Zákon č. 107 / 1999 Zb.

Rokovací poriadok senátu

Platný Zákon Účinnosť od 01.07.1999
Verzie znenia: 01.01.2026 01.07.2025 01.05.2020 01.01.2017 21.03.2015 Všetky verzie (14)
Obsah
ČÁST PRVNÍ § 1 ČÁST DRUHÁ § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 14 § 15 § 16 § 17 § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 ČÁST TŘETÍ § 23 § 24 § 25 § 26 § 27 § 28 § 29 § 30 § 31 § 32 ČÁST ČTVRTÁ § 33 § 34 § 35 § 36 § 37 § 38 § 39 § 40 § 41 § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 ČÁST PÁTÁ § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 55 § 56 § 57 § 58 § 59 § 60 § 61 § 62 § 63 § 64 § 65 § 66 § 67 § 68 § 69 § 70 § 71 § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 ČÁST ŠESTÁ § 87 § 88 § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 § 96 § 97 § 97a ČÁST SEDMÁ § 98 § 99 § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106 § 107 § 108 § 109 § 110 § 111 § 112 ČÁST OSMÁ § 113 ČÁST DESÁTÁ § 115 § 116 § 117 § 117a § 117b § 117c ČÁST JEDENÁCTÁ § 118 § 118a § 119 ČÁST DVANÁCTÁ § 119a § 119b § 119c § 119d § 119e § 119f § 119g § 119h § 119i § 119j § 119k § 119l § 119m § 119n § 119o § 119p § 119q § 119r § 119s ČÁST TŘINÁCTÁ § 120 § 120a § 121 § 122 § 123 § 124 § 125 § 126 ČÁST ČTRNÁCTÁ § 127 § 128 § 129 § 130 § 130a § 130b § 130c § 131 ČÁST PATNÁCTÁ § 131a § 131b § 131c § 131d § 131e ČÁST ŠESTNÁCTÁ § 132 ČÁST SEDMNÁCTÁ § 135 ČÁST OSMNÁCTÁ § 136 § 137 § 138 § 139 ČÁST DEVATENÁCTÁ § 140 § 141 ČÁST DVACÁTÁ § 142 § 142a § 142b § 143 ČÁST DVACÁTÁ PRVNÍ § 144 § 145 ČÁST DVACÁTÁ DRUHÁ § 146 § 147 ČÁST DVACÁTÁ TŘETÍ § 148 ČÁST DVACÁTÁ ČTVRTÁ § 149 § 149a § 149b § 150 § 151 § 152 § 153
107
PRÁVO
z 11. mája 1999,
o rokovacom poriadku senátu
Parlament rozhodol o tomto zákone Českej republiky:

ČÁST PRVNÍ

ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
(1) Rokovací poriadok senátu upravuje postavenie senátorov, klubov senátorov, orgánov a úradníkov senátu, pravidlá správania senátu a jeho orgánov.
(2) Podľa tohto zákona môže senát prostredníctvom uznesenia upraviť svoje vnútorné okolnosti a podrobnejšie pravidlá správania senátu a jeho orgánov.

ČÁST DRUHÁ

SENATÓRI
Mandát senátora
§ 2
Mandát senátora sa získa voľbami.1)
§ 3
Senátor sa môže vzdať svojho mandátu tým, že urobí vyhlásenie osobne na zasadnutí senátu. 2) Ak mu vážne okolnosti bránia vzdať sa svojho mandátu týmto spôsobom, môže tak urobiť tak, že doručí notárskemu záznamu o svojom vyhlásení o vzdaní sa funkcie predsedovi senátu; mandát však neuplynie, ak bolo vyhlásenie vydané viac ako 30 dní pred doručením. Senátor, ktorý sa vzdal svojho mandátu, už nemôže stiahnuť svoje vyhlásenie.
§ 4
Sľub senátora
Senátor sa zúčastňuje na prvom zasadnutí senátu, sľub predpísaný ústavou. 3) Urobí to tak, že povie slovo "Sľubujem" a že mu dá ruku, v ktorej ruke berie svoj sľub. Predseda má text pred čítaním. Zloženie sľubu potvrdí senátorov podpis.
§ 5
Senatorova karta
(1) Senátor dostane kartu senátora s fotografiou, pečaťou senátu a podpisom predsedu senátu. Vzor senátorovej karty je uvedený v prílohe 1 k tomuto aktu.
(2) Senátorská karta potvrdzuje, že jej držiteľ je členom senátu, má práva a povinnosti senátora, a tiež slúži ako senátorov preukaz totožnosti.
Ukončenie mandátu senátora
§ 6
Vykrvácanie zo senátorovho mandátu 4)
(a) odmietnutím sľubu senátora alebo poskytnutím sľubu podliehajúceho výhrade;
b) skončenia funkčného obdobia senátora;
c) vyhlásenie senátu na zasadnutí senátu, ktorým sa vzdal svojho mandátu alebo v čase vyhlásenia notárskeho záznamu o odovzdaní (§ 3) predsedovi senátu,
d) moment, keď vzniknú okolnosti vedúce k strate nezávislosti senátora;
(e) dátum, kedy sa senátor ujal funkcie alebo funkcie, ktorých nezlučiteľnosť s funkciou senátora určuje ústava alebo zákon.
§ 7
Ak sa senátor stane právne nezlučiteľným s funkciou senátora, okamžite to oznámi predsedovi senátu.
§ 8
Pochybnosti o strate selektívnosti a pochybnosti o nezlučiteľnosti funkcie s funkciou senátora sa riešia v súlade s osobitným zákonom. 5)
§ 9
Postup v prípade, že mandát senátora prestal existovať počas jeho funkčného obdobia, upravuje osobitný zákonodarca.6
§ 10
Nezlučiteľnosť funkcií senátu a jeho orgánov s funkciou člena vlády
Senátor, ktorý je členom vlády, nesmie byť predsedom ani podpredsedom senátu, ani členom jeho výboru alebo výboru.7) Funkčné obdobie predsedu alebo podpredsedu senátu alebo člena výboru alebo senátnej komisie sa končí dňom, keď bol senát vymenovaný za člena vlády.
§ 11
Účasť na činnosti senátu a jeho orgánov
(1) Senátor sa zúčastňuje na zasadnutiach senátu a jeho orgánov, ktorých je členom, a na ich rokovaniach.
(2) Ak sa senát nemôže zúčastniť na zasadnutí senátu alebo jeho orgánu, ospravedlní sa predsedovi senátu alebo predsedovi inštitúcie, ktorej zasadnutie sa koná.
(3) Senátor sa ospravedlní tak, že v závislosti od povahy veci predseda senátu alebo predseda orgánu, ktorého sa zasadnutie týka, ak je to možné pred začiatkom zasadnutia alebo jeho časťou, ktorého sa ospravedlňuje.
(4) Zápisnicu o účasti senátora na zasadnutí senátu a na zasadnutiach jeho orgánov vrátane dôvodov neúčasti, ak ich senát uvádza, uchováva predseda senátu alebo predseda inštitúcie, ktorej sa zasadnutie týka.
§ 12
Povolenie senátu požadovať informácie a vysvetlenia
(1) Senátor je oprávnený požiadať členov vlády, predsedov správnych orgánov a územnej samosprávy o informácie a vysvetlenia potrebné na plnenie svojich povinností.
(2) Členovia vlády, predsedovia správnych orgánov a orgány územného orgánu poskytnú senátorovi informácie a vysvetlenia najneskôr do 30 dní za predpokladu, že ich zverejnenie nebráni zákonu o dôvernosti alebo zákazu ich zverejnenia. 1).
§ 13
Rozhodnutie o trestnom stíhaní senátora
(1) Žiadosť trestnoprávneho orgánu o súhlas senátu s trestným stíhaním senátu (9) (ďalej len "žiadosť o súhlas s trestným stíhaním senátu"), ako aj oznámenie tohto orgánu o zadržaní senátu zadržaného pri spáchaní trestného činu alebo bezprostredne po 10) (ďalej len "oznámenie senátora o zadržaní") sa zasielajú predsedovi senátu. Žiadosť o schválenie trestného stíhania senátu, ako aj oznámenie o zadržaní senátora, obsahuje najmä definíciu predmetnej akcie a jej predpokladanú právnu kvalifikáciu.
(2) Ak predseda senátu dostane žiadosť o schválenie na stíhanie senátora, postúpi ju výboru pre mandát a imunitu. Ak predseda senátu dostane oznámenie o zadržaní senátu, bezodkladne rozhodne, či dá alebo nedá súhlas na odovzdanie zadržaného senátora súdu; rozhodnutie sa bezodkladne oznámi orgánu presadzovania práva, ktorý mu poslal oznámenie o zadržaní senátu, a zároveň postúpi oznámenie a rozhodnutie výboru pre mandát a imunitu.
(3) Výbor pre mandát a imunitu prerokuje žiadosť o schválenie trestného stíhania senátora a v prípade potreby oznámenie o zadržaní senátu a predloží o nich správu senátu spolu s návrhom rozhodnutia. Senát potom na svojom prvom nasledujúcom zasadnutí uznesením rozhodne o udelení súhlasu s trestným stíhaním senátora, ktorého sa žiadosť o súhlas týka, a v prípade potreby o prípustnosti trestného stíhania senátu, ktorého sa oznámenie o zatknutí týka, s konečnou platnosťou. Ak žiadosť o schválenie trestného stíhania senátora alebo oznámenie o zadržaní senátora obsahuje viac ako jeden akt, mandát a imunitný výbor predloží návrh rozhodnutia a senát rozhodne o každom z nich samostatne. Uznesenie sa zašle trestnému orgánu do piatich dní od jeho prijatia.
Disciplinárne konanie
§ 14
(1) Disciplinárne konanie sa začne proti senátorovi, ktorý svojím prejavom v senáte alebo v poslaneckej komore alebo v ich orgánoch alebo na spoločnom zasadnutí oboch komôr alebo ich orgánov koná, za ktoré môže byť inak stíhaný. 11)
(2) Disciplinárne konanie možno podať proti senátorovi, ktorý svojím prejavom v senáte alebo v poslaneckej komore alebo v ich orgánoch alebo na spoločnom zasadnutí oboch komôr alebo ich orgánov uráža senátora, poslanca, akúkoľvek inú osobu, ktorá má právo na účasť na zasadnutí senátu a jeho orgánov podľa zákona, alebo sudcu ústavného súdu.
(3) Disciplinárne konanie sa tiež začne proti senátorovi, ktorý spácha trestný čin, a požiada orgán zodpovedný za riešenie porušenia, aby prediskutoval porušenie v disciplinárnom konaní. 1).
(4) Výbor pre mandát a imunitu začne disciplinárne konanie o disciplinárnom priestupku uvedenom v odseku 1 na návrh predsedu senátu alebo z vlastnej iniciatívy o disciplinárnom priestupku uvedenom v odseku 2 na návrh poškodenej osoby a o priestupku uvedenom v odseku 3 na základe postúpenia príslušným orgánom podľa osobitných právnych predpisov. 12a)
§ 15
(1) Výbor pre mandát a imunitu vykonáva potrebné vyšetrovania v rámci disciplinárneho konania a poskytuje senátu, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, možnosť vyjadriť sa a brániť sa. Po vykonaní prešetrovania rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o pozastavení konania.
(2) V prípade trestných činov, ktorými sa možno zaoberať len na základe návrhu, Výbor pre mandát a imunitu pred začatím disciplinárneho konania určí, či žiadosť podala oprávnená osoba a či boli splnené iné podmienky ustanovené osobitným právom. 13)
(3) Senátor má právo byť zastúpený v disciplinárnom konaní iným senátorom alebo advokátom.
(4) O námietke zaujatosti rozhodne organizačný výbor, ktorý môže vec nariadiť inému výboru.
(5) Disciplinárne konanie vylučuje členov, ktorých sa disciplinárne konanie týka, z rokovaní a rozhodnutí výboru.
§ 16
(1) Za disciplinárne konanie podľa § 14 ods. 1 a 2 môže byť senátor povinný ospravedlniť sa za nevhodné vyhlásenie v predpísanej lehote a predpísaným spôsobom alebo uložiť pokutu až do mesačného platu senátora.
(2) Senátor môže uložiť pokutu za trestný čin podľa § 14 ods. 3, ktorý je stanovený v samostatnom zákone. 14)
(3) Lehota a spôsob ospravedlnenia uvedené v odseku 1 sa uvedú v výrokovej časti rozhodnutia, ktorým sa ukladajú disciplinárne opatrenia.
(4) Senatorovi sa môžu uložiť disciplinárne opatrenia do jedného roka odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu konaniu alebo porušeniu.
§ 17
(1) Senátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo odvolať sa na senát do 15 dní od doručenia písomnej kópie rozhodnutia.
(2) Senát po diskusii rozhodne, že disciplinárne konanie sa potvrdí, zmení a doplní alebo zruší a konanie sa ukončí alebo zruší a prípad sa vráti späť do konania.
§ 18
Ak senát, ktorý bol podľa § 16 ods. 1 nariadený ospravedlniť sa v stanovenej lehote a konkrétnym spôsobom, nesplnil túto povinnosť, disciplinárna komisia rozhodne o vhodnom spôsobe uverejnenia disciplinárneho rozhodnutia a môže senátu uložiť pokutu do jedného mesiaca platu.
§ 19
(1) Ak uložená pokuta nebola vyplatená dobrovoľne v stanovenej lehote, úrad senátu ju zruší z platu senátora. Výkon rozhodnutia nariadi výbor, ktorý viedol disciplinárne konanie, v ktorom bola uložená pokuta. Ak rozhodnutie o uložení pokuty neobsahuje lehotu na zaplatenie pokuty, určí ho okrem toho aj výbor, ktorý nariadi výkon. Rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať opravný prostriedok a ak lehota na zaplatenie pokuty uplynula zbytočne.
(2) Príjmy z pokút sú príjmami zo štátneho rozpočtu.
Kluby senátu
§ 20
(1) Senátori môžu byť spojení v senátorských kluboch podľa politických strán alebo politických hnutí (ďalej len "politické strany"), ktoré požiadali o zvolenie do senátu. Senátori, ktorí uskutočnili voľby ako nezávislí, môžu byť tiež spojení v kluboch senátorov a senátori registrovaní na voľby senátu politickou stranou, ktorá nespĺňa požiadavku požadovaného počtu senátorov zriadiť senátorský klub.
(2) Senátori, ktorí sa zúčastnili volieb ako nezávislí, alebo senátori požiadali o voľby do senátu politickou stranou, ktorá nespĺňa požiadavku potrebného počtu senátorov na zriadenie senátorského klubu, sa môžu stať členmi jedného zo zriadených senátorských klubov. Od senátora sa vyžaduje písomná žiadosť o vstup do klubu senátu. Senátor sa stáva členom klubu na základe uznesenia klubu.
(3) Nezávislí senátori a senátori, ktorí ukončili členstvo v senátorskom klube zriadenom podľa odseku 1, môžu zriadiť nový senátorský klub. Ak senát nerozhodne inak, takto zriadený senátny klub nemá nárok na primerané zastúpenie v senátnych orgánoch.
§ 21
(1) Najmenej päť senátorov musí zriadiť senátorský klub. Senátor môže byť členom len jedného senátorského klubu. Senátori, ktorí sú kandidátmi na voľby do senátu jednou politickou stranou, môžu vytvoriť len jeden senátorský klub. Zlúčenie klubov je prípustné.
(2) Založenie klubu podlieha zápisu, ktorý podpíšu všetci zakladajúci členovia klubu. Ak počet členov klubu klesne pod požadovaný počet senátorov na zriadenie senátorského klubu, klub prestane existovať.
(3) Klub senátu po svojom zriadení písomne oznámi predsedovi senátu meno, meno a priezvisko svojho predsedu, mená a priezviská podpredsedov a poradie, v akom zastupujú predsedu senátu a jeho orgány v jeho neprítomnosti, a zoznam jeho ostatných členov. K oznámeniu sa pripojí záznam o založení klubu. Budú tiež oznamovať mená senátorov, ktorí prestali byť členmi klubu alebo sa stali členmi klubu. Senátor písomne informuje predsedu klubu a predsedu senátu.
(4) Predseda koná v mene senátneho klubu. V prípade neprítomnosti predsedu koná podpredseda v mene senátneho klubu a podľa tohto zákona vykonáva práva predsedu.
§ 22
(1) Senátorské kluby a nezaradení senátori majú právo využívať priestory v priestoroch senátu na svoju činnosť vrátane potrebných technických prostriedkov. Detaily môže senát poskytnúť uznesením.
(2) Na pokrytie nákladov dostane senát príspevok z rozpočtu senátu v závislosti od počtu senátorov, ktorí sú členmi jednotlivých klubov. Pravidlá riadenia senátorských klubov s týmto príspevkom, ktoré zahŕňajú jeho výšku, podmienky dodania, pravidlá čerpania a opatrenia na vedenie záznamov, účtov a kontrol, navrhne organizačný výbor pre každý kalendárny rok a schváli ich senát.
(3) Senátorské kluby vedú záznam o príspevkoch poskytovaných konkrétnym spôsobom. Ak o tom rozhodne organizačný výbor, kluby senátorov mu predložia predbežné záznamy a účty.

ČÁST TŘETÍ

ZASADNUTIE SCHÔDZE
§ 23
(1) Zasadnutie senátu je trvalé. 15)
(2) Zasadnutie senátu môže byť prerušené jeho uznesením. Celkové obdobie prerušenia nepresiahne 120 dní ročne. 16)
(3) Zasadnutie senátu nemožno pozastaviť, ak sa rozpustí komora zástupcov.
§ 24
(1) Zasadnutia senátu sú rozdelené na nasledujúce funkčné obdobia v závislosti od pravidelných volieb senátu.
(2) Funkčné obdobie začína v čase otvorenia prvého zasadnutia senátu, po pravidelných voľbách do senátu (17) dostali novozvolení senátori volebný list; 18), ktorý tiež končí predchádzajúce funkčné obdobie.
(3) Senát zriaďuje svoje inštitúcie na funkčné obdobie. Volia sa funkcionalisti senátu a orgány senátu a schvaľujú sa aj overovatelia senátu na funkčné obdobie.
(4) Poradie po sebe nasledujúcich funkčných období sa vyjadruje v číslach.
§ 25
Ak mandát senátora, ktorý je predsedom senátu, uplynie pred skončením funkčného obdobia, senát na návrh organizačného výboru rozhodne na svojom poslednom zasadnutí pred skončením funkčného obdobia, ktoré podpredsedovia, ktorých mandát bude pokračovať počas nasledujúceho funkčného obdobia, budú vykonávať právomoc predsedu senátu až do zvolenia nového predsedu senátu. Ak je funkčné obdobie senátora obmedzené na jedného z podpredsedov senátu, podpredseda senátu vykonáva právomoci predsedu dovtedy, kým nebude zvolený nový predseda senátu. Ak mandát senátora netrvá počas nasledujúceho funkčného obdobia niektorého z podpredsedov senátu, právomoci predsedu senátu vykonáva najstarší senát počas nasledujúceho funkčného obdobia, ktorého mandát bude pokračovať počas nasledujúceho funkčného obdobia.
§ 26
(1) Prvé zasadnutie senátu počas jeho funkčného obdobia sa uskutoční najneskôr do 30 dní odo dňa uverejnenia výsledkov volieb v senáte. 19)
(2) Prvé zasadnutie senátu počas jeho funkčného obdobia zvoláva predseda senátu alebo podpredseda, ktorý vykonáva právomoc predsedu senátu alebo najstarší senátor, ktorého mandát bude pokračovať v ďalšom funkčnom období.
(3) Prvé zasadnutie senátu sa začína počas jeho funkčného obdobia a predsedá mu senát, ktorý ho zvolal, až kým nebude zvolený predseda senátu.
§ 27
Novozvolení senátori zložia svoje sľuby v rukách predsedu prvého senátu počas ich funkčného obdobia.
§ 28
Predseda prvého zasadnutia senátu počas jeho funkčného obdobia požiada senát, aby vzal na vedomie zriadenie volebnej komisie senátu, ktorá bola zriadená z návrhov klubov senátorov (§ 48 ods. 2). Určuje tiež počet členov a vykonáva zriadenie výboru pre mandát a imunitu.
§ 29
Senát si volí svojho predsedu.
§ 30
Predseda senátu začne rokovania na zasadnutí. Na návrh predsedu senát rozhodne o počte podpredsedov a rozhodne sa.
§ 31
Na návrh predsedu senát rozhodne o počte overovateľov senátu a schváli návrh na nomináciu; vymenovaní overovatelia určia dvoch overovateľov na prvé zasadnutie počas funkčného obdobia.
§ 32
Senát zriadi svoje výbory, určí počet svojich členov a zriadi ich. Ak to tento zákon ustanovuje, senát určí právomoci výborov (odsek 36 ods. 3).

ČÁST ČTVRTÁ

FUNKČNÉ A DÔKAZNÉ ORGÁNY
§ 33
predseda senátu
(1) Predseda senátu
a) zastupuje senát navonok,
b) vyhlasuje voľby prezidenta republiky;
c) prijať sľub prezidenta republiky;
d) prijíma vyhlásenia prezidenta republiky, ktorý sa vzdáva funkcie;
e) podpisujú zákonné opatrenia senátu a uznesenia senátu;
(f) udeliť súhlas s odovzdaním súdu zadržaného senátora alebo sudcu ústavného súdu, ktorý bol chytený spáchaním trestného činu, alebo hneď potom;
(g) zvoláva, iniciuje a ukončuje zasadnutie senátu,
(h) stanoví poradie, v akom ho budú počas svojho funkčného obdobia zastupovať podpredsedovia senátu;
i) v čase prerušenia zasadnutia zvolať senát na zasadnutie pred stanoveným termínom;
j) pozastaviť zasadnutie senátu v prípade neporiadku, alebo ak senát nie je schopný vyriešiť,
k) rozhodnúť o používaní štátnych vlajok v budovách sídla senátu;
l) vymenúva a odvoláva po schválení organizačným výborom vedúceho úradu senátu,
m) oznámi prezidentovi republiky a ministrovi vnútra, že mandát senátora uplynul počas jeho funkčného obdobia, s výnimkou prípadov, keď mandát senátora uplynul minulý rok pred koncom jeho funkčného obdobia. 6)
(2) Predseda senátu vykonáva aj iné úlohy ustanovené zákonom alebo delegovaním senátu.
§ 34
Podpredsedovia senátu
(1) Podpredsedovia senátu zastupujú predsedu senátu v poradí určenom senátom, pokiaľ predseda senátu v jednotlivých prípadoch neustanovuje inak.
(2) Pri zastupovaní predsedu senátu majú podpredsedovia senátu práva a povinnosti predsedu.
(3) Podpredsedovia senátu sa striedajú v rokovaniach zasadnutia senátu.
§ 35
Predseda senátu alebo podpredseda senátu môžu byť počas funkčného obdobia odvolaní len na základe písomného návrhu aspoň jednej tretiny všetkých senátorov.
Senátne výbory
§ 36
(1) Senát zriadi organizačný výbor, mandát a imunitný výbor a iné výbory, na ktorých koná.
(2) Výbory sa zodpovedajú senátu za ich činnosť.
(3) Senát určí, ktorý výbor alebo výbory sú zodpovedné za prediskutovanie návrhov legislatívnych aktov a záväzných opatrení inštitúcií Európskej únie, ktorý výbor je zodpovedný za vybavovanie petícií a ktorý výbor je zodpovedný za stanovenie určitých formalít týkajúcich sa výkonu funkcie podľa osobitného zákona. Senát tiež určí, ktorý výbor je zodpovedný za schvaľovanie návrhu rozpočtu úradu senátu a kontrolu jeho riadenia.
§ 37
(1) Senátor je povinný byť členom jedného výboru. Členom ďalšieho výboru môže byť len člen výboru, ak je členom organizácie alebo výboru mandátov a imunít. Odsek 10 sa týmto nedotýka.
(2) Senátorovi môže predsedať len jeden výbor.
(3) Predseda senátu a podpredsedovia senátu sú len členmi organizačného výboru.
§ 38
Zriadenie zasadnutí výboru
(1) Výbor zvoláva predseda senátu. Výbor riadi predseda senátu splnomocnený člen výboru dovtedy, kým Senát nepotvrdí zvoleného predsedu.
(2) Výbor si volí svojho predsedu na svojom zasadnutí. Ak senát nepotvrdí zvoleného predsedu výboru, požiada výbor o zvolenie nového predsedu v stanovenej lehote. Ak si výbor nevolí nového predsedu výboru v stanovenej lehote alebo senát nepotvrdí nového predsedu výboru, nového predsedu výboru zvolí senát.
(3) Výbor si zvolí podpredsedov výboru a overovateľov výboru.
§ 39
Zmena a doplnenie predsedu výboru
(1) Výbor môže zvoliť nového predsedu výboru na základe písomného návrhu aspoň jednej tretiny svojich členov. Voľba sa nesmie uskutočniť skôr ako 7 dní po predložení návrhu. Ak senát nepotvrdí nového predsedu výboru, pôvodný predseda výboru zostáva vo funkcii.
(2) Senát môže požiadať výbor o zvolenie nového predsedu výboru v stanovenej lehote. Ak tak výbor neurobí v stanovenej lehote alebo ak senát nepotvrdí nového predsedu výboru, senát požiada výbor o druhýkrát, aby si zvolil nového predsedu výboru. Ak tak výbor neurobí znova v stanovenej lehote, alebo ak senát nepotvrdí nového predsedu, nového predsedu výboru volí senát.
(3) Predseda výboru sa ujme svojej funkcie po potvrdení voľby senátom alebo po zvolení senátom. Potvrdením alebo zvolením nového predsedu senátom skončí výkon bývalého prezidenta.
§ 40
Organizačný výbor
(1) Organizačný výbor sa skladá z jeho predsedu, predsedu senátu, podpredsedov výboru, podpredsedov senátu a ďalších členov navrhnutých klubmi senátorov a zriadených v súlade so zásadou pomerného zastúpenia. S konzultačným hlasovaním sa môže na schôdzi zúčastniť každý senátor.
(2) Zasadnutia organizačného výboru sú verejné, pokiaľ výbor nerozhodne inak.
(3) Organizačný výbor organizuje a koordinuje prácu orgánov senátu v rozsahu stanovenom týmto aktom a uzneseniami senátu. Pri vykonávaní týchto úloh najmä:
(a) pripravuje zasadnutia senátu a navrhuje predsedovi senátu ich funkčné obdobie a program a zúčastňuje sa na príprave spoločného zasadnutia senátu a poslaneckej komory;
(b) na príkaz určí lehotu určenú na pravidelné zasadnutia senátu a jeho orgánov;
(c) odporúča predsedovi senátu, aby do návrhu programu senátu zahrnul návrhy zákonov, medzinárodné zmluvy, ktoré majú ratifikovať obe komory Parlamentu, zákonné opatrenia senátu a prípadne iné návrhy, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak,
(d) nariadiť návrhy jednotlivým výborom a určiť, ktorý výbor je výborom záruk, ak návrh nariadil niekoľko výborov;
e) schvaľuje plán pre zahraničné vzťahy senátu, jeho orgánov a senátorov;
(f) rozhodovať o prijatí zahraničných návštev a vysielaní delegácií senátu, jeho orgánov a senátorov, a to aj mimo schváleného plánu zahraničných vzťahov;
g) požiadať senátorské kluby, aby poskytli dôkaz o použití príspevkov z rozpočtu senátu na pokrytie ich nákladov.
§ 41
Mandát a imunitný výbor
(1) Mandát a najmä imunitný výbor
a) preskúmať, či jednotliví senátori boli zvolení správne a predložiť svoje zistenia senátu;
b) skúma, či mandát senátora neuplynul, a pochybuje o tom, či mandát senátu na stratu nezávislosti alebo nezlučiteľnosť s funkciou senátora predstavuje svoje zistenia s návrhom predsedovi senátu;
c) určiť, či sú podmienky trestného stíhania senátora alebo sudcu ústavného súdu stanovené v prípadoch imunity, bezodkladne vykonať potrebné vyšetrovania a umožniť senátu alebo sudcovi ústavného súdu zúčastňovať sa osobne na pojednávaní a vyjadriť pripomienky;
d) vedie disciplinárne konanie proti senátorovi a rozhoduje o ňom;
(e) plní úlohy ustanovené v osobitnom akte. 21)
(2) Rokovania o mandáte a Výbore pre imunitu sú vždy súkromné. Zúčastniť sa môžu len jeho členovia a iné osoby, s ktorými ústava poskytuje. 22) Iné osoby sa môžu zúčastňovať na rokovaniach výboru pre mandát a imunitu len s jeho súhlasom.
§ 42
Podvýbory
(1) Každý výbor môže so súhlasom senátu zriadiť podvýbor na riešenie konkrétnej otázky alebo súboru otázok. Členom podvýboru môže byť len senátor. Predsedu podvýboru volí výbor.
(2) Podvýbor zodpovedá za svoju činnosť výboru, ktorý ho zriadi, a predkladá mu výsledky svojej činnosti.
§ 43
Senátna komisia
(1) Senát môže zriadiť stále alebo dočasné komisie od senátorov a iných nesenátorov a určiť ich úlohy. Komisia sa zriaďuje najmä v súvislosti s úlohami, ktoré majú vplyv na právomoc niekoľkých orgánov senátu alebo na úlohy, ktoré nepatria do právomoci žiadnych orgánov zriadených senátom.
Zobrazit všechna ustanovení (1136)
Obsah
ČÁST PRVNÍ § 1 ČÁST DRUHÁ § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 14 § 15 § 16 § 17 § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 ČÁST TŘETÍ § 23 § 24 § 25 § 26 § 27 § 28 § 29 § 30 § 31 § 32 ČÁST ČTVRTÁ § 33 § 34 § 35 § 36 § 37 § 38 § 39 § 40 § 41 § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 ČÁST PÁTÁ § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 55 § 56 § 57 § 58 § 59 § 60 § 61 § 62 § 63 § 64 § 65 § 66 § 67 § 68 § 69 § 70 § 71 § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 ČÁST ŠESTÁ § 87 § 88 § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 § 96 § 97 § 97a ČÁST SEDMÁ § 98 § 99 § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106 § 107 § 108 § 109 § 110 § 111 § 112 ČÁST OSMÁ § 113 ČÁST DESÁTÁ § 115 § 116 § 117 § 117a § 117b § 117c ČÁST JEDENÁCTÁ § 118 § 118a § 119 ČÁST DVANÁCTÁ § 119a § 119b § 119c § 119d § 119e § 119f § 119g § 119h § 119i § 119j § 119k § 119l § 119m § 119n § 119o § 119p § 119q § 119r § 119s ČÁST TŘINÁCTÁ § 120 § 120a § 121 § 122 § 123 § 124 § 125 § 126 ČÁST ČTRNÁCTÁ § 127 § 128 § 129 § 130 § 130a § 130b § 130c § 131 ČÁST PATNÁCTÁ § 131a § 131b § 131c § 131d § 131e ČÁST ŠESTNÁCTÁ § 132 ČÁST SEDMNÁCTÁ § 135 ČÁST OSMNÁCTÁ § 136 § 137 § 138 § 139 ČÁST DEVATENÁCTÁ § 140 § 141 ČÁST DVACÁTÁ § 142 § 142a § 142b § 143 ČÁST DVACÁTÁ PRVNÍ § 144 § 145 ČÁST DVACÁTÁ DRUHÁ § 146 § 147 ČÁST DVACÁTÁ TŘETÍ § 148 ČÁST DVACÁTÁ ČTVRTÁ § 149 § 149a § 149b § 150 § 151 § 152 § 153

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Registrácia zadarmo Prihlásiť sa
Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaZákon č. 107 / 1999 Zb. o rokovacom poriadku senátu
Typ predpisuZákon
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia08.06.1999
Účinnosť od01.07.1999
Účinnosť do-
Stav Platný
Právne oblasti: Medzinárodné právo Medzinárodné verejné právo Právomoc výkonných a vládnych orgánov Právomoc legislatívneho a parlamentného postupu Ústavný (štátny) zákon Základné ľudské práva
Znenie predpisu má informatívny charakter.

Spolupracujúce weby

Založení s.r.o. Virtual offices and company formation
MojeDatovka.cz Data box database and search
ČeskéFirmy.online Czech company directory and reviews
Obľúbené
História prehliadania
Táto stránka používa cookies na zabezpečenie správneho fungovania, analýzu návštevnosti a zobrazovanie reklamy. Viac informácií
Nastavenia cookies

Vyberte, ktoré kategórie cookies chcete povoliť.