20 000 CZK a zamestnancom postihnutým prírodnou katastrofou až do výšky 1 000 CZK na účely bývania a do výšky 200 000 CZK na premostenie neistej finančnej situácie;
(m) osobitný poplatok alebo poplatok za zahraničnú službu poskytovanú v cudzej mene vojakom a členom bezpečnostného zboru 6e) vyslaným v rámci jednotky nadnárodných síl alebo medzinárodných bezpečnostných zborov mimo Českej republiky počas trvania ich činnosti v zahraničí;
(n) odstupné podľa vyhlášky č. 19 / 1991 Z. z., o zamestnanosti a fyzickej bezpečnosti pracovníkov v banskom priemysle, ktorí nie sú z dlhodobého hľadiska spôsobilí na prácu, vyplácané pracovníkom presunutým alebo prepusteným zo zdravotných dôvodov z dôvodu rizika z povolania, choroby z povolania, pracovných úrazov alebo chorôb vyplývajúcich alebo zhoršujúcich sa z účinkov pracovného prostredia;
o) príjem do 500 000 CZK poskytnutý zamestnávateľom ako sociálna pomoc zamestnancom priamo spojená s preklenutím ich mimoriadne ťažkých okolností v dôsledku prírodnej katastrofy, environmentálnej alebo priemyselnej havárie na územiach, na ktorých bol vyhlásený výnimočný štát 65 CZK), za predpokladu, že takýto príjem sa vypláca z fondu pre kultúrne a sociálne potreby (2b) alebo zo sociálneho fondu za podobných podmienok pre zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje nariadenie o fonde pre kultúrne a sociálne potreby, alebo zo zisku (príjmu) po zdanení (a pre zamestnávateľov, ktorí nevytvárali zisky), na výdavky (náklady), ktoré nie sú výdavkami (náklady) na získanie, zabezpečenie a udržanie príjmov;
(p) zamestnávateľský príspevok do doplnkového dôchodkového systému so štátnym príspevkom na účet svojho zamestnanca v súvislosti s dôchodkovým fondom (9a), výška poistného, ktoré zamestnávateľ platí poisťovňou (34b) pre zamestnancov na životné poistenie alebo na životné poistenie alebo doživotné poistenie alebo dôchodok, a to aj v prípade skoršieho plnenia v prípade nároku na starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok, alebo v prípade zamestnanca, ktorý je oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť na území Českej republiky podľa osobitného zákona (89), alebo v prípade úmrtia (ďalej len "súkromné životné poistenie"), pod podmienkou, že bol v zmluve na vyplatenie poistnej zmluvy až do 60 kalendárnych mesiacov a po prvýkrát v roku Českej republiky, alebo vo veku 60 rokov alebo v inej poisťovni usadenej na území členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Týka sa to prípadov, keď má poistenec nárok na dávky zo zmlúv o súkromnom životnom poistení a keď poistenec je smrťou poistenca, osoby určenej podľa osobitnej poistnej zmluvy (123), s výnimkou zamestnávateľa, ktorý zaplatil poistné,
(r) v naturáliách a úhrada výdavkov zodpovedajúcich peňažnej hodnote druhu stanoveného podľa osobitných právnych predpisov6g) zástupcom štátu a určitým štátnym orgánom, sudcom a poslancom Európskeho parlamentu zvoleným v Českej republike,
(s) príjem prijatý vo forme náhrady mzdy, mzdy alebo zníženej mzdy alebo zníženej odmeny za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény podľa osobitných právnych predpisov47a) do výšky minimálneho nároku stanoveného osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy 47b;
(t) sumy, ktoré vznikli zamestnávateľovi na pokrytie výdavkov spojených s platením mzdy a zrážok zo mzdy zamestnanca, vyplatenie poistného príspevku (dodatočného poistenia) zamestnancovi, ako aj sumy, ktoré vznikli zamestnávateľovi na pokrytie nákladov spojených s poskytovaním bezhotovostných dávok zamestnanca.
(10) Funkčné výhody sú:
a) funkčné platy členov vlády, poslancov a senátorov parlamentu Českej republiky a poslancov Európskeho parlamentu volených na území Českej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov,
(b) odmeny za vykonávanie povinností v inštitúciách obcí, iných miestnych orgánoch, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a iných inštitúciách.
(11) Nepovažujú sa za funkčnú dávku a nepodliehajú dani z náhrady výdavkov vynaložených v súvislosti s plnením funkcie, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných pravidiel, s výnimkou náhrady ušlého príjmu. Príjmy expertov a tlmočníkov, sprostredkovateľov kolektívnych sporov a rozhodcov sa nepovažujú za funkčnú výhodu ako činnosť vykonávaná podľa osobitných právnych predpisov6f.
(12) Odseky 7, 8 a 9 sa uplatňujú mutatis mutandis na transakcie poskytované v súvislosti s výkonom funkcií.
(13) Základom dane (podzáklad dane) je príjem zo závislej činnosti alebo funkčných dávok, s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5, zvýšený o sumu zodpovedajúcu sociálnemu zabezpečeniu a príspevku do štátnej politiky zamestnanosti a všeobecnej zdravotnej poistky, ktorá je podľa osobitných právnych predpisov21 povinná zamestnávateľom zaplatiť za seba a pre pracovníka, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, o sumu zodpovedajúcu príspevkom zamestnávateľa do tohto zahraničného poistenia.
(14) V prípade príjmov pochádzajúcich zo zdrojov v zahraničí je zdaniteľnou osobou uvedená v článku 2 ods. 2 zdaniteľný príjem zdaniteľnej osoby zo závislých činností vykonávaných v štáte, s ktorým Česká republika neuzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, plus suma zodpovedajúca zamestnávateľským príspevkom na povinné poistenie podľa odseku 13 a znížená o daň zaplatenú z takéhoto príjmu v zahraničí. Ak sa závislá činnosť vykonáva v štáte, s ktorým Česká republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, zdaniteľná suma príjmu zo závislej činnosti vykonávanej v tomto štáte sa zvýši o sumu zodpovedajúcu zamestnávateľským príspevkom do poistných záväzkov podľa odseku 13 a zníži sa o daň zaplatenú z tohto príjmu v zahraničí, ale len v rozsahu, v akom daň nebola zahrnutá do domácej dane podľa oddielu 38f v predchádzajúcom daňovom roku.
§ 7
Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjem z podnikania je
(a) príjem z poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a akvakultúry (7);
b) príjmy z podnikania 8),
(c) výnosy z iných činností podľa osobitných pravidiel;
d) podiely akcionárov verejnej obchodnej spoločnosti a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným v zisku.
(2) Príjmy z iných samostatne zárobkovo činných činností, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v oddiele 6, sú:
(a) príjmy z používania alebo poskytovania priemyselných alebo iných práv duševného vlastníctva, autorských práv vrátane súvisiacich práv autorského práva (9) vrátane príjmov z vydávania, reprodukcie a šírenia literárnych a iných diel;
b) príjem z výkonu nezávislého povolania, ktoré nie je ani podnikateľskou, ani podnikateľskou činnosťou podľa osobitných pravidiel;
c) príjmy expertov, tlmočníkov, sprostredkovateľov kolektívnych sporov, sprostredkovateľov kolektívnych a kolektívnych zmlúv podľa autorského práva, rozhodcov na činnosť podľa osobitných právnych predpisov6f);
(d) príjem z činnosti správcu konkurznej podstaty vrátane príjmu z činnosti dočasného správcu konkurznej podstaty, zástupcu správcu konkurznej podstaty, samostatného správcu konkurznej podstaty a osobitného správcu konkurznej podstaty, ktorí nie sú ani podnikateľskou činnosťou, ani podnikateľskou činnosťou podľa osobitných právnych predpisov 19a).
(3) Základom dane (podzáklad) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6. Tieto príjmy sa znížia o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Odseky 23 až 33 sa uplatňujú na určenie základu dane (základ dane). Príjmy uvedené v článku 22 ods. 1 písm. c), f) a g) ods. 1 a 2 daňovým poplatníkom uvedeným v článku 2 ods. 3 predstavujú samostatný daňový základ pre zdaňovanie pri osobitnej daňovej sadzbe (článok 36).
(4) Základ dane (čiastočný základ dane) akcionára verejnej spoločnosti je súčasťou základu dane verejnej spoločnosti stanoveného v súlade s § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere ako rozdelenie ziskov podľa sociálnej zmluvy, inak sa rovná pracujúcemu9b). Ak podľa § 23 až 33 verejná spoločnosť vykazuje straty, časť tejto straty sa rozdelí akcionárovi, ako aj základ dane. Pri určovaní základu dane akcionára verejnej spoločnosti sa nezohľadňujú ustanovenia prvého odseku 18 ods. 9 a odseku 19 ods. 1 písm. g).
(5) V prípade daňovníka, ktorý je spoločníkom komanditnej spoločnosti, je časť základu dane súčasťou zdaniteľného základu alebo straty komanditnej spoločnosti určenej v rovnakom pomere ako zisk alebo strata komanditnej spoločnosti tejto dcérskej spoločnosti podľa osobitného zákonodarcu9c).
(6) Príjem autorov príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie zo zdrojov v Českej republike je samostatným základom dane s osobitnou daňovou sadzbou (§ 36) za predpokladu, že príjem uvedený v odseku 2 písm. a) v kalendárnom mesiaci nepresahuje 7000 Kč.
(7) Ak daňovník neuplatňuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v odsekoch 11 alebo 12 vo výške:
a) 80% príjmov uvedených v odseku 1 písm. a);
(b) 60% obchodov8),
(c) 50% príjmu uvedeného v odseku 1 písm. b) s výnimkou príjmu z obchodu s loďami 8;
d) 40% príjmu uvedeného v odseku 1 písm. c) alebo príjmu uvedeného v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmu uvedeného v odseku 8 alebo príjmu uvedeného v odseku 2 písm. b) až d).
Spôsob uplatňovania výdavkov uvedených v tomto odseku sa nemení so spätnou platnosťou.
(8) Ak daňovník uplatňuje výdavky uvedené v odseku 7, suma výdavkov sa považuje za zahŕňajúcu všetky výdavky, ktoré daňovník vynaložil v súvislosti s dosiahnutím príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Platiteľ, ktorý uplatňuje výdavky uvedené v odseku 7, vždy vedie záznamy o príjmoch a účtoch pohľadávok vyplývajúcich z obchodných alebo iných samostatne zárobkovo činných činností.
(9) Ak je majetok alebo hnuteľný majetok spoločným vlastníctvom jedného z manželov, ktorý sa používa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (odseky 1 a 2) jedným alebo oboma manželmi, majetok alebo hnuteľný majetok zapíše do majetku jeden z manželov. Ak majetok alebo hnuteľný majetok vlastní jeden z manželov, ale používa ho aj druhý z manželov na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (odseky 1 a 2), výdavky (náklady) na takýto nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok, ktoré možno pripísať časti nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku použitého na podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť oboch manželov, sa môžu rozdeliť medzi oboch manželov v pomere, v akom ho používajú pri svojej činnosti podľa odsekov 1 a 2. Príjmy z predaja nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku v nespoločnom vlastníctve manželov sa zdaňujú zo strany manželov, ktorí mali takýto majetok alebo hnuteľný majetok zahrnutý do obchodného majetku. Po ukončení podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa uplatňuje postup stanovený v oddiele 10 ods. 5 zákona.
(10) Príjmy uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d) sa nepovažujú za príjmy a nepodliehajú dani z náhrady cestovných výdavkov vyplácaných členom verejných obchodných spoločností a spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným do výšky stanovenej v osobitnom nariadení5.
(11) Ak sa obchodná alebo iná samostatne zárobkovo činná činnosť ukončí (prerušenie) a daňovník, ktorý vedie účty, zaplatí sumu poistného v súlade s § 23 ods. 3 písm. a) bodom 5 a § 24 ods. 2 písm. f) po stanovenom dátume, môže podať dodatočné daňové priznanie za daňovú povinnosť nižšie. Podobne právny nástupca daňovníka s príjmami uvedenými v článku 7 postupuje v prípade úmrtia daňovníka.
(12) Ak daňovník s príjmom uvedeným v § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) uplatňuje hospodársky rok 20 ako účtovný rok, podzáklad alebo daňová strata je rozdiel medzi príjmami a výdavkami za ukončený hospodársky rok. Pri zmene účtovníctva v kalendárnom roku na účtovanie v hospodárskom roku je podzákladom daňovej alebo daňovej straty uvedenej v oddiele 7 rozdiel medzi príjmami a výdavkami do posledného dňa mesiaca, o ktorom daňovník ukončí účtovanie v kalendárnom roku. Ak sa zmení účtovníctvo za kalendárny rok, podzáklad alebo strata uvedená v článku 7 ods. 1 písm. a) alebo b) sa rovná súčtu rozdielu medzi príjmami a výdavkami v hospodárskom roku a rozdielu medzi príjmami a výdavkami od času, keď účtovná závierka končí v hospodárskom roku do konca kalendárneho roka. Podzáklad sa zahrnie do daňového priznania za kalendárny rok, v ktorom sa končí hospodársky rok, alebo zmena z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak. Ak daňovník uplatňuje postup stanovený v odsekoch 7 a 8, § 7a, 12 a 13 alebo má príjmy podľa odseku 1 písm. c) alebo d) alebo odseku 2, účtovnú metódu v kalendárnom roku nemožno zmeniť na metódu hospodárskeho roka. Ak daňovník uplatňuje postup uvedený v odsekoch 7, 8, § 7a, § 12 alebo 13, alebo má príjmy uvedené v odseku 1 písm. c), d) alebo ods. 2, zmení metódu účtovníctva v tomto období na účtovanie v kalendárnom roku. Podobne daňovník postupuje s príjmami uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. d), ak verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť uplatňuje hospodársky rok ako účtovný rok.
(13) Poplatky za príjem uvedené v odsekoch 1 a 2, ktorí nevedú účty a neuplatňujú výdavky uvedené v odseku 7, musia byť v súlade s odsekom 7b. Ak každý z účastníkov združenia, ktoré nie je právnickou osobou (§ 12), je povinný viesť daňové záznamy, v ktorých zaznamenáva spoločné príjmy a spoločné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržiavanie príjmov; Na konci daňového obdobia alebo na konci daňového obdobia zapíšu do svojich daňových záznamov podiel spoločných príjmov a podiel spoločných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
§ 7a
Daň stanovená paušálnou sadzbou
(1) Platca, ktorý okrem dane z príjmu oslobodenej od dane a zdaniteľnej osobitnou sadzbou dane dostáva príjem podľa článku 7 ods. 1 písm. a) až c) vrátane úrokov z vkladov na bežnom účte, ktoré sú podľa podmienok banky určené na vykonávanie činnosti daňovníka [odsek 8 ods. 1 písm. g) ], ak vykonáva podnikateľskú činnosť bez zamestnancov alebo spolupracujúcich osôb, s výnimkou uvedenou v odseku 2, pre ktorý ročná výška takéhoto príjmu v bezprostredne predchádzajúcich troch daňových obdobiach nepresahuje 5 000 000 CZK, nie je účastníkom združenia, ktoré nie je právnickou osobou, správca dane môže na žiadosť daňovníka predloženého do 31. januára v súčasnom zdaňovacom období stanoviť paušálnu sadzbu. V žiadosti daňovník uvedie očakávané príjmy uvedené v článku 7 ods. 1 písm. a) až c) (ďalej len "predpovedné príjmy") a predpokladané výdavky na takéto príjmy (ďalej len "predpokladané výdavky") a ďalšie faktory relevantné na určenie dane paušálnou sumou uvedenou v odsekoch 2 až 7.
(2) Ak daňovník vykonáva činnosť uvedenú v odseku 1 so spoluprácou druhého z manželov, spolupracujúci manžel môže požiadať aj o paušálnu sumu. V takom prípade sa očakávané príjmy a výdavky pridelia spolupracujúcemu manželovi v súlade s odsekom 13. Nezdaniteľné časti základu dane podľa § 15, daňová úľava podľa § 35ba alebo daňová úľava podľa § 35c uplatňujú daňovník a spolupracujúci manžel.
(3) Výška dane sa určí na základe paušálnej sadzby v závislosti od výšky očakávaných príjmov, ktoré sú predmetom dane, s výnimkou príjmov oslobodených od dane a príjmov, z ktorých sa daň vyberá na základe osobitnej sadzby dane a výšky predpokladaných výdavkov, ale nie nižšej ako suma uvedená v článku 7 ods. 7. Očakávané príjmy zahŕňajú príjmy z predaja aktív zapísaných do obchodného majetku, príjmy zo zrušenia rezervy vytvorenej podľa zákona o rezervách 22a) a očakávané výdavky zahŕňajú zostatkovú cenu predaných aktív, ktoré možno amortizovať podľa tohto zákona, a výšku rezervy vytvorenej pre príslušné daňové obdobie podľa zákona o rezervách 22a). Rozdiel medzi očakávanými príjmami a očakávanými výdavkami sa upraví o výdavky požadované podľa odseku 24, na ktoré sa upustilo od právneho základu jeho uplatňovania, alebo o očakávanú nezdaniteľnú časť základu dane podľa oddielu 15. Správca dane stanoví paušálnu sumu po porade s daňovníkom do 15. mája súčasného daňového obdobia. Ak sa lehota nesplní, na toto zdaňovacie obdobie nemožno stanoviť paušálnu daň.
(4) Rozdiel medzi predpokladanými príjmami a predpokladanými výdavkami upravenými v súlade s odsekom 2 sa vypočíta na základe daňovej sadzby ustanovenej v odseku 16. Vypočítaná daň sa ďalej zníži o predpokladanú zľavu dane podľa § 35ba alebo o predpokladanú zľavu dane podľa § 35c, ktorú daňovník uplatňuje v žiadosti o stanovenie dane paušálnou sumou uvedenou v odseku 1. Paušálna suma sa neberie do úvahy pri určovaní dane, ktorá sa má kvalifikovať ako daňová prémia ustanovená v oddiele 35c. Daň stanovená paušálnou sumou je, dokonca aj po znížení očakávanej daňovej úľavy uplatnenej podľa § 35ba a § 35c, najmenej 600 CZK za zdaňovacie obdobie.
(5) Ak daňovník počas zdaňovacieho obdobia dosiahne príjem z predaja prípadu alebo práva, ktoré bolo zahrnuté do obchodného majetku alebo iného príjmu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. d), § 7 ods. 2, § 8 až 10 v celkovej sume presahujúcej 6 000 CZK za zdaňovacie obdobie, okrem dane z príjmu oslobodenej od dane a príjmu, z ktorého sa daň vyberá pri inej špecifickej sadzbe ako paušálna daň, je povinný predložiť po skončení zdaňovacieho obdobia úplné daňové priznanie a príjmy a výdavky na činnosti uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až c), ktoré sa majú uplatniť vo výške, z ktorej bol správca dane vyberaný paušálnou sadzbou, a zaplatenú paušálnu daň. Uplatňovanie tohto vyhlásenia zruší rozhodnutie o paušálnej sume. Správca dane môže stanoviť paušálnu sumu na niekoľko období zdanenia, ale nie dlhšie ako 3.
(6) Daňový správca môže rozhodnutím zrušiť daň stanovenú v súlade s odsekom 1 na zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa zistilo, že jeho výška nezodpovedá príjmu z činnosti, pre ktorú bola stanovená paušálna suma, alebo sa zmenili a doplnili podmienky uvedené v odseku 1 uplatniteľné na určenie dane.
(7) Daňový správca vypracuje protokol ústneho vypočutia (9e) o paušálnej sume. Protokol obsahuje aj rozhodnutie vydané na pojednávaní, ktoré obsahuje najmä očakávanú výšku príjmov, očakávanú výšku výdavkov, rozdiel medzi predpokladanými príjmami a predpokladanými výdavkami upravenými v súlade s odsekom 2, výšku súm uplatnených podľa odseku 15, výšku daňovej úľavy podľa § 35ba alebo daňovú úľavu podľa § 35c, výšku dane a daňové obdobie, na ktoré sa vzťahuje. Ak daňovník súhlasí s takto stanovenou daňou, nemožno proti deklarovanému rozhodnutiu podať odvolanie; v prípade nezhody sa daň neurčí jednorazovou sumou. Takto stanovená daň sa už nemeria platbou. Daňovník vedie jednoduchý záznam o výške dosiahnutého príjmu, výške pohľadávok a hmotnom majetku použitom na vykonávanie činnosti. Ak je daňovník platiteľom dane z pridanej hodnoty, vedie register v súlade s osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty 9d).
(8) Paušálna daň sa platí najneskôr do 15. decembra bežného zdaňovacieho obdobia.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaÚplné znenie zákona č. 193 / 2008 Z. z., zákona č. 586 / 1992 Z. z., o daniach z príjmov, ktoré vyplývajú z následných zmien a doplnení
Typ predpisuVyhlásený úplný text
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia03.06.2008
Účinnosť od-
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania