Zákon č. 13 / 1954 Zb.

Zákon o národných výboroch

Platný Účinnosť od 17.05.1954
13.
Zákon
z 3. marca 1954
národných výborov.
Národné zhromaždenie Československej republiky rozhodlo o tomto zákone:

Oddíl 1.

Miestne štátne orgány.
§ 1.
(1) V regiónoch, krajoch a obciach sú miestnymi orgánmi štátnych orgánov národné výbory.
(2) Národné výbory sú orgánmi pracujúcich. Zorganizujú tvorivé sily pracovníkov tak, aby boli životy všetkých našich pracujúcich občanov čoraz bohatšie a šťastnejšie. Získavajú, presviedčajú, mobilizujú a organizujú všetkých občanov svojho obvodu, aby sa aktívne zúčastňovali na hospodárskej a kultúrnej výstavbe štátu, na rozvoji a kvitnutí republiky, na zabezpečovaní socialistického blahobytu pracovníkov a na spoločnom úsilí o udržanie mieru medzi národmi.
§ 2.
(1) V okresoch sú miestnymi orgánmi regionálne národné výbory, okresné národné výbory, mestské a miestne národné výbory, hlavné mesto Prahy a v Bratislave sú ústrednými národnými výbormi, v Prahe, Bratislave a v regionálnych mestách aj okresné národné výbory.
(2) Mestské národné výbory sú zriadené v sídle regionálnych národných výborov a sú zriadené ako regionálne národné výbory. Vláda môže určiť, že obecný národný výbor priamo riadi činnosť miestnych národných výborov v niektorých okolitých obciach.
(3) V mestách, v ktorých sa nachádza obecný národný výbor, môže regionálny národný výbor vytvoriť mestské oblasti, v ktorých pôsobia okresné národné výbory.
(4) Rozhodnutie regionálneho národného výboru môže tiež vytvoriť miestny národný výbor pre viaceré obce. Pred prijatím rozhodnutia musí regionálny národný výbor vypracovať stanovisko zúčastnených obcí.
§ 3.
(1) Národné výbory volia pracujúci ľudia. Ľudia posielajú svojich najlepších zástupcov do národných výborov, ktoré si zaslúžia stať sa zástupcami ľudu a ktoré zaručujú, že budú plniť svoje úlohy správne.
(2) Do regionálnych národných výborov je zvolený jeden člen na 7000 obyvateľov, 75 členov je volených v regiónoch do 525 000.
(3) Člen je zvolený do regionálnych národných výborov pre každých 1000 obyvateľov z 1; 35 členov je volených v krajoch do 35 000 ľudí a 60 členov je zvolených v krajoch nad 60 000.
(4) Jeden člen je zvolený do miestnych národných výborov pre najmenej 100 obyvateľov a najviac 500 obyvateľov podľa veľkosti mesta; 300 členov je zvolených v mestách nad 150 000 obyvateľov.
(5) Pre miestne národné výbory a okresné národné výbory sa vyberie jeden člen pre najmenej 50 obyvateľov a najviac 200 obyvateľov podľa veľkosti obce (okresu); vyberie sa 9 alebo 11 členov v obciach do 400 obyvateľov, 400 až 600 obyvateľov 12 členov v obciach (okresoch) viac ako 40 000 členov.
(6) Jeden člen je zvolený do ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy za každých 4000 obyvateľov. Jeden člen je zvolený do národných okresných výborov v hlavnom meste Prahy pre každých 500 obyvateľov; 35 členov je vybraných v obvodoch do 17.500 a 150 členov je vybraných v obvodoch nad 75 000.
(7) Člen je zvolený do Ústredného národného výboru Bratislavy za každých 1500 obyvateľov. Člen bude zvolený do Okresných národných výborov v Bratislave za každých 500 obyvateľov; 50 členov je vybraných v obvode do 25 000 obyvateľov.
(8) Podrobnejšie určenie počtu členov národných výborov a spôsobu, akým sa uskutočňujú voľby, je ustanovené v zákone o národných výboroch.

Oddíl 2.

Územné správne jednotky.
§ 4.
(1) Územie Československej republiky je rozdelené na regióny, regióny sú rozdelené na kraje a okresy sú rozdelené na obce. Súčasné usporiadanie územných častí týmto zákonom nie je zmenené a doplnené.
(2) Existuje potreba zákona vytvoriť alebo zrušiť región alebo podstatne zmeniť jeho územie alebo zmeniť sídlo regionálneho národného výboru; iné zmeny na území regiónov môže uskutočniť vláda. Podľa vládneho nariadenia môžu byť kraje vytvorené alebo zrušené alebo ich územie sa môže podstatne zmeniť a môže sa zmeniť sídlo okresných národných výborov. Ďalšie zmeny na území krajov vykonávajú regionálne národné výbory. Regionálne národné výbory tiež vytvárajú a rušia obce a menia svoje hranice; Pred prijatím rozhodnutia musí regionálny národný výbor vypracovať stanovisko zúčastnených obcí.
(3) Ustanovenia o zmenách územia okresov sa uplatňujú mutatis mutandis na mestá, v ktorých sa nachádza obecný národný výbor.

Oddíl 3.

Praha hlavné mesto.
§ 5.
(1) Ústredný národný výbor hlavného mesta Prahy je postavený na rovnakej úrovni ako regionálny národný výbor a je podriadený vláde. V okresoch Prahy sú okresné národné výbory založené na regionálnom národnom výbore.
(2) Územie hlavného mesta Prahy pozostáva zo samostatnej územnej jednotky.
(3) S cieľom výrazne zmeniť územie hlavného mesta Prahy je potrebný zákon; Ďalšie zmeny na území hlavného mesta Prahy vykonáva vláda.
(4) Vládne predpisy môžu vytvoriť, zrušiť alebo významne zmeniť okresy v Prahe; iné zmeny a doplnenia vykoná Ústredný národný výbor, ktorý pred prijatím rozhodnutia vypracuje stanovisko zúčastnených okresných národných výborov.

Oddíl 4.

Bratislava a Vysoké Tatry.
§ 6.
(1) Ústredný národný výbor mesta Bratislavy sa rovná Regionálnemu národnému výboru a je podriadený rade autorov. V mestských okresoch Bratislavy sú okresné národné výbory, postavené na rovnakom ako okresný národný výbor.
(2) Územie Bratislavy tvorí samostatný územný celok.
(3) Slovenský zákon o národnej rade je potrebný na podstatnú zmenu územia Bratislavy; ďalšie zmeny na území Bratislavy vykoná rada autorov.
(4) Obvod mesta Bratislavy môže byť vytvorený, zrušený alebo podstatným spôsobom zmenený na základe rozhodnutia rady autorov; iné zmeny a doplnenia vykoná Ústredný národný výbor, ktorý pred prijatím rozhodnutia vypracuje stanovisko zúčastnených okresných národných výborov.
§ 7.
Pre územie Vysokých Tatier je vzhľadom na svoj význam kúpeľov zriadený mestský národný výbor, ktorý riadi priamo rada delegátov. Pôsobnosť a organizácia obecného národného výboru vo Vysokých Tatrách a jeho území stanoví Slovenská národná rada.

Oddíl 5.

Spojenie s ľuďmi.
§ 8.
(1) Každý občan má právo kontaktovať národný výbor alebo jeho člena alebo poradiť národnému výboru a v primeranej lehote dostať správu o zaobchádzaní.
(2) Národné výbory pracujú v úzkom kontakte s pracovníkmi svojich príslušných okresov. Národné výbory a ich členovia priamo konzultujú s občanmi pri riešení dôležitejších otázok a pri plnení ich úloh; zvolávajú verejné zasadnutia, zasadnutia vynikajúcich zamestnancov a tak. Národné výbory sa učia zo skúseností pracovníkov, využívajú a rozvíjajú svoju iniciatívu a zapájajú ich do práce národných výborov čo najviac.
(3) Pre občanov je neodňateľné právo kontrolovať prácu národných výborov a kritizovať ich prácu. Národné výbory sú povinné venovať veľkú pozornosť tejto kritike, reagovať na akúkoľvek vecnú kritiku a využiť ju na zlepšenie ich činnosti.
(4) Národné výbory pozostávajú z voličov a pravidelne ich informujú o ich činnosti.

Oddíl 6.

Úlohy a činnosti národných výborov.
§ 9.
(1) Základnou úlohou národných výborov je budovať a konsolidovať podľa usmernení vlád v mestách a dedinách socialistický poriadok a starať sa o blaho človeka vo všeobecnosti. Národné výbory sa v prvom rade zaoberajú zabezpečením čo najplnšieho uspokojovania bežných potrieb života pracovníkov. Sú znepokojení zvyšovaním kultúrnej úrovne ľudí neustálym zlepšovaním ich životných podmienok, najmä zlepšovaním bývania a zdravotníckych zariadení a podmienok vzdelávania mládeže a zlepšovaním všetkých zariadení slúžiacich pracujúcim ľuďom.
(2) Zabezpečenie tejto úlohy zaväzuje národné výbory organizovať a riadiť hospodársku, kultúrnu a sociálnu výstavbu vo svojej oblasti, najmä:
organizovať, riadiť, plánovať a kontrolovať hospodárstvo miestneho významu, zabezpečovať neustále zlepšovanie miestnej výroby a poskytovať komunálne služby k stále väčšej spokojnosti obyvateľstva;
zabezpečiť využívanie všetkých rezerv na svojom úseku, najmä nevyužitých výrobných možností a zdrojov surovín a zabezpečiť plnú zamestnanosť miestneho obyvateľstva,
zabezpečiť plánovanú údržbu a výstavbu verejných zariadení slúžiacich obyvateľstvu, údržbu a výstavbu obytných nehnuteľností a zlepšenie služieb zdravotníckych zariadení,
sú dobrými manažérmi, zabezpečujú iniciatívy, najmä z miestnych zdrojov, financovanie na plnenie svojich úloh, zostavovanie rozpočtu a monitorovanie jeho hospodárskej výkonnosti,
zabezpečiť neustály rozvoj a zvyšovanie poľnohospodárskej výroby a zároveň hospodársky a ekologicky posilňovať a pomáhať jednotným poľnohospodárskym družstvám a poskytovať pomoc malým a stredným poľnohospodárom;
postarať sa o zásobovanie obyvateľstva všetkými druhmi potravín a priemyselného tovaru, zlepšenie obchodnej siete a vykonávanie úloh v oblasti nákupu poľnohospodárskych výrobkov,
starať sa o hospodársky a kultúrny rozmach a vzostup ich územia,
zabezpečiť priaznivé podmienky na realizáciu štátneho plánu národného hospodárstva, vzdelávať občanov o novom vzťahu k práci a podporovať rozvoj socialistickej hospodárskej súťaže,
spolupracujú s ústrednými a inými orgánmi a orgánmi a podnikmi, zariadeniami a organizáciami a pomáhajú im pri plnení ich úloh;
starať sa o zdravie pracovníkov a rozvoj telesnej výchovy a športu,
zúčastňovať sa na ochrane mierových stavebných prác proti vonkajším aj vnútorným nepriateľom a prispievať k upevneniu obrany republiky,
svedomite zachovávajú zákony, nariadenia a uznesenia vlády a iných nariadení a vychovávajú občanov v duchu rešpektovania právneho poriadku,
chrániť socialistické vlastníctvo a viesť občanov k šetrnému a svedomitému zaobchádzaniu s národným majetkom.
(3) Národné výbory monitorujú a uľahčujú výkon všetkých verejných orgánov a iných subjektov na ich území.
§ 10.
(1) Národné výbory sa pravidelne stretávajú na svojich zasadnutiach, a to:
ústredné a regionálne národné výbory najmenej štyrikrát ročne,
okresné a mestské národné výbory, ako aj okresné národné výbory v hlavnom meste Prahy a Bratislavy najmenej šesťkrát ročne,
okresné a miestne národné výbory aspoň raz mesačne.
(2) Ak o to požiada aspoň štvrtina členov národného výboru alebo národného výboru vyššieho stupňa alebo jeho rady a pokiaľ ide o ústredné a regionálne národné výbory, vláda sa zvoláva na mimoriadnom zasadnutí národného výboru.
(3) Zasadnutia národného výboru zvoláva jeho predseda na základe uznesení Rady, ktoré tiež pripravujú jeho zasadnutia; uznesenie Rady o zvolaní zasadnutia nie je potrebné, ak sú stanovené podmienky uvedené v predchádzajúcom odseku. Zasadnutia národných výborov sú podstatne verejné.
(4) Národný výbor môže prijať záväzné uznesenie, ak je prítomná absolútna väčšina jeho členov; pre uznesenie je potrebná väčšina prítomných členov.
§ 11.
(1) Zasadnutia národného výboru sú vyhradené:
(a) zvoliť a odvolať prezidenta, jeho zástupcu, tajomníka a ostatných členov rady, aby vymenovali a oslobodili vedúcich odborových zväzov a správnych orgánov rady národného výboru;
b) volí a prepustí predsedov stálych komisií a ich ostatných členov;
(c) hodnotí a vyhodnocuje, ako jednotliví členovia národného výboru vykonávajú svoje funkcie a vykonávajú svoje úlohy a nepretržite monitorujú činnosti svojich stálych výborov;
d) schvaľuje plán rozvoja hospodárstva svojho územia, rozpočet a účty národného výboru;
e) diskutovať o iných opatreniach, o ktorých sa rozhodne v súlade s osobitnými ustanoveniami alebo uzneseniami vyšších inštitúcií;
(f) vydávať všeobecne záväzné nariadenia a schvaľovať nariadenia vydané radou národného výboru v prípadoch nevyhnutnosti a naliehavosti.
(2) Národné výbory na svojich zasadnutiach prerokujú všetky relevantné miestne a národné otázky, najmä uznesenia vlády, na základe správ ich rady, ich komisií a ich členov, posúdia dosiahnuté výsledky, riadia a kontrolujú činnosti svojich výkonných orgánov, ich členov a komisií, ako aj činnosti národných výborov nižšej triedy.
§ 12.
Národný výbor na nižšej úrovni riadi národný výbor na vysokej úrovni; ústredné a regionálne národné výbory riadi vláda na Slovensku prostredníctvom rady autorov. Národné výbory zodpovedajú za svoju činnosť orgánom, ktoré ich riadia, a uznesenia týchto orgánov a vyšších orgánov sú pre ne záväzné. Tieto orgány majú tiež právo preskúmať uznesenia a opatrenia národných výborov, ktoré spravujú, a môžu ich zmeniť a doplniť alebo prerušiť. Rada národného výboru na vyššej úrovni má právo pozastaviť výkon uznesení vnútroštátneho výboru na nižšej úrovni až do prijatia rozhodnutia národného výboru na vyššej úrovni.
§ 13.
(1) Národné výbory môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ak je to potrebné na plnenie ich úloh. Všeobecné záväzné predpisy národných výborov nie sú v rozpore so zákonmi a inými právnymi predpismi vydanými národnými výbormi vyššieho stupňa alebo vládou, alebo nariadeniami vydanými na vykonávanie zákona alebo vládou ministrov, ministerstiev alebo iných ústredných orgánov.
(2) Vo všeobecnosti záväzné nariadenia národného výboru podpisuje predseda a tajomník. Môžu byť vyhlásené len vtedy, ak ich schváli národný výbor na vyššej úrovni alebo jeho rady a pokiaľ ide o reguláciu ústredných a regionálnych národných výborov, vláda.
(3) V prípade potreby a bezodkladne sa môže vydať všeobecné záväzné nariadenie a rada národného výboru so súhlasom vyššieho orgánu uvedeného v odseku 2; takéto nariadenie sa skončí, ak ho národný výbor neschváli na nasledujúcom zasadnutí.
(4) Vo všeobecnosti záväzné nariadenia nadobúdajú účinnosť dňom ich uverejnenia, pokiaľ neustanovujú neskoršie uplatňovanie; prestanú platiť po dvoch rokoch odo dňa nadobudnutia účinnosti, pokiaľ nie je stanovená kratšia doba platnosti.
(5) Nariadenia, ktoré bol národný výbor alebo jeho výkonný orgán oprávnený vydávať osobitným zákonom alebo vládnym nariadením (odsek 90 ods. 3 ústavy), nevyžadujú súhlas stanovený v odseku 2.

Oddíl 7.

Stály výbor národného výboru.
§ 14.
(1) Každý národný výbor si spomedzi svojich členov zvolí stály výbor pre každú pracovnú sekciu. Členovia národných výborov sa denne zúčastňujú na práci stálych výborov. Prostredníctvom stálych komisií sa Národný výbor podieľa na správe štátu širokého spektra pracujúcich a zameriava svoju iniciatívu na plnenie úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby.
(2) Stále komisie riadi a kontroluje národný výbor a zodpovedajú sa mu; nemajú rozhodovaciu právomoc a nemôžu priamo zasahovať do činností odborových zväzov a správnych orgánov alebo iných orgánov.
(3) Národný výbor volí svoje prvé zasadnutie za predsedu a ostatných členov stálych komisií; stálymi výbormi sú najmenej traja členovia. Stály výbor si môže spomedzi svojich členov zvoliť tajomníka za zástupcu predsedu Komisie.
(4) Ak je to potrebné na riadne plnenie úloh Stáleho výboru národného výboru, nečlen môže byť tiež členom národného výboru.
§ 15.
(1) Stále komisie pomáhajú národnému výboru úspešne realizovať svoje národné hospodárske plány, ďalej zvyšovať materiálnu a kultúrnu úroveň pracovníkov a vykonávať iné úlohy národného výboru.
(2) Stále komisie spolupracujú pri príprave uznesení národného výboru a jeho rady; skúmajú vykonávanie uznesení národného výboru a jeho rady; spolupracujú pri vykonávaní uznesení a rozhodnutí národného výboru, jeho výkonných orgánov a iných orgánov v rámci národného výboru; diskutujú o iniciatívach a sťažnostiach občanov a podávajú o nich správy národnému výboru alebo jeho výkonným orgánom návrhy na ich vykonanie a vykonávajú úlohy, ktoré im pridelil národný výbor.
(3) Stále komisie monitorujú prácu odborov a rád národných výborov, iných orgánov a podnikov v rámci národného výboru pri plnení ich úloh a majú právo požadovať od nich správy a vysvetlenia.
(4) Návrhy vyplývajúce z práce stálych výborov alebo sťažností občanov predkladá stála komisia národnému výboru alebo jeho rade. Návrhy predložené stálym výborom rade národného výboru prerokuje rada čo najskôr. Ak Stály výbor nesúhlasí s uznesením Rady, môže vec postúpiť národnému výboru na posúdenie.
§ 16.
Permanentné komisie vytvárajú široké aktíva od modelových pracovníkov všetkých odvetví ekonomického života, vedy a kultúry a od ostatných občanov, ktorí môžu využívať výhody sekcie, pre ktorú bola zriadená stála komisia. Aktivisti majú vo výbore poradné hlasovanie.

Oddíl 8.

Práva a povinnosti členov národných výborov.
§ 17.
(1) Člen Národného výboru je zástupcom voličov jeho obvodu v Národnom výbore. Má právo predložiť národnému výboru a jeho správnej rade všetky záležitosti, ktoré patria do ich právomoci.
(2) Členovia národného výboru sú oprávnení klásť otázky týkajúce sa ich činnosti členom rady a vedúcim obchodu a administratívy. Na tieto otázky je potrebné odpovedať do 15 dní.
(3) Členovia národného výboru majú právo požiadať orgány vnútroštátnej správy a iné orgány na území vnútroštátneho výboru o vysvetlenie potrebné na plnenie úloh národného výboru.
(4) Členovia národného výboru, ktorí nie sú členmi rady národného výboru, sú oprávnení zúčastniť sa na konzultáciách o otázkach, ktoré jej boli predložené, v rade národného výboru.
(5) Všetci občania a všetky organizácie pracovníkov podporujú a pomáhajú členovi národného výboru pri plnení jeho úloh.
§ 18.
(1) Člen národného výboru je povinný zúčastňovať sa na zasadnutiach národného výboru a plniť všetky úlohy, ktoré mu národný výbor pridelil, najmä plniť povinnosti správnej rady a stálych výborov, ktoré mu zveruje národný výbor.
(2) Člen národného výboru je povinný byť v neustálom kontakte so svojimi voličmi, pričom pozorne sleduje ich želania a sťažnosti. V národnom výbore a jeho výboroch sú potrebné skúsenosti a znalosti o práci voličov. Má viesť svojich voličov k tomu, aby si uvedomovali občanov demokratického štátu a aby boli vzorom v občianskom živote a na pracovisku.
(3) Člen národného výboru informuje svojich voličov o uzneseniach vlády, o úlohách národného výboru a uzneseniach prijatých národným výborom na ich splnenie. Získa občanov za najúčinnejšiu spoluprácu pri plnení úloh národného výboru.
(4) Členovia národného výboru svojou prácou, osobným príkladom, najmä starostlivosťou o potreby pracovníkov, posilňujú dôveru svojich voličov v ľudové demokratické zriadenie. Pravidelne sa stretávajú s voličmi, v ktorých vedú záznamy o svojej činnosti a poskytujú im príležitosť vyjadriť sa k ich práci a práci celého národného výboru.
§ 19.
(1) Funkcia člena národného výboru je čestná. Členom sa však zaručuje, že budú môcť vykonávať svoje povinnosti bez toho, aby boli dotknuté ich pracovné príjmy a že im budú uhradené výdavky, ktoré im vzniknú pri výkone ich povinností.
(2) Plnenie povinností člena národného výboru nesmie viesť k zníženiu práv a nárokov vyplývajúcich zo zamestnania.

Oddíl 9.

Výkonné orgány národných výborov.
Rada národného výboru.
§ 20.
(1) Rada národného výboru sa skladá z predsedu národného výboru, jeho zástupcu, tajomníka a ostatných členov rady. Všetkých členov rady volí národný výbor na svojom prvom zasadnutí.
(2) Národný výbor môže kedykoľvek odvolať svoje stanovisko a svojich individuálnych členov.
§ 21.
(1) Rada zabezpečuje a organizuje plnenie úloh národného výboru a vykonáva jeho uznesenia, riadi a kontroluje činnosť odborov a správnych orgánov a riadi a kontroluje prácu rád národných výborov nižších stupňov a pomáha im.
(2) Rada rozhoduje a prijíma všeobecné opatrenia a opatrenia od prípadu k prípadu na základe zákonov a iných právnych predpisov a podľa smerníc jej národného výboru, národných výborov vyššieho stupňa a ich poradenstva a vlád.
(3) Rada organizuje účasť pracovníkov na plnení úloh národného výboru, najmä tým, že pomáha občanom aktívne sa zúčastňovať na úlohách národného výboru.
§ 22.
Ústredné, regionálne, okresné a mestské národné výbory a okresné národné výbory v hlavnom meste Prahy a Bratislavy zakladajú plánovacie výbory ako objektívne orgány svojich rád. Rozhodnutie regionálneho národného výboru môžu podľa potreby prijať aj plánovacie výbory miestnych národných výborov vo veľkých obciach.
§ 23.
(1) Predseda národného výboru riadi zasadnutia národného výboru, zastupuje národný výbor, pokiaľ nie je iný člen rady oprávnený zastupovať ho a nepodpíše sa so tajomníkom národného výboru a inými rozhodnutiami národného výboru a jeho rady. Zabezpečuje riadne fungovanie Rady, najmä zvoláva a riadi jej zasadnutia a zabezpečuje vykonávanie jej uznesení.
(2) Zástupca členov zastupuje predsedu a pomáha mu pri výkone jeho povinností. Predsedovia centrálnych národných výborov a predsedovia regionálnych národných výborov majú troch podpredsedov. Prezidenti okresu, obecných národných výborov a okresných národných výborov v hlavnom meste Prahy a Bratislavy majú dvoch zástupcov. Predsedovia miestnych národných výborov v obciach s viac ako 2000 obyvateľmi a predsedovia okresných národných výborov v mestských oblastiach s viac ako 2000 obyvateľmi majú jedného zástupcu. V ostatných obciach a okresoch nemajú predsedovia národných výborov zástupcov a podľa potreby ich zastupuje člen rady, ktorý bol vopred určený.
§ 24.
(1) Rada Ústredného národného výboru má 17 členov. Rada Okresných národných výborov v Prahe a Bratislave má 15 členov.
(2) Rada regionálneho národného výboru má 13 členov.
(3) Rada oblastného národného výboru má 11 členov.
(4) Rada mestského národného výboru má 15 členov.
(5) V obciach a mestských okresoch s viac ako 20 000 obyvateľmi má Rada miestneho (okresného) národného výboru 15 členov, v obciach a mestských okresoch medzi 6000 a 20 000 obyvateľmi má 13 členov, v obciach a mestských oblastiach od 2.500 do 6000 obyvateľov má 9 členov a v obciach a mestských okresoch od 900 do 2.500 obyvateľov má 7 členov. V obciach od 400 do 900 obyvateľov má rada miestneho národného výboru 5 členov, v obciach do 400 obyvateľov 3 alebo 5 členov v závislosti od toho, či má miestny národný výbor 9 alebo 11 členov.
(6) Počet členov rady sa môže podľa potreby zvýšiť alebo znížiť, ak s tým súhlasí Rada národného výboru vyššieho stupňa; schválenie vlády je potrebné na zvýšenie alebo zníženie počtu členov rady ústredných a regionálnych národných výborov. To isté platí pre zvýšenie alebo zníženie počtu podpredsedov národného výboru.
§ 25.
Rada je na jednej strane podriadená svojmu národnému výboru a na druhej strane Rade národného výboru vysokoškolského vzdelávania a vlády. Rada regionálneho (centrálneho) národného výboru je podriadená národnému výboru a vláde. Vyššie orgány majú právo preskúmať uznesenia a opatrenia Rady pod ich vedením a môžu ich zmeniť a doplniť alebo prerušiť.
§ 26.
(1) Rada vždy koná v kolégiu a zasadá podľa potreby a aspoň raz za 14 dní. V uznesení môže byť záväzné za prítomnosti absolútnej väčšiny jeho členov a uznáša sa väčšinou prítomných hlasov.
(2) Bežné záležitosti rady rieši predseda národného výboru spolu so svojím zástupcom a tajomníkom.
§ 27.
Funkcia členov rady je čestná. Vláda upraví nároky predsedov, ich podpredsedov a tajomníkov, ktoré z nich vzniknú, ak nie sú schopní vykonávať svoje pravidelné povinnosti.
Divízie a vedenie rady národných výborov.
§ 28.
(1) Národné výbory tvoria politicky a profesionálne kvalifikovaných pracovníkov odborových zväzov a rád národných výborov.
(2) Na odporúčanie národných výborov menších obcí nie sú vytvorené odbory a správne orgány. Práca, ktorú inak vykonávajú odborové zväzy a správne orgány, vykonávajú zamestnanci národného výboru, jeho členovia, členovia národného výboru a dobrovoľní úradníci.
§ 29.
(1) Vedúcimi predstaviteľmi odborových zväzov a správnych orgánov sú vedúci predstavitelia, ktorí riadia svoju prácu a majú tiež právomoc rozhodovať a konať. Osobne sa zodpovedajú správnej rade na jednej strane vedúcemu podobného oddelenia alebo rady národného výboru vyššieho stupňa a príslušnému ústrednému úradu, ktorému sú tiež podriadené.
§ 30.
Príslušné orgány odborových zväzov a správnych orgánov majú právo preskúmať svoje rozhodnutia a opatrenia a zrušiť alebo zmeniť a doplniť nesprávne rozhodnutia a opatrenia.
Správne orgány zriadené ústrednými orgánmi.
§ 31.
Ústredné orgány môžu so súhlasom vlády zriadiť podriadené správy vo svojich národných výboroch a zriadiť a oslobodiť svojich vedúcich predstaviteľov so znalosťou rady národného výboru.

Oddíl 10.

Základný rokovací poriadok.
§ 32.
Národné výbory a ich výkonné orgány konajú vo svojej práci tak, aby ich pracovné postupy boli v súlade s potrebami a záujmami pracujúcich ľudí, so zákonmi a inými právnymi predpismi a aby posilnili dôveru občanov v demokratický štátny aparát ľudu. Preto sa riadi týmito základnými pravidlami:
(a) národné výbory na vyššej úrovni a ich výkonné orgány nenahrádzajú vnútroštátny výbor na nižšej úrovni ani jeho výkonný orgán, ak túto záležitosť môže účinne a ekonomicky vykonávať vnútroštátny výbor na nižšej úrovni alebo jeho výkonný orgán;
b) národné výbory a ich výkonné orgány pracujú v súlade s plánom, ktorého vykonávanie sa pravidelne monitoruje;
(c) národné výbory a ich výkonné orgány riešia záležitosti každého jednotlivého občana svedomitým a zodpovedným spôsobom a prísne sa usilujú o byrokratický, príležitostný a povýšenecký postup pri ich riešení;
d) národné výbory a ich výkonné orgány zabezpečia, aby bol občan aktívnym účastníkom pri vydávaní opatrení, ktoré sa ho týkajú, aby tieto opatrenia boli riadne odôvodnené a aby bol občan v prvom rade presvedčený o ich správnosti, a aby tak bol povýšený na vykonávanie a dobrovoľné plnenie svojich povinností v záujme celku;
e) národné výbory a ich výkonné orgány zabezpečia, aby ich činnosť bola založená na spoľahlivo stanovenej situácii;
(f) občania musia mať možnosť účinne vykonávať svoje postavenie a brániť svoje legitímne záujmy;
g) národné výbory a ich výkonné orgány si pri riešení každej záležitosti zvolia taký spôsob práce, aby dosiahli účel svojej činnosti čo najrýchlejšie, ľahko a ekonomicky a bez zbytočnej záťaže občanov.

Oddíl 11.

Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 33.
(1) Ustanovenia potrebné na vykonávanie tohto zákona ustanoví vláda nariadeniami, v ktorých môže byť nariadenie ponechané na poriadok príslušného ústredného úradu.
(2) Najmä rozsah práv členov národného výboru a rozsah povinností ich zamestnávateľov podľa odseku 19 sa určí metódou stanovenou v odseku 1 a stanovia sa zásady zakladania, organizácie a práce odborov a správnych orgánov.
(3) Týmto spôsobom sa stanovia aj správne konania a výkon a výkon rozsudkov súdnym výkonom; výnimky a odchýlky sa môžu ustanoviť, ak je to odôvodnené špecifickou povahou prípadu.
(4) Ak ustanovenia tohto zákona nie sú prijaté, uplatňujú sa v súlade s existujúcimi pravidlami.
(5) Vláda po tom, čo jej boli zverené orgány, prijme opatrenia potrebné na hladký prechod na novú organizáciu národných výborov a ich výkonných orgánov.
§ 34.
Ustanovenia upravujúce organizáciu a vedenie národných výborov a pomery členov národných výborov a ich zložiek sa týmto zrušujú.
§ 35.
(1) Tento akt nadobúda účinnosť 17. mája 1954.
(2) Opatrenia prijaté na vykonávanie tohto aktu pred začiatkom jeho účinnosti sa považujú za prijaté na jeho základe.
(3) Tento akt budú vykonávať všetci členovia vlády.
Zaporocký v. r.
Fierlinger v. r.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 13 / 1954 Z. z. o národných výboroch
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia09.03.1954
Účinnosť od17.05.1954
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania