17 / 1945 Zb.
Dekrét prezidenta republiky na vnútroštátnom súde
Platný
Účinnosť od 09.07.1945
17.
Dekrét prezidenta republiky
z 19. júna 1945
o Národnom súde.
Na návrh vlády
(1) V Prahe sa týmto zriaďuje vnútroštátny súd.
(2) Vnútroštátny súd koná ako trestný aj ako čestný súd.
Ak zločiny prezidenta republiky z 19. júna 1945, č. 16 Z. z., o treste nacistických zločincov, zradcov a ich pomocníkov a o mimoriadnych súdoch (v iných výnosoch o vyhostení), štátneho prezidenta Národnej únie pracujúcich a Únie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, novinárov, ktorí aktívne slúžili vláde útočníkov v každodennej tlači, alebo v každom prípade osôb, ktoré boli vodcom v živote politického, vysokého úradu, vysokého úradu alebo hlavného miesta v živote hospodárskych väzieb, bude národný súd posudzovať ako trestný súd.
Vnútroštátny súd je viazaný hmotnoprávnymi ustanoveniami vyhlášky o odmene.
Osoby uvedené v § 2 budú súdení Vnútroštátny súd ako čestný súd, hoci nespáchal zločiny, ale nesprával sa po 21. máji 1938 tak, ako sa hodí pre verných a odvážnych československých občanov.
(1) Tí, ktorí budú uznaní za vinných podľa predchádzajúceho odseku, budú zbavení aktívnych a pasívnych volebných práv vo verejných radách, práva zvolať a zúčastniť sa na stretnutiach verejného zhromaždenia, organizovať sa v politických skupinách a organizáciách, vydávať politické časopisy alebo iné politické publikácie, meniť ich alebo do nich písať.
(2) Odovzdanie jedného z týchto zákazov sa súd trestá za trestný čin tri až šesť mesiacov odňatia slobody.
(1) Vnútroštátny súd rozhoduje v sedemčlenných komorách, ktoré vypracuje zástupca vnútroštátneho súdu.
(2) Predseda národného súdu, jeho dvaja podpredsedovia a predsedovia komôr musia byť odborní sudcovia. Prezident republiky ich na návrh vlády menuje. Zástupcov komôr vnútroštátneho súdu vymenúva vláda na návrh ministra spravodlivosti zo zoznamov vypracovaných národnými výbormi. Pristupujúci vnútroštátny súd, najmä tí, ktorí slúžili v zahraničnom alebo domácom odboji, alebo ktorí boli obeťami nepriateľského prenasledovania alebo vlastizrady, ich osvedčil.
(1) Na návrh ministra spravodlivosti vláda určí spomedzi osôb podľa práva ustanoveného vnútroštátnym súdom prokurátora (národným prokurátorom) potrebný počet zástupcov riaditeľov.
(2) Národný prokurátor aj jeho zástupca podliehajú právomoci ministra spravodlivosti.
(3) Národná prokuratúra určí, ktoré z osôb uvedených v § 2 alebo § 4 má súdiť vnútroštátny súd a za aké trestné činy alebo činy. Toto označenie sa vzdáva právomoci osobitných ľudových súdov a všeobecných súdov.
(1) Všeobecné ustanovenia trestného poriadku sa uplatňujú na konania pred vnútroštátnym súdom, pokiaľ nie je v tomto dekréte ustanovené inak.
(2) Konanie proti vinníkom v zmysle tohto dekrétu sa začne bezodkladne a čo najskôr.
(3) Prešetrovanie sa neuskutoční. Hľadanie musí byť obmedzené na základné fakty. Vykonáva ich štátny prokurátor, ktorý môže požiadať súdy a bezpečnostné orgány o vykonávanie jednotlivých úloh.
(4) Po skončení vyšetrovania národný prokurátor podá písomné obvinenie za trestné činy alebo v prípade potreby písomné obvinenie v zmysle oddielu 4. Námietka nie je povolená.
(5) V obžalobe alebo obžalovaní musí byť uvedený aj údaj o skutočnosti, ktorá je základom obžaloby alebo obžaloby.
O väzbe odporcu v prípade obžaloby v zmysle článku 2 rozhodne štátny prokurátor v súlade s ustanoveniami oddielov 175 a 180 trestného zákonníka.
(1) Obžalovaný má právo zvoliť si advokáta alebo požiadať súd, aby mu založil advokáta, ak je zbavený. Ak odporca neuplatní svoje práva, súd mu zriadi oficiálneho právnika.
(2) Iba osoba, ktorá dosiahla doktorát, môže byť advokátom alebo aspoň tri skúšky, ale aspoň súdnym.
(1) Odporca alebo prípadne obvinenie sa doručí priamo odporcovi s oznámením o hlavnom konaní, ktorého dátum sa stanoví až osem dní po doručení predvolania.
(2) Ak sa odporca z akéhokoľvek dôvodu nedostavil alebo sa nemôže dostaviť na súd, vnútroštátny prokurátor môže navrhnúť, aby sa hlavné súdne konanie uskutočnilo v neprítomnosti odporcu. V takom prípade musí súd zriadiť oficiálneho advokáta.
(1) Hlavné súdne konanie pred vnútroštátnym súdom sa začne po začatí konania a zistenia generálneho riaditeľa sa zistili prečítaním spisu alebo obžaloby (§ 8 ods. 4) a spravidla do 14 dní od začatia konania. Rozhovor odporcu a konanie dôkazov sa riadi pravidlami všeobecného trestného konania. Žaloby súdov a účastníkov konania sú buď obmedzené na skutočnosti, pre ktoré bol odporca podaný na vnútroštátny súd. Zatiaľ čo zistenia spolukonšpirátorov by sa nemali vynechať, nemalo by to oddialiť vykonanie rozsudku.
(2) Hlavný prípad pred vnútroštátnym súdom je verejný a ústny. Protokoly týkajúce sa výsluchov komplicov a svedkov, ako aj dobrého znalca možno vždy prečítať, ak to predseda komory považuje za účelné.
(3) Po ukončení sprievodného postupu vnútroštátny prokurátor vyhodnotí výsledky postupu a predloží konečný návrh. Predseda dá slovo obžalovanému a jeho právnikovi. Ak národný prokurátor odpovie na vyhlásenia obhajoby, obžalovaný a jeho advokát majú právo na konečné slovo.
(1) Súd potom na súkromnom pojednávaní rozhodne o rozsudku, ktorý sa riadi príslušnými pravidlami o všeobecnom trestnom konaní, pokiaľ sa v tomto dekréte neustanovuje inak. Pre uznesenie, ktoré znižuje trest pod dolnú hranicu sadzby alebo ho zmiasť, je však potrebných päť hlasov, aby bolo miernejšie alebo aby sa zrieklo sankcie (§ 16 ods. 2 vyhlášky o odstúpení).
(2) Po prvé, v hlasovaní hlasovali úradníci a starší pred mladším hlasovaním.
(3) Ak rozsudok o odsúdení za trestné činy, na ktoré je uložený trest smrti, nie je podporený najmenej piatimi hlasmi, alebo ak sa súd domnieva, že pre zistené poľahčujúce okolnosti by bol trest smrti príliš prísny, súd môže uložiť prísny trest odňatia slobody od dvadsiatich rokov do života a za podmienok stanovených v článku 16 ods. 2 nariadenia o odvete uplatniť ustanovenia, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Ustanovenia odseku 1 druhej vety sa uplatňujú aj tu.
(4) Na tento účel sa rozsudok vyhlási okamžite na verejnom súde, ktorý zasadá.
Zápisnica sa vypracuje v súlade s pravidlami riadneho postupu. Túto zápisnicu podpisujú všetci členovia súdu a stenograf.
(1) Proti rozsudku vnútroštátneho súdu neexistujú žiadne náležité opravné prostriedky.
(2) Nesprávny proces na zachovanie práva je prípustný. Vnútroštátny súd rozhodne o návrhu na obnovu trestného konania.
(1) Žiadosť o milosrdenstvo podaná osobou nemá žiadny odkladný účinok.
(2) Trest smrti sa zvyčajne uskutoční do dvoch hodín od vynesenia rozsudku. Na výslovnú žiadosť odsúdeného možno túto lehotu predĺžiť o ďalšiu hodinu. Ak sa konanie vedie v neprítomnosti obžalovaného, trest smrti sa vykoná do 24 hodín od odsúdenia.
Ustanovenia zákona č. 91/1934 Z. z. o smrti a doživotnom treste sa nevzťahujú na odsúdenia podľa tohto dekrétu.
Účinnosť tohto dekrétu sa predlžuje do 4. mája 1947.
Vykonávanie tohto dekrétu je zverené všetkým členom vlády.
Dr. Beneš v. r.
Fierlinger v. r.
David v. r.
Gottwald v. r.
Broad v. r.
Dr. Šrámek v. r.
Ursines v. r.
Gen. Svoboda v. r.
Dr. Ripka v. r.
Nosek v. r.
Dr. Šrobár v. r.
Dr. Nejedlé verzus
Dr. Stránská v. r.
Kopecký v. r.
Laušman v. r.
Děuriš v. r.
Dr. Pietor v. r.
Gen. Hasal v. r.
Hala v. r.
Dr. Šoltész v. r. o.
Dr. Procházka v. r.
Majer v. r.
Dr. Clementis v. r.,
Rovnako ako minister Masaryk
generálporučík Ferjenčík v. r.
Lichner v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét č. 17 / 1945 Z. z. o Národnom súde |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 09.07.1945 |
|---|---|
| Účinnosť od | 09.07.1945 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0