Úplné znění zákona č. 157/1988 Sb.

Zákon o národných výboroch (úplné znenie, ako vyplýva pre Slovenskú socialistickú republiku z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Platný
Obsah
Prvá hlava Oddiel 1 § 1 § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 6a § 6b § 7 Oddiel 2 § 8 § 9 § 10 § 11 § 122) § 12a Druhá hlava § 13 § 14 § 15 § 16 § 17 Tretia hlava Oddiel 1 § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 § 22a § 22b § 22c § 23 § 24 § 24a § 24b § 24c § 24d Oddiel 2 § 25 § 25a § 26 § 26a § 27 § 28 Oddiel 3 § 29 § 30 § 31 § 32 § 33 § 34 § 34a § 35 § 36 § 37 - zrušený Oddiel 4 § 38 Štvrtá hlava Oddiel 1 § 39 § 40 § 41 Oddiel 2 § 42 § 43 § 44 § 45 Oddiel 3 § 46 § 47 § 48 § 49 § 50 § 50a § 51 § 52 § 52a Oddiel 4 § 53 § 54 § 55 § 56 § 57 Oddiel 5 § 58 § 59 § 60 Oddiel 6 § 61 § 62 § 63 § 63a § 63b Oddiel 7 § 64 § 65 Piata hlava Oddiel 1 § 66 § 67 § 67a § 68 § 69-70 - zrušené § 71 Oddiel 2 § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 Šiesta hlava § 79 - zrušený § 80 § 81
157
PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
vyhlasuje
úplné znenie zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákonom Slovenskej národnej rady č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky, zákonom Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákonom Slovenskej národnej rady č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike, zákonom Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, zákonom Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, zákonom Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, zákonom Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane a zákonom Slovenskej národnej rady č. 107/1988 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch
ZÁKON
o národných výboroch
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Prvá hlava

POSTAVENIE NÁRODNÝCH VÝBOROV V ŠTÁTE A SPOLOČNOSTI

Oddiel 1

Základné ustanovenia
§ 1
(1) Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi.
(2) Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3) Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia svojich voličov odvolaní.
§ 2
Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov. Na uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov zakladajú štátne podniky, riadia svoje štátne hospodárske organizácie, zriaďujú a spravujú rozpočtové a príspevkové organizácie a zariadenia (ďalej len „organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom“).1) Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií a vedú ich k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti republiky.
§ 3
(1) Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak zapájajú v najširšej miere do správy štátu.
(2) Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.
§ 4
(1) Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.
(2) Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi družstvami.
(3) Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.
§ 5
(1) Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.
(2) Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.
§ 6
(1) Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie Zákona o rodine a na všestrannú ochranu občianskych práv.
(2) Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.
(3) Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach v lehote ním určenej.
(4) Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných náčelníkov. Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné a podriadené len vyšším náčelníkom.
§ 6a
(1) Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného výboru.
(2) Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku, upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie. Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste v blokovom konaní.
(3) Podmienky zriaďovania inšpekcií verejného poriadku národných výborov, ich úlohy, ako aj práva a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.
§ 6b
(1) Národné výbory môžu združovať na základe zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi, družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie prostriedkov a činností“).
(2) Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záujem.
§ 7
(1) Voči organizáciám, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, vykonáva národný výbor vo svojom územnom obvode štátnu správu. Osobitné predpisy upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie riadiť opatreniami národných výborov. Národné výbory v rozsahu im zverenej pôsobnosti kontrolujú, ako tieto organizácie plnia povinnosti uložené im osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej správy.
(2) Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť organizácií, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ak ide o vnútorný obchod a poskytovanie ďalších služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, závodné stravovanie a rozvoj kultúry, telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie § 6 ods. 3 druhej a tretej vety platí obdobne.
(3) Organizácie, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach, ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta a obce.
(4) Národné výbory vymedzujú organizáciám, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, ich podiel na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu a na tvorbe a ochrane životného prostredia spôsobom a v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a kontrolujú, ako tieto organizácie plnia svoje povinnosti na zabezpečenie potrieb komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov a povinnosti k rozpočtu národných výborov.
(5) Národné výbory iniciatívne upozorňujú organizácie, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich vyjadrenia k týmto upozorneniam.

Oddiel 2

Stupne a druhy národných výborov
§ 8
V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné výbory a v krajoch krajské národné výbory.
§ 9
(1) V obci, ktorú na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor ako strediskovú obec (ďalej len „stredisková obec“), vykonáva miestny národný výbor rozšírenú pôsobnosť.
(2) So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí; o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.
(3) Krajský národný výbor môže na návrh okresného národného výboru určiť, že miestny národný výbor pre niekoľko obcí má pôsobnosť ako miestny národný výbor v strediskovej obci.
§ 10
(1) Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.
(2) Mestské národné výbory sa členia na kategórie.
(3) V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie“); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda.
(4) V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory druhej kategórie“); tieto obce určí krajský národný výbor.
(5) V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.
§ 11
(1) V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.
(2) V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.
§ 122)
V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.
§ 12a
V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory, v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady.3)

Druhá hlava

POSLANCI
§ 13
(1) Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby
a) miestny národný výbor mal najmenej
9 poslancov v obciach do300 obyvateľov,
11 poslancov v obciach do600 obyvateľov,
17 poslancov v obciach do1 500 obyvateľov,
25 poslancov v obciach do5 000 obyvateľov,
40 poslancov v obciach nad5 000 obyvateľov;
b) miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor mal najmenej
25 poslancov v obciach do1 500 obyvateľov,
30 poslancov v obciach do2 500 obyvateľov,
35 poslancov v obciach do5 000 obyvateľov,
50 poslancov v obciach do10 000 obyvateľov,
60 poslancov v obciach do20 000 obyvateľov,
80 poslancov v obciach do50 000 obyvateľov,
85 poslancov v obciach nad50 000 obyvateľov;
c) okresný národný výbor mal najmenej
60 poslancov v okresoch do 80 000 obyvateľov,
80 poslancov v okresoch s väčším počtom obyvateľov;
d) krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;
e) mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej 80 poslancov;
(2) Obvodný národný výbor určí počet svojich poslancov podľa odseku 1 písm. b).
§ 14
(1) Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru, zvlášť sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena ktorých bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a udržiava s nimi stále spojenie.
(2) Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti najmenej raz ročne.
§ 15
(1) Poslanec národného výboru je oprávnený najmä:
a) predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;
b) vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať bezodkladne a ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;
c) požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia môže požadovať aj od vedúcich organizácií založených, riadených alebo spravovaných národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;
d) odporúčať vedúcim organizácií založených, riadených alebo spravovaných národným výborom opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii vhodné opatrenia na nápravu;
e) požadovať od štátnych orgánov a organizácií, ktoré národný výbor nezaložil, neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;
f) zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;
g) zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti, oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali príslušným orgánom a organizáciám;
h) požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.
(2) Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné
a) poskytovať poslancovi pomoc pri plnení jeho úloh;
b) zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení najneskôr do 30 dní;
c) informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov občanov, ktoré im postúpil.
§ 16
(1) Poslanec národného výboru je povinný najmä:
a) aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami, s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;
b) podávať voličom správy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov a pripomienok a informovať o výkone svojej poslaneckej funkcie organizáciu združenú v Národnom fronte, ktorá ho navrhla za kandidáta pre voľby do národných výborov;
c) udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;
d) uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;
e) úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a skúsenosti v práci národného výboru.
(2) Poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode a zúčastňovať sa na ich rokovaniach.
§ 17
(1) Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva). Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie; to platí aj o členoch komisií národných výborov, ktorí nie sú poslancami.
(2) Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú odmenu. Ostatným poslancom a členom komisií, ktorí nie sú poslancami, poskytne organizácia, v ktorej sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, potrebné pracovné voľno s náhradou mzdy; vláda ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch môžu od národného výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere.
(3) Poslanec národného výboru môže pri výkone funkcie používať bezplatne hromadné dopravné prostriedky v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanoví vláda nariadením. Vláda nariadením podrobnejšie ustanoví aj poskytovanie odmien a náhrad skutočných výdavkov poslancom.

Tretia hlava

PÔSOBNOSŤ NÁRODNÝCH VÝBOROV

Oddiel 1

Základné ustanovenia
§ 18
Prvoradou úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja je najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného prostredia, o zlepšovanie úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, o výchovu mládeže, o utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov. Národné výbory sa starajú o súladný rozvoj ich územného obvodu, o účelné hospodárenie s pracovnými silami, o zvyšovanie efektívnosti investičnej výstavby, o hospodárne využívanie prírodných, finančných a hmotných zdrojov a o dodržiavanie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov.
§ 19
Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku
- utvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,
- oblastného plánovania,
- územného plánovania a stavebného poriadku,
- pracovných síl,
- ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- ochrany a využívania nerastného bohatstva,
- poľnohospodárstva,
- lesného a vodného hospodárstva,
- energetiky,
- hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi,
- financií a správy a ochrany národného majetku,
- zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu,
- služieb,
- dopravy a cestného hospodárstva,
- školstva,
- kultúry a informácií,
- zdravotníctva,
- sociálneho zabezpečenia,
- obrany štátu,
- ochrany verejného poriadku,
- požiarnej ochrany,
- všeobecnej vnútornej správy.
§ 20
(1) Národné výbory spravujú organizácie a zariadenia v odvetviach (úsekoch)
- školstva, najmä predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, školské výchovné zariadenia a školské účelové zariadenia,
- kultúry a ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- zdravotníctva, najmä ústavy národného zdravia,
- sociálneho zabezpečenia, najmä ústavy a iné zariadenia sociálnej starostlivosti,
- vnútornej správy, najmä archívy národných výborov a inšpekcie verejného poriadku,
- požiarnej ochrany.
(2) V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1 sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády a národného výboru vyššieho stupňa a v otázkach ich odborného vedenia aj smernicami ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) a národného výboru vyššieho stupňa.
§ 21
Na plnenie svojich úloh národné výbory riadia organizácie alebo zariadenia obstarávajúce
- verejnoprospešné služby (čistenie mesta a odvoz pevných domových odpadov, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a pod.),
- správu a údržbu domového majetku,
- miestne stavebníctvo,
- miestne dopravné služby a verejnú osobnú a nákladnú automobilovú dopravu,
- výstavbu, údržbu a správu ciest a miestnych komunikácií,
- platené služby (pranie a čistenie, opravárske činnosti vrátane autoopravárstva, zhotovenie vecí na zákazku, osobné služby, ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreácie a cestovný ruch, pohrebníctvo a pod.),
- miestnu výrobu,
- zásobovanie tuhými palivami,
- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,
- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti,
- zber druhotných surovín,
- iné špecializované činnosti (centralizovaná výroba pokrmov pre verejné a závodné stravovanie a pod.).
§ 22
(1) Riadenie štátnej hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.
(2) Hlavné úlohy hospodárskej organizácie riadenej národným výborom, zásady jej riadenia a vnútornej organizácie ustanoví štatút, ktorý podľa zásad schválených vládou vydá národný výbor, ktorý organizáciu riadi; podrobnosti o vnútornej organizácii upraví organizačný poriadok, ktorý podľa zásad ustanovených v štatúte vydá riaditeľ (vedúci) organizácie.
(3) Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom záujme.
(4) Ak obstarávajú činnosť uvedenú v § 21 rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje sa na ne ustanovenie § 20 ods. 2.
§ 22a
Ak národný výbor na obstarávanie činnosti uvedenej v § 21 založí štátny podnik, má voči nemu práva a povinnosti zakladateľa podľa osobitných predpisov.4) Ustanovenia § 7 a § 22 ods. 3 platia obdobne; povinnosť národného výboru nahradiť majetkovú ujmu upravujú osobitné predpisy.5)
§ 22b
Riaditeľ štátneho podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, zodpovedá za činnosť podniku a za výsledky jeho hospodárenia národnému výboru, ktorý ho založil, a pracovnému kolektívu štátneho podniku.6) Riaditeľ (vedúci) organizácie (zariadenia) zriadenej na plnenie úloh podľa § 21 zodpovedá za jej činnosť rade národného výboru.
§ 22c
Miestne národné výbory a mestské národné výbory udeľujú jednotlivým občanom povolenia na predaj tovaru a na poskytovanie iných služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky pre ich povoľovanie, obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, náležitosti tohto povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby, odnímanie udelených povolení a ich zánik upraví vláda nariadením.
§ 23
Národné výbory kontrolujú činnosť organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi nižších stupňov.
§ 24
(1) Národné výbory môžu
a) zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu a predkladať ho iným orgánom;
b) udeľovať čestné občianstvo obce (mesta), ceny národného výboru a iné verejné uznania.
(2) Ak nie je predpísané používanie štátneho znaku, môžu mestské (obvodné) národné výbory a organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom používať mestský znak. Iné orgány a organizácie môžu používať mestský znak len so súhlasom príslušného národného výboru.
§ 24a
(1) Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje územné obvody všeobecne záväzné nariadenia.
(2) Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných výborov vyšších stupňov.
(3) Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť vyhlásené. Vyhlásenie sa vykoná tak, že sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru vyvesí na jeho úradnej tabuli. Tento spôsob vyhlásenia je podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia národného výboru. Okrem toho sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru uverejní spôsobom v mieste obvyklým a všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov aj na úradných tabuliach miestnych národných výborov, obvodných národných výborov a mestských národných výborov.
(4) Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť pätnástym dňom nasledujúcim po dni jeho vyhlásenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, môže národný výbor ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť už dňom vyhlásenia.
(5) Všeobecne záväzné nariadenia národného výboru musia byť každému prístupné na národnom výbore, ktorý ich vydal. Na miestnych národných výboroch, obvodných národných výboroch a mestských národných výboroch musia byť prístupné aj všetky všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov, ktoré sa vzťahujú na ich územné obvody.
§ 24b
Národné výbory vydávajú potvrdenia a vyhotovujú správy pre potreby občanov, štátnych orgánov a organizácií, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
§ 24c
(1) Ak v dôsledku živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti dôjde k ohrozeniu hospodárskeho alebo verejného života v obci alebo v meste, miestny národný výbor v strediskovej obci, mestský národný výbor a v obciach, v ktorých takéto národné výbory nepôsobia, okresný národný výbor, môže socialistickým organizáciám uložiť povinnosť poskytnúť osobnú a vecnú pomoc pri odstraňovaní následkov tejto udalosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na ukladanie tejto povinnosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(2) Organizácii, ktorá poskytla osobnú a vecnú pomoc, patrí náhrada účelne vynaložených výdavkov. Právo na náhradu výdavkov môže oprávnená organizácia uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď ich zistila, najneskôr do dvoch rokov od ich vzniku; inak toto právo zanikne. Právo na náhradu výdavkov sa uplatňuje na národnom výbore, ktorý povinnosť uložil podľa odseku 1. Tento národný výbor rozhoduje o náhrade výdavkov a túto náhradu poskytuje.
(3) Ak organizácia bez závažného dôvodu v určenej lehote nesplní povinnosť uloženú podľa odseku 1, národný výbor jej môže uložiť pokutu do 200 000 Kčs. Ak uložená povinnosť nebola splnená ani v novej určenej lehote, národný výbor môže opätovne uložiť pokutu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď došlo k nesplneniu uloženej povinnosti.
(4) Pokuta je príjmom národného výboru, ktorý ju uložil.
§ 24d
(1) Organizácii, ktorá neudržiava čistotu a poriadok na pozemku, ktorý užíva, a tým naruší vzhľad obce alebo mesta, miestny národný výbor a mestský národný výbor môže uložiť pokutu do 20 000 Kčs.
(2) Organizácii, ktorá znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest, môže miestny národný výbor a mestský národný výbor uložiť pokutu do 50 000 Kčs.
(3) Pokutu možno uložiť, ak osobitný predpis neustanovuje za konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 inú sankciu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď došlo ku konaniam uvedeným v odsekoch 1 a 2.
Zobrazit všechna ustanovení (559)

Přihlaste se pro poznámky, oblíbené a upozornění

Registrace zdarma Přihlásit se
Hodnocení:

Komentáře 0

Pro psaní komentářů se prosím přihlaste.

Informace o předpisu

CitaceÚplné znění zákona č. 157/1988 Sb., Zákon o národných výboroch (úplné znenie, ako vyplýva pre Slovenskú socialistickú republiku z neskorších zákonných zmien a doplnkov)
Typ předpisu-
Autor-
SbírkaSbírka zákonů
Datum vyhlášení14.10.1988
Účinnost od-
Účinnost do-
Stav Platný
Znění předpisu má informativní charakter.

Spolupracující weby

Založení s.r.o. Virtuální sídla a zakládání společností
MojeDatovka.cz Databáze a vyhledávání datových schránek
ČeskéFirmy.online Katalog a hodnocení českých firem
Oblíbené
Historie prohlížení
Tento web používá cookies pro zajištění správného fungování, analýzu návštěvnosti a zobrazování reklamy. Více informací
Nastavení cookies

Vyberte, které kategorie cookies chcete povolit.