Vyzlaška Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 14 / 1989 Sb.

(1) Zriadíje sa Kranená krajná oblasť Strážovské vrchy (ďalej len "oblasť"). Jej územie je obmedzené týmto nariadením.

(2) Zemie obječia orgány geodezia a kartografia v evidencii nepožnosti. Mapy, v ktorých sú uvedené tieto údaje:

Účelom územia obce je ochrana pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralné a krajné foriem, tiesňav, hrevolňov, eróznych kollín, biofondov a genového fondu rastlinných a živarovných spoločenstiev a polky častí krajiny Strážovské a Suľovský tops; Zdračenie je optimálneho využitia so zameraním na zachovanie a zväčšovanie kterického, vodných, pôdnych a lesných pomorov, zveri zdražnôt, opätováčova a celkovej korunovovanej flóry a fauny, ako aj rozptýlených priorných výrobách osôb, kultových a estných článkov.

(1) Poľnohodársky a lesný pôdni fond v oblasti životného poistenia len sposobmi, ktoré sa týkajú práce Čuvať jej krajničný Ráz, poisťovať prírodných javov, velostvo a pestrosť druhov razlín a žičíchov, a ktoré majú pôvod v danej oblasti a zosunov pôdy. V areáli nemožného územia zahradkárskej osady. V lesoch možno umiestniť len podľa lesných hospodárskych článkov vyrobených v sféri so Sácou Krátkej krajnej obchodnej obchodnej a obchodnej časti po prevedení s orgánom štátnej obce Stredoslovenské krajské nažinové.

(2) Výstaví v obrázkoch možno vyrobiť tak, aby sa zachoval na kladu krají a zachovanie neurbaniovaných kňazov prirodných predchodcov; pri údržbe a údržbe a novaž e objektov ľudovej architektúry sa musia ochuvať typické pôvné architektonické prvky.

(3) Oštatnú hospodársku a inú činnosť na zemězí zemnosť a doprava len v súlade s článkom je daným štátom.

(4) Ochrana prvotriednych a zachovaných krajinných oblastí rázu a požití podmierok jej práce je povyných výrobkov a organizačných materiálov, ktoré sa nachádzajú na tomto území, ako aj civiov, ktoré majú svoju vlastnú v zeměssku alebo sa nachádzajú v tejto oblasti.

(1) Výkon Štatnej ochrany primorodu v areáli zabezpečuje Stredoslovenský regionálny národný výbor a príslušné národné výbory. 1) Odbornou organizáciou pre majonéziu o oblasti je správa Kranenského krajinného kraja Strážovské vrchy v Rávskej Bystrici.

(2) Organy a organizácie, ktoré sú povinné prerábať so Sárou Kráľej krajnej obce záhradné vrchy, ktoré sú určené na použitie na tětní, a ktoré sú určené na sezu štátnej obce príbuzných Stredoslovenských navštevovaných členských štátov na území tých, ktoré sú uvedené v prílohe tejto smernice do praxe.

(1) Zriadením územiach nie je dotkné ochranu príroda a jej častem podľa iným predpisov o kraných územiach a ich ochranných pásmach.2)

(2) Světnej štátnej správy príplatkov sú určené energie, ktoré sú súčasťou základných práv, sú povinné vyviezť si předných orgánov štátnej správy.

Tato zaška nabuda feknosť 1. májom 1989.

Kráľná krajná oblasť Šáhovské vrchy (ďalej len "oblasť") sa rozprestiera na země Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch:

a) Prievidza

b) Provincia Bystrica

c) RAŽ

Hranické územie ukádzky z východného bodu - prieset Závadský potok s okrajom lesa - juhosradne od cubita Veľká skala (530 m) juhozdné obrožom lesa a doliny do sedla južne od kouta Ostré vrich (548 m), ďalej pokračuje dolina južnou smerom až po južnou smerom až po južne od koty 547 m. Pokračuje v ňom hnisavý smerum, pretina dolina juhovýchodne od Hrabovej a videa na okraj lesa severozápadne od kóje 702 m, ktorá vedie k východnému okraju indolentnej obce Jablon. I.V. sleduje jeho hlinu na okraji lesa. S ňou pokračuje suchou bielou smotanou a bočným dnom východne od kabíny 532 m a vystupuje do sedla východne od kabíny 532 m Odtiaľto ide juhozradný merom pravostranná dolina Drienovka do indolánskej osady Kremeňovci, ktorého obchodza z južnej strany, potokom Drienovka pokračuje severozápadným merom, južne obchadza indolána osada Dolina do malej vyznačenej doliny na severnom svahu Malého Manína (812 m) jusouchodne od obce Plevík-Drien, ktorá pokračuje južným smerom až po okraj lesa; hranica lesa ide juhozradné cezlin Manínské porok na severných svahoch údolia Dunaja. Dilej pokračuje v južnom merom do údolia severne od chaty Ondrejová (509 m); S týmto coca ide juho-východným smerom k okraju lesa, ktorý nasleduje po severnom a juhozápadnom smerme, z juhozápadnej a južnej strany obce masív Veľký Manín (891 m) až po sedlo od Veľkého Manína. Odtiaľto ide juhovýchodných obchodných miest do sedla severovýchodne ne od Podmanína, nasleduje odtiaŽ opäť okraj lesa severovýchodný smerom na poľnú cestu norne od koty Drieňovka (482 m). Týmto smerom pokračuje východný smerom až k okraju lesa juhohradne od Hoľazneho cubitu (794 m) a je to najmä juhozradné smerom do údolia pravého prítoka Domanianšanka od nábrežia Nadskalie (583 m). Dilej v uzom smere vedie cez main dolu Domanianšanka, pred cestou II. Trieda Rakská Bystrica-Prečín a na severnom svahu Domanianžanšanka pokračuje západným smerom lesa a potokom Kvašovská, po jeho zrážke s pravou zastávkou juhovýchodne od Zemianskeho Kvaša a po zrážke s Avostranskontom Bukovinom (601 m) pokračuje južná smura Kvašovského potoka. Z dna podlažia, juho-juho-východne od dielkovej kóje (572 m), západne od okraja lesa, ktorý nasleduje po jeho západným zápachom do krištáľovského lesa, žiar v sedle dielkového lakťa (572 m). Diabol pokračuje baňou svojho hnisajúceho smera na okraji lesa a s ním prevažne južným smerom na južnom vrchu Roháča (720 m); Tím pokračuje so Smerom do Indolent Podskalia. Ide po východnom a južnom okraji indolána do údolia pravého prítoka Pružinky, povodeň tohto údolia pokračuje do neúprosnej Tástie na okraji lesa, ktorý je po bočnom vyklčovaní masívu Trudvíku na juh, pokračuje po ceste III. Triedy Tástie-Prážina a potokom Pružinka na okraj lesa, ktorý nasleduje po doline avokálneho prítoku Pržinky južne od Tástia; štucco na západ od lesnej cesty, ktorá pokračuje do úpätia nížiny. Odtiaľto ide južné merom k okraju lesa, ktorý pri južnom a západnom smerom pokračuje po lesnom chodníku na dolnom západe od nábrežia Tupá Malenica (678 m), ktorú nasleduje do jarnej plochy neobmedzeného lesného prítoku Prunky, odkiaž pokračuje západným šmrom smerom na sever a severozápadne od Ostí Malenice po malú výraznú mriežku, po ktorej severozápadný smrek pokračuje do okraja lesa východne od osady Podmalenica. Vonkajší okraj lesa pokračuje s jeho západným smerom do pravostranného prítoku Slatinského potoka západne od kabíny Ostá Malenica (909 m), bočným krstom stredoveku severozápadného merom do sedla juhovýchodne od kabíny 474 m. Uprostred lesnej cesty na pravostranný prítok Slatinského potoka, ktorý nasleduje až po útok so Slatinským potokom. OdtiaŽ vedie NOROZÁDNÁM Smerom po její spatran s živostranným prítomným od koty Bukovina (562 m); dolinou tohto minutné tok ide juhohradném merom po jeho avovostranskom týtok. Prítoko a jeho baňa pokračujú južným smerom do sedla severne od Stupičia (799 m). Pretína obrad lesných cistov a crbtom ide juhozápadne od okraja lesa. Tu sa Stuca na západe, okraje lesa pokračujú na západ a južne až po cestu III. Trieda Košecký Podhradie - Košecký Rovné, ktorá nasleduje juhovýchodným smerom až po pravostranný prítok potoka Podhradí od lakťa 534 m, pokračuje po tomto potoku a vylučuje trasu do kolízie s Podhradským potokom. Dilej ide severozápadný smerom po prúde potoka Podhradie k okraju lesa, ktorý nasleduje po západnom smerom do hlavnej doliny ľadového trivodu podhradského potoka juho- juděchodne od obce Košecký Podhradie; Juho-juhový leňoch z bočného údolia ide do sedla z kabíny 554 m a dno pravého prítoku porubského potoka pokračuje jeho západným smrekom do vodného toku do východnej indolentnosti obce Horná Poruba. Južný Smerm s ním pokračuje pozdĺž južného okraja indolentu; odtiaľto v nemenenom smere monitoruje vodný tok na ceste II. vyskúšať Ilava - Valaska Belá, po ktorej sú južné merom po hranicu Západoslovenský a Stredoslovenský kraja, do sedla vradne od kouta Štefanec, po ktorej vedie východný smerom norne od koty Štefanec (645 m) do priečník hraničník okresov Trenčín, Rejská Bystrica a Prievidza. Tu sa nachádza na severe a pozdĺž hranice okresu Rakská Bystrica a Prievidza ide na severe a východe smerom, pokračuje churbtom prechadzajúc koty 948 m, Susha Hora, Hrubá Zliezajňa (951 m) až do závoja Strednej doliny juhovýchodne od obce Horná Stredná. Cez severovýchodný svah Strednijského údolia pokračuje juhovýchodná šmura na hranici lesoparkov severovýchodne od obce Kutnárovice a lesná cesta vedie k okraju lesa. Po okraji lesa nasleduje južná šmura, východne od obchadza lakťov 808 m a Bedaba (826 m) až po gargoyle juhovýchodne od kóje Beda (826 m). Pokračuje v Chrtome na juhovýchod k potokovskému útoku v Slávikovej Doline východne od obce Veľký Fashkovci, potok Slavikovej doliny na juhovýchod smerom do potoka Jasenina. Pokom z Jaseniny pokračuje s južným Smerom, po cca 100 m sa štucco na východ a hlavne východný Smerom id grbtom, severnou obchadza osadou Sunegovci, prechadza cubit 725 m, Kozkárovci osada k sedlu východne od osady Shindliarovci; detiažide severovýchod smerom lesná cesta, južne obchadza osada Cobrial,ide na chrbat Kolenová (824 m) - kota 913. Po ňom Hranica pokračuje severným, severovýchodným a východným smerom, prekrúca lakte Kolenovej (824 m), Číčerman (955 m), Jedľovec (849 m) a bočným škrtom Schhadza do údolia Tusina severozápadne od Kostolnej doliny. Potokom Tžina vedie severozápadný merom po svojom prvom avokolaterálnom tritoku. Prítoko, závora jeho údolia a strana orby je na podstavci Dlla Lúka (979 m), kde sa hranica stáča a severný smerom ide po hlavnom guge z útulku Homôlka (1063 m) a Čelo (1016 m). Z kóje Čelo (1006) pokračuje cez sedlo až po bezmennú kot, z ktorej sa na ceste III vyskúšala čičmany-Fakkov južne od koty Bartošová (870 m). Týmto spôsobom sa na severozápade a na Komatnej Doline pokračuje do severozápadného šmorom až do bodu 938 m. Chrbtom ide juho-západ a severozápadne, predchodza cubit Gross Kecka (1037 m), zo sedla vyblednie od tohto lakťa po kubit Hradok (788 m). Od tohto obdobia pokračuje churbtom so severozápadnou vôňou Strážovského Brookin útok s pravou rukou prúdi z dediny Predhorie. Tento provokatívny vedián na okraj lesa, ktorý nasleduje severozápadne, najmä obce Mlyniste a Riedka. Severozápadne od obce Riedka sa Hranica Stuca a severovýchodný smerom pokračuje okraj lesa na ceste III Trieda Tástie-Spring. Týmto smerom je severozápadne vôňa na križovatke s cestou III Trieda v smere Děurdev na západ od lakťa Michal (524 m). Pokračuje severovýchodnou a východnou noru do bočného údolia severozápadne od Děurdeva. Tu sa hranica stacha na severe a údolie pokračuje severné a východné smerum k roštu južne od Strane lakťa (836 m). Chrbtom vedie južne smerom a po cca 500 m severozápadne od kóje 530 m sa štucco východne. Východný, severovýchodný a severo-severo-severo-smerum pokračuje na juho-východných a východných svahoch Močiarnej až po prúd Domanianžanky, ktorá nasleduje po severozápadnom smerme až po slávu II. a III. pokusov Prečin-Domaniža-Zemianska Závada. Hranica prechedza cesta II. vyskúšala Prečine- Domaniža severovýchodný smerom k okraju lesa a neoznačené dno pokračuje východnou šmuru k najjužnejšiemu svahu k okraju lesa juhovadne od kubitu Dúpna (702 m). Okraom z lesa stredoveka severovýchodným smerom na lesnom vesmíre v kabíne 630 m Bočná strana gule je reprezentovaná jeho západným smerom na bezmyšlienkovej kóji juhowadne z kóje 630 m; guľa pokračuje severným a severovýchodným smerom, predchodzou lakťa Vysokého kopca (766 m) až do lakťa Jibrid (867 m). Bočná podkova vedij východnej a severovýchodnej smerom do sedla nad jarným územím Medník juhowaden z lakťového kameňa Diel (652 m). Nenápadná dolina schadza do takého pravačka dolina južne od kota 729 m, ktorá smeruje na severovýchod na potok vradne od kota Veľký vásock (639 m). Údolie potoka pokračuje proti prúdu severozápadného smeru na okraj lesa z obce Babkov. Hranica lesa Vedie severne k jari potoka severozápadne od Babkova; diabol šerves cez crbat medzi obcami Babkov a Podhorie k okraju lesa, ktorý ho nasleduje do sedla severozápadne od lakťa Přích (560 m). Odtiaľto pokračuje po avokolaterálnom prítoku Závadský potok juhohradne od obce Pezlina a dolinou tohto tritodoku sa nachádza na severovýchode k okraju lesa, Okrajomský les pokračuje na sever a severozápad k severnej doline Žavostranný tributárny potok južne od Coca 564 m S touto baňou a okrajom lesa pokračuje na severovýchode Závadský potok cestou III. Triedy Hričský Podhradie-Peklina, kde sa nachádza na juhovýchode a vedie krajom les cez kot Veľká skala (530 m), bočný škrtom východne od obce Hričovské Podhradie schadza na východný bod.

Výmera Územia má výmeru 30 979 ha (z toho 24 104 ha lesníckej pôdy fond, 5906 ha poľnohodársky pozemok fond a 969 ha opatných plôch).