Na Ústavnom súde Českej republiky č. 121 / 1996 Zb.
Zistenie ústavného súdu Českej republiky z 26. marca 1996 o návrhu na zrušenie článku 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., ktorým sa upravujú určité otázky týkajúce sa zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov s pôdou a inými poľnohospodárskymi aktívami, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., zmeneným a doplneným zákonom Ústavného súdu č. 29 / 1996 Z. z.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
17.05.1996
121
Nájdené
Ústavný súd Českej republiky
Za Českú republiku
Dňa 26. marca 1996 Ústavný súd Českej republiky rozhodol na plenárnom zasadnutí o návrhu Krajského súdu v Brne zrušiť článok 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., ktorým sa upravujú určité otázky týkajúce sa zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., v znení zákona č. 29 / 1996 Z. z.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Dňa 29. decembra 1995 dostal Ústavný súd návrh na zrušenie ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Zb.
Senát 30 Ca v odvolacom konaní MUDr. V. K. proti rozhodnutiu Okresného úradu v Znojme, Okresného úradu spolkovej krajiny, z 22. augusta 1994 č. 5521 / 92-Ha vo veci predloženej na Krajský súd v Brne na základe sp. zn. 30 Ca 61 / 95, dospel v zmysle článku 95 ods. 2 Ústavy Českej republiky k záveru, že ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Zb. sú v rozpore s článkom 11 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, podľa ktorého pozastavila a podala vec na Ústavný súd.
V prípade, o ktorom rozhodol regionálny súd v Brne v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu správneho orgánu, právny predchodca oprávnenej osoby stratil majetok v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) dekrétu č. 12 / 1945 prezidenta republiky Zb. ako osoba nemeckej štátnej príslušnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Krajský súd v Brne vo svojom návrhu uviedol, že ak má byť odvolateľka považovaná za oprávnenú osobu podľa článku 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., jej právny predchodca by okrem iného musel znovu získať občianstvo podľa zákona č. 194 / 1949 Z. z. alebo zákona č. 34 / 1953 Z. z., ak by to už nebolo ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33 / 1945 Z. z. V tejto súvislosti zdôraznil, že logicky by opätovné získanie občianstva malo vždy zabrániť zániku znovuzískania občianstva, a možno dospieť k záveru, že občan Českej a Slovenskej spolkovej republiky, ktorý nestratil občianstvo (a teda nezískal občianstvo), by sa nemal považovať za oprávnenú osobu v zmysle článku 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Zb.
Krajský súd v Brne odmieta túto možnosť výkladu sporného ustanovenia zákona č. 243 / 1992 Z. z., podľa ktorého je podmienka opätovného získania občianstva splnená aj v prípadoch, keď príjemca nezískal občianstvo, napríklad preto, že vôbec nestratil občianstvo. Podľa Súdneho dvora by takýto výklad predstavoval zápornú zápornú hodnotu právnych podmienok stanovených pre žiadateľov o vrátenie dane ako príjemcov a z nich vyplývajúcich nárokov. V prospech svojho stanoviska sa ďalej uvádza, že zmiernenie následkov určitých nespravodlivostí v oblasti majetku sa netýka všetkých osôb, ktoré stratili svoj majetok podľa vyhlášky č. 12 / 1945 Z.z. alebo podľa vyhlášky prezidenta republiky č. 108 / 1945 Z. z., ale okrem iného len tí, ktorí stratili občianstvo a získali občianstvo podľa určitých právnych predpisov.
Krajský súd v Brne preto dospel k záveru, že zákon č. 243 / 1992 Zb. sa nevzťahuje na osoby nemeckej štátnej príslušnosti, ktoré síce stratili svoj majetok na základe príslušných dekrétov prezidenta republiky, ale nestratili svoje občianstvo, a preto ich nevymohli.
Tento dôsledok sa teda domnieva, že súd je v rozpore s článkom 11 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, pretože majetok osôb nemeckej štátnej príslušnosti, ktoré stratili svoj majetok na základe dekrétov prezidenta republiky, ale zároveň nestratili československé občianstvo, je v rozpore s právom ostatných resituentov nemeckej národnosti (t. j. tých, ktorí stratili svoje občianstvo a následne ho získali), popieraný zákonom.
Podľa článku 42 ods. 3 a článku 69 zákona č. 182 / 1993 ústavný súd zaslal daný návrh komore zástupcov. Vo svojich pripomienkach z 13. februára 1996 predseda Poslaneckej komory Českej republiky Dr. Milan Uhde potvrdil v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb., že zákon č. 243 / 1992 Zb. bol schválený potrebnou väčšinou členov Českej národnej rady 15. apríla 1992, bol podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a riadne vyhlásený. Podľa názoru predsedu poslaneckej komory parlamentu Českej republiky sa usudzuje súlad sporného ustanovenia s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami podľa článku 10 ústavy Českej republiky. Odvoláva sa na skutočnosť, že podmienku opätovného nadobudnutia občianstva podľa zákona č. 245/1948 Z. z., zákona č. 194 / 1949 Z. z., zákona č. 34 / 1953 Z. z., alebo na základe ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33 / 1945 Z. z. stanovila zákonodarca v súlade s účelom zákona č. 243 / 1992 Z. z. (§ 1), ktorý má zmierniť dôsledky niektorých iných majetkových nespravodlivostí vyplývajúcich z platnosti alebo osobitného uplatňovania niektorých zákonov alebo z iných dôvodov v Českej republike.
Podľa článku 42 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. sudca spravodajca požiadal ako listinný dôkaz z komory zástupcov príslušnú tlač (č. 628, ČNR, VI. z obdobia volieb, 1992) a záznam z pojednávania českej národnej rady č. 243 / 1992 Z. z.
1. Podľa ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov, aktívnu legitimitu na výkon nárokov podľa tohto zákona udeľuje Štátne občianstvo, stratu majetku podľa dekrétov prezidenta republiky č. 12 / 1945 Z. z. alebo č. 108 / 1945 Z. z., bez zavinenia proti československému štátu a reakvizíciu československého občianstva podľa zákona č. 245/ 1948 Z. z., zákona č. 194 / 1949 Z. z., zákona č. 34 / 1953 Z. z., alebo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33 / 1945 Z. z.
Pri skúmaní právnych nárokov podľa zákona č. 243 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov, osoby, ktoré nestratili československé občianstvo, a preto ich nezískali späť, musí prvá otázka znieť, či táto skupina osôb existuje alebo neexistuje.
Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) dekrétu č. 12 / 1945 prezidenta republiky Z.z. bol poľnohospodársky majetok vo vlastníctve všetkých osôb nemeckej a maďarskej národnosti skonfiškovaný bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Názov osôb nemeckej a maďarskej štátnej príslušnosti definuje článok 2 tohto dekrétu prezidenta republiky tým, že žiada o nemeckú alebo maďarskú štátnu príslušnosť v každom sčítaní od roku 1929 alebo členstvom v národných skupinách, útvaroch alebo politických stranách, ktoré spájajú nemeckých alebo maďarských štátnych príslušníkov. Podobne pre všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok osôb nemeckej a maďarskej národnosti dekrét č. 108 / 1945 prezidenta republiky Zb. v § 1 ods. 1 bode 1.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33 / 1945 Zb. Československí občania nemeckej alebo maďarskej národnosti prestali byť československým občianstvom, a to buď získaním iného občianstva podľa pravidiel zahraničnej okupačnej moci, alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto ústavného dekrétu prezidenta republiky (t. j. 10. augusta 1945). Iba tí občania nemeckých a maďarských národností, ktorí sa zaregistrovali v oficiálnom vyhlásení pre Čechov a Slovákov (§ 1 ods. 3 Ústavného dekrétu č. 33 / 1945 Z. z.) v čase zvýšenej hrozby pre republiku (§ 18 Prezidentského dekrétu č. 16 / 1945 Z. z.), ako aj tí, ktorí dokázali, že nemajú nič spoločné s Československou republikou a zúčastnili sa aktívneho protifašistického odporu alebo trpeli fašistickým alebo nacistickým terorom (§ 2 ods. 1 ústavného dekrétu č. 33 / 1945 Z. z.).
Z porovnania dekrétov prezidenta republiky č. 12 / 1945 Z. z. a č. 108 / 1945 Z. z. s ústavným dekrétom č. 33 / 1945 Z. z. vyplýva, že skupina osôb nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré nestratili československé občianstvo, ale zmocnili sa svojho majetku.
2. Vzhľadom na posúdenie nárokov na reštitúciu osôb, ktoré nestratili, a teda nezískali späť československé občianstvo, ustanovenie o podmienkach opätovného nadobudnutia občianstva uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov, umožňuje dvojitý výklad vo svojej žiadosti: prvé na základe argumentu a kontrario, druhé na základe argumentu a maloletého ad maiusa.
Argument naopak, na základe ktorého vyložil článok 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z. v znení neskorších predpisov, Regionálny súd v Brne, nevyhnutne vedie k záveru, že nedodržanie podmienok na opätovné získanie občianstva má za následok nedostatočnú aktívnu legitimitu na uplatnenie nárokov podľa citovaného zákona. Tvrdenie menšieho až väčšieho však vedie k opačnému záveru (podľa tohto argumentu, ak norma poskytuje povolenie spojené s menším rámcom svojho odôvodnenia, tým viac ho poskytuje pri existencii závažnejšieho rámca).
Ústavný výklad ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., v znení zmien a doplnení, už bol v skúmanom kontexte riešený Ústavným súdom v konaní týkajúcom sa ústavných sťažností.
V rozhodnutí zo 4. októbra 1995 sp. zn. II. ÚS 22 / 94 Ústavný súd uviedol, že "ak sa majetok podľa zákona 243 / 1992 vráti tým, ktorí podľa vyhlášky o ňom stratili a potom boli zbavení občianstva a potom ho získali, musí sa vrátiť tým, ktorí ho nemusia vrátiť, pretože kvôli svojmu určitému správaniu nestratili občianstvo. Iný výklad by bol v úplnom rozpore so zásadami reštitúcie zákonov, ktorých cieľom je čiastočne napraviť nespravodlivosť a nie kompenzovať stratu občianstva." Vyložil ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Zb. Ústavný súd, tiež v rozhodnutí z 12. októbra 1995 sp. zn. III. ÚS 39 / 95, keď výklad, okrem osôb nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré nestratili československé občianstvo, odkazoval na reštitúcie podľa zákona č. 243 / 1992 Z. z. ako na "diskriminačnú" a "na rozdiel od zámeru zákonodarcu vyjadreného v § 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z.."
Ústavný súd tiež pokračuje v posudzovaní súladu ustanovení článku 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z. v znení zmien a doplnení s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami podľa článku 10 Ústavy Českej republiky k stanovisku vyjadrenému v prejednávanej veci ústavného súdu v prejednávanej veci a k jeho dôvodom, t. j. že opačný výklad článku 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z. v znení zmien a doplnení by bol diskriminačný a v rozpore s účelom tohto zákona.
V situácii, keď ustanovenie právnych predpisov umožňuje dva rôzne výklady, jeden je v súlade s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami ustanovenými v článku 10 ústavy Českej republiky a druhý je v rozpore s nimi, neexistuje dôvod zrušiť toto ustanovenie. Pri jeho uplatňovaní je úlohou súdov vykladať toto ustanovenie ústavným spôsobom.
Vzhľadom na uvedené dôvody Ústavný súd zamietol uplatnenie regionálneho súdu v Brne na zrušenie ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 70 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.
Prezident Ústavného súdu Českej republiky:
JUDr. Kessler v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zistenie Ústavného súdu Českej republiky č. 121 / 1996 Z. z. o návrhu na zrušenie § 2 ods. 1 zákona č. 243 / 1992 Z. z., ktorým sa upravujú určité otázky týkajúce sa zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z., v znení zákona č. 29 / 1996 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 17.05.1996 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0