Постановление Министра иностранных дел No 85/1951 Сб.
Vyvlaška o Spoluve medzi Czechoslovak Republic and Hungarian łudová Republic o legnej pomoc v občiansky a puniteveciach, podpisenej v Budapest dňa 6. Марка 1951
Действующий
Действует с 10.11.1951
Zobrazeno prvních 200 z celkem 436 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
85
Vyhláška
ministra zahraničních věcí
ze dne 22. října 1951
o Smlouvě mezi republikou Československou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci v občanských a trestních věcech, podepsané v Budapešti dne 6. března 1951.*)
Mezi republikou Československou a Maďarskou lidovou republikou byla v Budapešti dne 6. března 1951 uzavřena Smlouva o právní pomoci v občanských a trestních věcech, spolu se Závěrečným protokolem k této Smlouvě.
Smlouva a Závěrečný protokol byly schváleny Národním shromážděním dne 12. července 1951 a byly ratifikovány presidentem republiky dne 8. září 1951. Ratifikační listiny byly vyměněny v Praze dne 10. října 1951.
Podle svého článku 88 Smlouva se Závěrečným protokolem nabude účinnosti měsíc po výměně ratifikačních listin, t. j. dne 10. listopadu 1951.
Znění této Smlouvy a Závěrečného protokolu se vyhlašuje v příloze ke Sbírce zákonů.**)
Široký v. r.
Příloha vyhlášky ministra zahraničných věcí zo dne 22. října 1951 č. 85 Sb., o Smlouvě mezi republikou Československou a Maďarskou lidovou republikou o právní pomoci v občanských a trestních věcech, podepsané v Budapešti dne 6. března 1951.
JMÉNEM REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ!
JMÉNEM
REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ
A
MAĎARSKÉ
LIDOVÉ REPUBLIKY
BYLA SJEDNÁNA
TATO SMLOUVA
SE ZÁVĚREČNÝM PROTOKOLEM
SMLUVA
medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY A PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY
želajúc si, aby úzke a trvalé priateľstvo medzi oboma ľudovými demokraciami, budujúcimi socializmus a bojujúcimi za zachovanie svetového mieru, bolo posilnené aj na poli právnickej spolupráce, rozhodli sa, že uzavrú smluvu o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.
Na ten účel vymenovali za svojich zmocnencov:
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
JUDr. Štefana Raisa, ministra spravodlivosti Československej republiky,
PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY
JUDr. Erika Molnára, ministra spravodlivosti Maďarskej ľudovej republiky,
ktorí vymenivší si plnomocenstvá a zistivší ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:
PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH PRÁVNYCH VECIACH.
Veci občiansko-právne.
Právna ochrana.
Príslušníci jednej Strany majú na území druhej Strany rovnakú zákonnú ochranu, pokiaľ ide o osoby a majetok, ako tuzemci; môžu na súde druhej Strany slobodne a nerušene vystupovať a podávať návrhy (žaloby) za rovnakých podmienok ako tuzemci.
Žiadosti o doručenie a dožiadania.
(1) Súdy Strán si poskytujú vzájomne právnu pomoc výkonom žiadostí o doručenie a dožiadaní v občianskych právnych veciach. Pri poskytovaní právnej pomoci súdy Strán postupujú v priamom styku podľa ďalších ustanovení.
(2) Žiadosti o doručenie a dožiadania môže odoslať ktorýkoľvek súd oboch Strán; na prijatie a vybavenie sú na oboch Stranách príslušné okresné súdy. Na zasielanie spisov a na vydanie odpisov zo spisov sú na území oboch Strán príslušné súdy, ktoré konaly vo veci v prvej stolici.
(3) Ak súd dožiadaný o doručenie alebo o inú právnu pomoc je nepríslušný, postúpi dožiadanie z úradnej povinnosti príslušnému súdu a upovedomí o tom dožadujúci súd.
(4) Po vybavení žiadosti o doručenie alebo o inú právnu pomoc, zašle dožiadaný súd spisy dožadujúcemu súdu alebo mu oznámi prekážky vybavenia.
(1) Dožiadanie musí obsahovať označenie dožadujúceho, ako aj dožiadaného súdu, veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc, ďalej mená účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko, poprípade miesto pobytu, mená ich zástupcov a konečne žiadanú právnu pomoc.
(2) V žiadosti o doručenie treba uviesť presnú adresu prijímateľa a druh spisu, ktorý sa má doručiť.
Vybavenie žiadostí o doručenie a dožiadaní.
(1) Dožiadaný súd vykoná doručenie spôsobom predpísaným vlastným právnym poriadkom pre doručenie tuzemských spisov toho istého druhu, ak je spis určený na doručenie spísaný v jazyku dožiadanej Strany alebo je k nemu pripojený overený preklad v tejto reči. Inak odovzdá dožiadaný súd spis adresátovi, ak ho dobrovoľne prijme.
(2) Ak nemožno adresátovi na uvedenej adrese doručiť, dožiadaný súd urobí opatrenie potrebné na zistenie adresy.
Doručenie sa preukáže podpisom prijímateľa, dátom, ako aj potvrdením opatreným podpisom a pečiatkou súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, alebo potvrdením súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, z ktorého sú zrejmé výkon, spôsob a čas doručenia. Prevzatie spisu môže súd potvrdiť aj v zápisnici.
(1) Dožiadaný súd je povinný pri vybavení dožiadania postupovať podľa zákonov svojho štátu a použiť donucovacie prostriedky, ktoré používa pri vybavovaní podobných dožiadaní súdov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho súdu môže dožiadaný súd postupovať podľa žiadaného zvláštneho konania, pokiaľ to nie je v rozpore s donucovacími predpismi práva dožiadanej Strany.
(2) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu, ktorým sa má vybaviť dožiadanie.
(1) Za výkon žiadosti o doručenie a o inú právnu pomoc Strany nebudú žiadať trovy ani poplatky; to platí aj o poplatkoch svedkov a znalcov a o trovách súdnej ohliadky. Tieto trovy znáša dožiadaná Strana.
(2) Poštové poplatky znáša Strana, na území ktorej poplatky vznikly.
(3) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu výšku poplatkov a trov uvedených v odseku 1, aby ich mohol vybrať od osoby povinnej ich nahradiť. Sumy takto vybrané patria dožadujúcej Strane.
Doručovanie vlastným príslušníkom.
Obe Strany sú oprávnené vykonať doručenie vlastným príslušníkom svojimi diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami. Pri doručovaní diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami nemožno použiť donucovacie prostriedky.
Zábezpeka na trovy.
Príslušníkov jednej Strany, ktorí vystupujú na súdoch druhej Strany ako účastníci (žalobcovia, navrhovatelia) alebo vedľajší účastníci, pokiaľ bývajú na území niektorej zo Strán, nemožno zaviazať na složenie akejkoľvek zábezpeky, depozitu alebo preddavku z toho dôvodu, že sú cudzinci, ani preto, že v tuzemsku nemajú bydlisko alebo pobyt.
Exekúcia pre trovy konania.
(1) Ak účastník (žalobca, navrhovateľ) alebo vedľajší účastník, oslobodený od povinnosti složiť zábezpeku, depozit alebo preddavok, bol zaviazaný na území jednej Strany nahradiť trovy konania, príslušný súd na území druhej Strany nariadi na základe tohto rozhodnutia exekúciu na vymáhanie týchto trov bezodplatne.
(2) Trovami konania rozumejú sa aj trovy potvrdenia, prekladu a overenia, spomenutých v článku 11.
Súd obmedzí svoje skúmanie na to, či:
a) rozhodnutie, na základe ktorého sa žiada o nariadenie exekúcie, je podľa predloženého potvrdenia súdu, ktorý vo veci konal v prvej stolici, právoplatné a vykonateľné,
b) časť rozhodnutia obsahujúca výrok o trovách a potvrdenie podľa bodu a) sú opatrené prekladom do jazyka Strany, na území ktorej sa má exekúcia nariadiť.
Návrh na nariadenie exekúcie, ktorá sa má vykonať na území druhej Strany, možno podať:
a) na súde, ktorý vyniesol rozhodnutie o trovách, alebo na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici; tento súd zašle návrh spôsobom uvedeným v článku 2 príslušnému súdu druhej Strany,
b) priamo na súde druhej Strany príslušnom na nariadenie exekúcie.
(1) Súd nariadi exekúciu pre trovy konania bez vypočutia účastníkov aj keď navrhovateľ nesložil preddavok na trovy exekučného konania. Proti rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia nariadená, je však prípustný opravný prostriedok podľa práva Strany, na území ktorej bola exekúcia nariadená.
(2) Trovy potvrdenia a prekladu ako aj overenia uvedených v článku 11 určí - podľa toho, na území ktorej zo Strán vznikly - súd, ktorý vo veci konal v prvej stolici, poprípade súd príslušný na nariadenie exekúcie; naposledy uvedený súd určí aj trovy návrhu na nariadenie exekúcie.
Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov.
Príslušníci jednej Strany požívajú na území druhej Strany výhody oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako tuzemci.
(1) Potvrdenie o osobných, rodinných, zárobkových a majetkových pomeroch vydá príslušný súd alebo úrad (orgán verejnej správy) Strany, na území ktorej má navrhovateľ bydlisko alebo pobyt.
(2) Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo pobyt na území žiadnej zo Strán, postačí potvrdenie vydané alebo overené príslušným diplomatickým alebo konzulárnym úradom domovského štátu navrhovateľa.
(3) Súd, ktorý rozhoduje o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, môže - ak to považuje za potrebné - vyžiadať doplňujúce vysvetlenie od súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), ktorý potvrdenie vydal.
Ak príslušný súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov príslušníkovi jednej Strany, toto právo sa vzťahuje na všetky úkony konania, počítajúc v to aj exekučné úkony.
(1) Ak príslušník jednej Strany, ktorého bydlisko alebo miesto pobytu je na území ktorejkoľvek zo Strán, žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, alebo o bezodplatné zastúpenie pred súdom druhej Strany, môže túto svoju žiadosť predniesť do zápisnice na okresnom súde príslušnom podľa jeho bydliska alebo podľa pobytu. Súd zašle zápisnicu s potvrdením uvedeným v článku 15 odsek 1 a s ostatnými prílohami predloženými účastníkom spôsobom uvedeným v článku 2, príslušnému súdu druhej Strany. Ak je súd, ktorému došla zápisnica nepríslušný, postúpi ju príslušnému súdu a upovedomí o tom súčasne súd druhej Strany.
(2) Zápisnica má byť spísaná v reči toho súdu, na ktorom sa spisuje.
(3) Účastník môže súčasne so žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov podať tiež do zápisnice návrh na začatie príslušného konania (žalobu) a uviesť dôkazy na jeho podopretie.
Overovanie listín.
Listiny, ktoré na území jednej Strany spísal alebo vystavil a svojou úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou opatril súd alebo administratívny úrad, alebo osoba požívajúca verejnú dôveru v medziach svojej zákonnej právomoci, nepotrebujú na použitie na území druhej Strany overenie ani superlegalizáciu.
Zasielanie matričných listín.
(1) Strany sa zaväzujú, že si zašlú výpisy z matrík vzťahujúce sa na zápisy vykonané o príslušníkoch druhej Strany po dni účinnosti tejto smluvy.
(2) Výpisy z matrík treba vyhotoviť spôsobom predpísaným v matričných zákonoch a v ostatných právnych predpisoch Strany, ktorá výpisy zasiela. Výpisy treba vystaviť a zaslať bez prekladu a bezodplatne každý tretí mesiac.
(3) Matričné úrady Strán zašlú na žiadosť úradov a súdov druhej Strany žiadané matričné výpisy na úradnú potrebu bez poplatkov a dávok.
(4) Zasielanie výpisov sa vykoná diplomatickou cestou.
Ak zapíšu úrady jednej Strany do matriky dodatočný zápis alebo opravu týkajúcu sa príslušníka druhej Strany, treba zaslať spôsobom uvedeným v článku 19 druhej Strane overený výpis z matriky obsahujúci tiež dodatočný zápis alebo opravu.
Ustanovenia rodinného práva.
Uznanie súdnych rozhodnutí v manželských veciach.
(1) Právoplatné rozhodnutie súdu jednej Strany o rozvode alebo o neplatnosti manželstva alebo o určení, či je alebo nie je manželstvo, budú uznané na území druhej Strany bez ďalšieho konania, ak v čase, v ktorom sa rozhodnutie stalo právoplatným, aspoň jeden z manželov bol príslušníkom Strany, ktorej súd vydal rozhodnutie a súd druhej Strany nevydal už predtým právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
(2) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré boly vydané pred účinnosťou tejto smluvy.
Vyhlásenie za mŕtveho, dokázanie smrti.
(1) Vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu alebo vykonať dôkaz smrti patrí do právomoci súdu Strany, príslušníkom ktorej bola táto osoba v čase, keď sa stala nezvestnou.
(2) Súd ktorejkoľvek zo Strán je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany:
a) na návrh osoby, ktorá chce uplatniť nárok z dedičského alebo z manželského práva majetkového na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá je na území tejto Strany;
b) na návrh manžela, ak tento býva v čase podania návrhu na území tejto Strany.
(3) Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje domovským právnym poriadkom nezvestného aj v prípadoch uvedených v odseku 2.
Zistenie alebo zapretie otcovstva.
O tom, či manžel je otcom dieťaťa ženy žijúcej s ním v manželstve, rozhoduje domovské právo manžela platné v čase narodenia dieťaťa. Ale ak zomrel manžel už pred narodením dieťaťa, je rozhodujúce právo Strany, ktorej príslušníkom bol manžel v čase svojej smrti. Ak nemožno zistiť štátnu príslušnosť manžela v čase narodenia dieťaťa, poprípade v čase smrti manžela, rozhoduje právo jeho naposledy známej štátnej príslušnosti.
Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom považovaným za jeho otca.
Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom, ktorého treba považovať za otca dieťaťa, sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bolo dieťa v čase svojho narodenia.
Na konanie vo veciach o zistenie alebo zapretie otcovstva je povolaný súd Strany, ktorej právo sa má použiť v smysle ustanovení článkov 23 a 24, alebo súd príslušný podľa bydliska účastníkov, pokiaľ ich bydlisko je na území tej istej Strany.
Osvojenie.
(1) Vydať výrok o osvojení patrí do právomoci súdov (úradov) tej Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ.
(2) Ak je osvojenec príslušníkom druhej Strany a ak sa vyžaduje podľa zákonov tejto Strany jeho privolenie, alebo privolenie jeho zákonného zástupcu alebo súdu (úradu), je tiež potrebné tieto privolenia zaobstarať.
(3) Zrušenie osvojenia spravuje sa právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je osvojenec v čase zrušenia osvojenia.
Poručenstvo a opatrovanstvo.
Pre poručenstvo nad príslušníkmi Strán sú príslušné - pokiaľ táto smluva neustanovuje iné - domovské súdy a úrady.
Ak je potrebné opatrenie poručenského súdu v záujme príslušníka jednej Strany, ktorého bydlisko, poprípade pobyt, alebo majetok je na území druhej Strany, upovedomí o tom bezodkladne súd druhej Strany domovský súd, v naliehavom prípade môže však pri súčasnom upovedomení domovského súdu urobiť neodkladné opatrenie aj sám, a to s účinkami časove obmedzenými do rozhodnutia domovského súdu. Domovský súd upovedomí o svojich opatreniach súd, ktorý nariadil dočasné opatrenia.
(1) Súd (úrad) jednej Strany môže svoju poručenskú právomoc nad maloletým alebo opatrovancom, ktorého bydlisko alebo pobyt alebo majetok je na území druhej Strany, celkom alebo zčasti preniesť na poručenský súd tejto Strany. Prenesenie právomoci sa stane účinným až vtedy, keď dožiadaný poručenský súd (úrad) prenesenú právomoc výslovne prijme a upovedomí o tom dožadujúci súd (úrad).
(2) Poručenský súd (úrad) vykonáva prenesenú právomoc podľa vlastných právnych predpisov; o spôsobilosti na práva a na povinnosti a na právny úkon platí aj v tomto prípade právo domovského štátu maloletého alebo opatrovanca. Poručenský súd (úrad) v prenesenej pôsobnosti nie je oprávnený vydávať rozhodnutia, ktoré sa týkajú osobného stavu; ak poručenský súd (úrad) rozhoduje o poručenskom schválení alebo povolení na uzavretie manželstva maloletého, potrebnom podľa jeho domovského práva, môže rozhodovať v prenesenej právomoci.
(1) Povinnosť prijať poručníctvo alebo opatrovníctvo sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je poručník alebo opatrovník.
(2) Právne pomery medzi poručníkom a poručencom, poprípade opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej poručenský súd (úrad) ustanovil poručníka alebo opatrovníka.
Dedičstvo.
Všeobecné ustanovenia.
Príslušníci jednej Strany sú čo do spôsobilosti urobiť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území druhej Strany, poprípade o práve, ktoré sa tam má uplatniť, ako aj čo do spôsobilosti ich dedičským právom nadobúdať, postavení na roveň vlastným príslušníkom druhej Strany; imanie a práva prechádzajú na nich za rovnakých podmienok ako na vlastných príslušníkov.
Príslušníci jednej Strany, ktorí uplatňujú na území druhej Strany nároky z dedičského práva, musia mať dedičskú spôsobilosť ako podľa práva rozhodného pre dedičské právne pomery (čl. 33 a 34), tak aj podľa svojho domovského práva.
Dedenie a závet.
Dedičské pomery sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti.
Ak právo Strany, na území ktorej je majetok, stanoví o nakladaní s určitým majetkom obmedzenia aj pre tuzemcov, spravujú sa dedičské právne pomery právnym poriadkom Strany, na území ktorej je tento majetok.
Hnuteľná odúmrť pripadne Strane, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti, nehnuteľná odúmrť však Strane, na území ktorej je nehnuteľnosť.
Forma urobenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď závet urobil alebo zrušil; postačí však, ak sú zachované formálne predpisy právneho poriadku Strany, na území ktorej bol závet urobený alebo zrušený.
Spôsobilosť urobiť alebo zrušiť závet, ďalej právne účinky nedostatku vôle (lesť, omyl, atď.) sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase keď prejav urobil.
Ustanovenia o právomoci a o konaní.
(1) Hnuteľné dedičstvo prejednávajú súdy Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti (domovské súdy); nehnuteľné dedičstvo a dedičstvo, o ktorom platí osobitné ustanovenie (čl. 34), prejednávajú súdy Strany, na území ktorej je dedičstvo (miestne súdy).
(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o sporoch vzniknutých z dedičských nárokov.
(1) Ak zomrie na území jednej Strany príslušník druhej Strany, príslušný miestny súd alebo úrad je povinný upovedomiť o úmrtí bezodkladne príslušný konzulárny úrad druhej Strany a oznámiť mu všetko, čo je mu známe o dedičoch, o ich bydlisku (pobyte) a adrese, o podstate a cene dedičstva, ako aj o prípadných závetoch. To isté platí, ak sa miestny súd alebo úrad dozvie o tom, že príslušník druhej Strany, ktorý zomrel mimo územia Strán, zanechal majetok v tuzemsku.
(2) Ak nastala smrť v tuzemsku, treba k upovedomeniu pripojiť overený odpis predbežného vyšetrenia a opatrenia.
(3) Ak sa konzulárny úrad Strany, ktorej príslušníkom bol zomrelý, dozvie o smrti skôr, upovedomí o tom miestny súd alebo úrad.
Konzulárne úrady oboch Strán môžu v dedičských veciach zastupovať svojich príslušníkov bez plnomocenstva svojimi orgánmi alebo zmocnencami na súdoch a úradoch druhej Strany, pokiaľ sú títo neprítomní a neustanovili si iného zmocnenca.
(1) Závet vyhlási príslušný súd alebo úrad Strany, na území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, poprípade o jeho vyhlásení - na žiadosť aj pôvodný závet - treba zaslať domovskému súdu alebo úradu poručiteľa, poprípade súdu alebo úradu druhej Strany, ktorý vo veci konal.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o výsluchu svedkov ústneho závetu a o zápisnici o tom spísanej.
(1) Súdy alebo úrady Strany, na území ktorej je dedičstvo príslušníka druhej Strany, sú povinné urobiť podľa vlastného práva opatrenia potrebné na zabezpečenie a správu dedičstva.
(2) Konzulárny úrad druhej Strany musí byť bezodkladne upovedomený o opatreniach uvedených v odseku 1. Konzulárny úrad môže svojím orgánom alebo zmocnencom spolupôsobiť pri výkone takýchto opatrení. Tieto opatrenia možno na žiadosť konzulárneho úradu pozmeniť, odložiť alebo zrušiť.
(3) Na dožiadanie domovského súdu alebo úradu (čl. 38) treba opatrenie urobené podľa odseku 1 zrušiť.
Pokiaľ táto smluva neustanovuje iné, treba hnuteľné dedičstvo, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie článku 42, vydať alebo dať k dispozícii konzulárnemu úradu Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ, pod podmienkou, že pohľadávky štátu boly zaplatené alebo boly zaistené a že príslušný úrad udelil podľa platných predpisov vývozné povolenie. O ďalšom konaní platí domovský právny poriadok poručiteľa.
Ak podľa práva niektorej zo Strán nemusí byť začaté konanie o prejednaní dedičstva z úradnej povinnosti a dedičia preukážu náležitým spôsobom oprávnené nároky na dedičstvo, ako aj to, že sa o rozdelení a prevzatí dedičstva dohodli, konečne že príslušné súdy alebo úrady druhej Strany prejavily súhlas s upustením od vydania, netreba dedičstvo alebo jeho časť vydať konzulárnemu úradu. V tomto prípade nie je potrebné prejednať dedičstvo.
Ak sú na konaní o prejednaní dedičstva zúčastnení ako dedičia, odkazovníci alebo ako veritelia príslušníci Strany, na území ktorej je dedičstvo, alebo ak sú takí účastníci, ktorí hoci nie sú príslušníkmi tejto Strany, ale majú na jej území bydlisko, môže príslušný miestny súd alebo úrad zadržať hnuteľné dedičstvo alebo jeho primeranú časť, do toho času, kým príslušný súd o týchto nárokoch právoplatne nerozhodne. Miestny súd alebo úrad určí na uplatnenie týchto nárokov lehotu v trvaní najmenej troch a najviac šiestich mesiacov; vyhláška o tom musí byť uverejnená na území oboch Strán spôsobom predpísaným na uverejnenie úradných vyhlášok. Ak nebol uplatnený nárok v určenej lehote, nemožno dedičstvo z tohto dôvodu ďalej zadržať. Ak príslušný súd priznal nároky právoplatne, môže miestny súd alebo úrad vydať hnuteľnosti, ktoré patria príslušníkom vlastného štátu alebo osobám, ktoré majú bydlisko v tuzemsku, priamo oprávneným osobám namiesto konzulárnemu úradu.
(1) Ak je hnuteľné dedičstvo príslušníka jednej Strany na území druhej Strany, môže ktorýkoľvek dedič alebo odkazovník žiadať, aby toto hnuteľné dedičstvo prejednal súd tejto druhej Strany.
Войдите для заметок, избранного и уведомлений
Информация об акте
| Цитирование | Постановление Министерства иностранных дел No 85 / 1951 Coll., o Spoluve medzi Czechoslovak Republic and Hungarian łudová Republic o legannej pomoc v občiansky a puniteveciach, podpisanej v Budapest dňa 6. Марка 1951 |
|---|---|
| Тип акта | - |
| Автор | - |
| Сборник | Сборник законов |
| Дата опубликования | 02.11.1951 |
|---|---|
| Действует с | 10.11.1951 |
| Действует до | - |
| Статус | Действующий |
Текст нормативного акта носит информационный характер.
Комментарии 0