Ústavný súd zistil č. 83 / 1999 Zb.
Ústavný súd dospel k záveru z 31. marca 1999 o návrhu na zrušenie článku 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
11.05.1999
83
POKUTY
Ústavný súd
Za Českú republiku
Dňa 31. marca 1999 Ústavný súd v pléne rozhodol o návrhu sťažovateľa O. Z. zrušiť článok 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii,
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Praha-západne od 22. apríla 1996, sp. zn. 4 C 814 / 95, sťažovateľ (žiadateľ) rozhodol proti žalovanému F. a E. E. E. (ďalej len "obžalovaní"), že žalovaní boli povinní vystaviť dom sťažovateľa č. 67 v K. P. so stavebnou časťou č. 67. 172 a záhradné č. K. P.
Rozsudokom zo 16. januára 1997 č. 28 Co. 623/96-65 regionálny súd v Prahe zmenil a doplnil rozsudok Okresného súdu zamietnutím žaloby o vydanie stavebného pozemku č. 172 a záhrady č. 548/8, všetko na katastrálnom území K. P., inak bol rozsudok Súdu prvého stupňa potvrdený.
Rozsudkom Najvyššieho súdu z 25. novembra 1997 č. 2 Cdon 1109 / 97-83 bolo odvolanie sťažovateľa proti tej časti rozsudku regionálneho súdu v Prahe, ktorá bola zmenená a doplnená rozsudkom Súdu prvého stupňa, zamietnuté. V preambule svojho rozsudku sa Najvyšší súd odvolával najmä na § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. o mimosúdnej rehabilitácii, podľa ktorej sa príjemcovi nevydáva pôda, pre ktorú bolo zriadené právo na osobnú spotrebu. Ak sa podľa zákona č. 119 / 1990 Z. z. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov zruší rozsudok v trestnom konaní vrátane rozsudku o prepadnutí majetku - tak, ako sa to urobilo v prípade, ktorý je predmetom súdneho konania -, osoba v oblasti rehabilitácie dostane nároky vyplývajúce z uvedených zrušených vyhlásení. Toto však nepredstavuje obnovenie práva na majetok v prípade pôvodného vlastníka, čo by mu umožnilo "prebrať si vlastnícke právo" a na základe "titulu vlastníka" požadovať vydanie opatrenia stiahnutého podľa všeobecného práva (§ 126 - predtým § 132 Občianskeho zákonníka). Dokonca aj v tomto prípade sa hovorí, že ide o reštitúciu, ktorá sa musí uplatňovať spôsobom a za podmienok ustanovených osobitným "ústavným" zákonom, na ktorý sa odvoláva zákon 119 / 1990. Otázku majetku podľa reštitúcie nemožno vykonať, ak nie sú splnené podmienky tohto práva.
Podľa názoru Najvyššieho súdu § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. nerozlišuje medzi zastavanými a nepostavenými pozemkami - ako tvrdí sťažovateľ - a domnienka, že zákonodarca mal v tomto prípade len nepostavený pozemok (poznámka: tvrdenie sťažovateľa o otázke zastavaného pozemku a záhrady bolo v tomto prípade zamietnuté) preto nemá právny základ, a to ani z hľadiska logického alebo historického výkladu, ktorý nemožno preklenúť. Predmetné ustanovenie sa teda vzťahuje na všetky pozemky, na ktoré bolo v minulosti založené právo na osobné použitie, aj keď je teraz dôsledkom zmeny tohto práva na vlastnícke právo odporcu.
V ústavnej sťažnosti na rozsudok Najvyššieho súdu sťažovateľ najmä uviedol, že porušuje svoje ústavné práva podľa článkov 11 a 36 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a 90 Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"). Sťažovateľ zastáva názor, že § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. mal svoj patričný dôvod a účel len vtedy, keď existovalo právo na osobné použitie. Novela Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 509 / 1991 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 1992 však zrušila a nahradila Ústav osobného využívania spolkovej krajiny. Podľa článku 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka to nebolo výslovne dotknuté článkom 8 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z. o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon o rope," ktorým sa ustanovilo právo na osobnú spotrebu. Preto neexistoval žiadny rozumný dôvod, aby sa zabezpečilo, že pri uplatňovaní zákona č. 87 / 1991 Z. z. sa nevydala pôda, pre ktorú bolo kedysi stanovené právo na osobnú spotrebu, a naopak, že pôda tohto druhu bola vydaná podľa zákona o pozemkoch, ak obe kategórie mali spoločnú skutočnosť, že fyzické osoby nadobudli takýto pozemok od štátu v rozpore s ustanoveniami platnými v tom čase.
Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že zákonodarca v snahe čo najrýchlejšie vykonať mimosúdne reštitúcie sformuloval článok 8 ods. 4 zákona č. 87/1991 veľmi stručne a nemohol zohľadniť ďalekosiahlu transformáciu osobného využívania pozemkov vo vlastníctve novšie uvedenej zmeny občianskeho zákonníka. Názor Najvyššieho súdu je preto nesprávny, pretože uprednostňuje "pozitívny výklad" a neberie do úvahy, že "na základe svojho rozhodnutia vedome vytvára protizmyslový a úplne nežiadúci vzťah medzi resituentom domu a vlastníkom budovy a okolitého pozemku, ktorý v tom čase nadobudol všetky nehnuteľnosti v rozpore s predpismi." Všeobecná časť reštitúcie majetku podobného druhu bola údajne vykonaná mimosúdnymi dohodami a reštaurátorom boli vydané domy s stavebným pozemkom a záhradami; Podľa niektorých sudcov všeobecných súdov boli vydané nielen budovy, ale aj pozemky patriace k budovám.
Sťažovateľ preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a zároveň navrhnúť, aby článok 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. by sa mali zrušiť z dôvodu "uľahčenia mimosúdnej a najmä súdnej praxe ."
Uznesením prvej komory ústavného súdu z 28. apríla 1998, sp. zn. I. ÚS 118 / 98 bolo konanie o ústavnej sťažnosti podľa článku 78 ods. 1 zákona 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde pozastavené a návrh na zrušenie tohto ustanovenia bol predložený na rozhodnutie podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy súdu v plnom rozsahu.
Ústavný súd najprv položil otázku, či formálne podmienky platnosti sporného ustanovenia zákona č. 87 / 1991 Zb. V tejto súvislosti správa o 13. spoločnom zasadnutí Parlamentu ľudu a Snemovne národov (VI. volebné obdobie, 3. časť, 905 a 906) a správa o 6. zasadnutí Snemovne národov (VI. parlamentné obdobie, 21. februára 1991, s. 28) odhalili, že 21. februára 1991 zákon o mimosúdnej rehabilitácii schválila potrebná väčšina členov Spolkového zhromaždenia (86 poslancov v Snemovni ľudu (proti 25 členom a 13 poslancom sa zdržalo hlasovania) a 96 poslancov v Snemovni národov (proti 24 poslancom a 9 zdržania sa hlasovania). Potom ho podpísali príslušné ústavné orgány a riadne vyhlásili v zbierke zákonov. Tento zákon bol preto prijatý a vydaný v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným spôsobom (§ 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.). Okrem toho to Ústavný súd zistil už v zistení uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 164 / 1994 Z. z. (Pl. ÚS 3 / 94) a nachádzajúcom sa v Zbierke zákonov pod č. 153 / 1998 Z. z. (Pl. ÚS 24 / 97).
Strana konania - Poslanecká komora parlamentu Českej republiky - sa vyjadrila k uvedenému návrhu podľa článku 69 zákona o Ústavnom súde. Podľa článku 48 ods. 2 a článku 49 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Zb. Ústavný súd požiadal o pripomienky aj ministerstvo poľnohospodárstva a ústredného krajinského orgánu.
Vo svojich pripomienkach poslanecká komora uviedla, že zrušenie napadnutého § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. by znamenalo zásadný prelom v existujúcom zákone o mimosúdnej rehabilitácii. Vzhľadom na novelu Občianskeho zákonníka implementovanú zákonom č. 509 / 1991 Z. z., ktorým sa podporilo právo na osobné užívanie pozemkov na majetkové právo, predložený návrh znamená "zrušenie jedného vlastníckeho práva na úkor práva iného." To by údajne viedlo k de facto negatívnej právnej istote vlastníctva majetku. Predmetný návrh má byť protiústavný, pretože podľa článku 11 je charta možná len vo verejnom záujme, na základe zákona a na náhradu škody, vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke práva. Návrh sťažovateľa tiež údajne presahuje logiku zákona o mimosúdnej rehabilitácii, ktorého cieľom je čiastočne zmierniť majetok a iné nespravodlivosti spáchané počas príslušného obdobia komunistickým režimom.
Zákon č. 87 / 1991 Z. z. o mimosúdnej rehabilitácii bol schválený potrebnou väčšinou členov Federálneho zhromaždenia CSFR 29. apríla 1991 (poznámka: v skutočnosti už bol zákon schválený 21. februára 1991), podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a riadne vyhlásený.
Ministerstvo poľnohospodárstva - Ústredný úrad nehnuteľností vo svojom argumente uviedol, že napadnutý § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. - na rozdiel od zákona o pozemkoch - doslovne nevylučuje prípady, keď právo na osobnú spotrebu získala fyzická osoba v rozpore s predpismi platnými v tom čase alebo za cenu nižšiu, ako je cena zodpovedajúca platným cenovým predpisom alebo na základe nezákonnej výhody pre nadobúdateľa. Otázkou je, či skutočnosť, že napadnutý § 8 ods. 4 tohto zákona doslova neuvádza okolnosti protiprávneho alebo protiprávneho práva na osobnú spotrebu, vylučuje možnosť poskytnúť takúto pôdu oprávnenej osobe, ak súd zistí, že došlo k opísanému spôsobu nadobudnutia práva na osobnú spotrebu nadobúdateľom alebo osobou, ktorá je mu blízka. Podľa článku 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Z. z. je možné, že fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý ju získal za okolností uvedených v článku 6 tohto zákona, môžu byť povinné aj pri nadobudnutí veci buď v rozpore s ustanoveniami platnými v čase, alebo na základe nezákonnej výhody osoby, ktorá ju nadobudla. Toto ustanovenie sa preto vzťahuje na nadobudnutie prípadu od štátu, "bez toho, aby sa pojem nadobudnutie vzťahoval výlučne na majetkové právo." Rozdiel v prístupe k osobnému majetku a majetku vlastnenému fyzickými osobami je údajne založený na skutočnosti, že predmetný pozemok vlastnil štát k dátumu uplatnenia zákona č. 87 / 1991 Z. z. k dátumu uplatnenia zákona č. 87 / 1991 Z. z..
Podľa názoru Ministerstva poľnohospodárstva - Ústredného úradu nehnuteľností sa právo na osobné použitie (zrušené zákonom č. 509 / 1991 Z.z.) úplne líšilo od iných práv na užívanie a malo mnoho vlastníckych vlastností. Podliehal podobnému režimu ako vlastnícke právo k majetku "pridelené štátom na vlastníctvo fyzických osôb": napr. neobmedzené dedičné právo získané na náhradu škody a bolo možné ho zrušiť len za podmienok uplatniteľných na vyvlastnenie.
V prípade nadobudnutia práva na osobné užívanie pozemku na výstavbu alebo založenie záhrady sa uvádza, že nie je možné vylúčiť prípady, že sa to stalo vo vzťahu k nadobúdateľovi za okolností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Zb. Ochrana práva na osobné užívanie pozemkov podľa článku 8 ods. 4 zákona by preto nemala byť absolútna, ale mala by zohľadňovať okolnosti nezákonnej výhody pre nadobúdateľa, ktorá je podobná situácii v zákone o pôde. Ministerstvo poľnohospodárstva - Ústredný úrad nehnuteľností však neodporúča zrušenie § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. "keďže by to mohlo viesť k neoprávnenému odňatiu ochrany práva nadobudnutého čestne v súlade s právnymi predpismi platnými v tom čase."
Moja vlastná analýza:
Sťažovateľ žiada zrušenie § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia "krajina, pre ktorú bolo stanovené právo na osobné použitie, sa nevydáva príjemcovi."
Ústavný súd pri prijímaní rozhodnutí podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy vychádza najmä zo zásady ústavne vyhovujúceho výkladu a uplatňovania právnych predpisov. To znamená, že "v situácii, keď ustanovenie právnych predpisov umožňuje dva rozdielne výklady, z ktorých jeden je v súlade s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami uvedenými v článku 10 ústavy a druhý je v rozpore s týmto ustanovením, neexistuje dôvod na zrušenie tohto ustanovenia. Vo svojej žiadosti je úlohou všetkých štátnych orgánov interpretovať ustanovenie ústavným spôsobom" (pozri napríklad náhľad sp. zn. pl. ÚS 5 / 96, Ústavný súd Českej republiky: Zbierka nálezov a uznesení, Sv. 6, C. H. Beck, Praha, 1997, s. 203 - nález bol vyhlásený pod č. 286/1996 Zb.).
V prejednávanej veci teda Ústavný súd skúmal, či sporné ustanovenie možno vykladať a uplatňovať ústavným spôsobom, aby jeho zrušenie nebolo potrebné, alebo či jeho ústavný výklad a uplatňovanie nie je možné. V tomto prípade by Ústavný súd nemal inú možnosť ako zrušiť sporné ustanovenie.
Odvolateľ najmä tvrdí, že sporné ustanovenie malo zmysel len v čase, keď existovalo právo na osobnú spotrebu a že neexistuje dôvod na to, aby bola pôda, pre ktorú bolo právo na osobnú spotrebu ustanovené, vydané podľa zákona o spolkovej krajine a nie podľa zákona č. 87 / 1991 Z. z., ak fyzické osoby nadobudli pozemok od štátu v rozpore s ustanoveniami platnými v tom čase.
Ústavný súd s týmto názorom nesúhlasí.
Je pravda, že ak by existoval rozpor medzi zákonom o pozemkoch a zákonom č. 87 / 1991 Zb. to by spočívalo v tom, že podľa zákona o spolkovej krajine majetok, pre ktorý bolo stanovené právo na osobnú spotrebu, by mohol byť vydaný oprávnenej osobe (za predpokladu, že... "fyzická osoba nadobudla majetok buď v rozpore s ustanoveniami platnými v tom čase, alebo na základe nezákonnej výhody " - § 8 ods. 1 zákona o spolkovej krajine), zatiaľ čo podľa zákona č. 87 / 1991 by napadnutý § 8 ods. 4 predstavoval absolútnu prekážku v otázke takej pôdy, pre ktorú bolo právo na osobnú spotrebu stanovené, existovalo by protirečenie protiústavnej povahy. Článok 11 ods. 1 Charta vlastníkov má rovnaký právny obsah a ochranu, čo znamená, že zákonodarca výslovne zakotvil zásadu rovnosti vlastníctva. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu článok 11 Charty chráni len právo na vlastníctvo, ktoré je už zriadené, existujúce a nielen nárokované právo na ne. Nemožno však prehliadnuť, že § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. sa nevzťahuje na existenciu vlastníckeho práva, ale len na otázku pozemkov, na ktoré by mal nárok za iných okolností. To znamená, že toto ustanovenie predstavuje len prekážku pre skutočnú problematiku pozemkov, ktorá spočíva v tom, že pôvodný vlastník nemôže prevziať svoje právo na majetok, ale dostáva len finančnú náhradu (§ 8 ods. 5 zákona).
Za týchto okolností sa ústavný súd zaoberal otázkou, či je rozpor, ktorý vzniesol sťažovateľ, skutočný alebo len zjavný, t. j. či ho možno preklenúť ústavne zodpovedajúcim výkladom alebo nie.
V tejto súvislosti Ústavný súd konštatuje, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Z. z. (na ktoré sa vo svojich pripomienkach odvoláva aj Ministerstvo poľnohospodárstva - Ústredný úrad nehnuteľností) "fyzické osoby, ktoré vec získali od štátu, ktorý ju získal za okolností uvedených v § 6 zákona, v prípadoch, keď tieto osoby nadobudli vec buď v rozpore s ustanoveniami platnými v čase, alebo na základe nezákonnej výhody osoby, ktorá ju získala, ako aj osoby blízke tým osobám, ktoré boli na ňu prevedené."
Podľa ústavného súdu sa toto ustanovenie musí vykladať tak, aby sa netýkalo len osôb, ktoré získali vlastníctvo veci za vyššie uvedených podmienok, ale aj tých, ktoré získali osobné využitie veci. Odsek 4 ods. 2 tohto zákona výslovne neodkazuje na obmedzenie nadobúdacích práv len na nadobudnutie vlastníctva; okrem toho nemožno prehliadať, že právo na osobné užívanie pozemkov sa úplne líšilo od iných práv na užívanie a malo mnohé vlastnícke vlastnosti. Zároveň je potrebné mať pri výklade tohto ustanovenia na pamäti samotný zmysel pre reštitúciu, ktorý spočíva v zmierňovaní následkov určitého majetku a iných nespravodlivostí. V tomto duchu sa musia vykladať aj pravidlá vrátenia; To znamená, že je potrebné zvoliť spôsob výkladu, ktorý je zameraný na to, aby sa prípad vrátil pôvodným vlastníkom (príjemcom) vo všetkých prípadoch, keď neexistujú žiadne nové nespravodlivosti.
Od tohto všeobecného východiskového bodu Ústavný súd dospel k záveru, že je v súlade s významom zákona č. 87 / 1991 Z. z., najmä v súvislosti s ustanoveniami o reštitúcii iných osôb, ak sa sporné ustanovenie interpretuje v tom zmysle, že pozemok, pre ktorý bolo zriadené právo na osobnú spotrebu, je tiež vydaný oprávnenej osobe, ak ju má vo vlastníctve fyzická osoba, ktorá nadobudla právo na jej osobné použitie, presne v súvislosti s nadobudnutím majetku na pozemku, ktorý je založený za podmienok stanovených v oddiele 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Zb.
Z uvedeného teda vyplýva, že § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. nemožno vykladať samostatne, ale len vo vzťahu k ustanoveniam iných, najmä k jeho článku 4 ods. 2. Preto možno dospieť k záveru, že hoci pozemok, na ktorom bolo zriadené právo na osobnú spotrebu, nebude vydaný oprávnenej osobe, len ak by mohol vyvolať novú nespravodlivosť, to znamená, ak by vec vydala fyzická osoba, ktorá ju nezískala od štátu v rozpore s platnými ustanoveniami alebo na základe nezákonnej výhody osoby, ktorá ju získala, alebo ak by vec mala byť vydaná za týchto podmienok osobami blízkymi tým osobám, ktoré boli na ňu prevedené. V prípadoch protiprávnej výhody alebo nadobudnutia v rozpore s pravidlami platnými v tom čase, ako už bolo uvedené, je však vždy potrebné zvážiť prípady, keď nadobudnutie práva na užívanie pozemku osobami nastalo v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti na výstavbu na pozemku a majetok na výstavbu je vytvorený za podmienok stanovených v § 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Zb.
Naopak, nepochybne to nebol zámer zákonodarcu chrániť práva tých fyzických osôb, ktoré nadobudli vec v rozpore s ustanoveniami platnými v tom čase alebo na základe nezákonnej výhody podľa článku 4 ods. 2 zákona č. 87 / 1991 Zb. V praxi teda verejné orgány nemôžu vidieť článok 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. ako "absolútny "prekážka v otázke pozemkov, ale len ako všeobecná prekážka, ktorá v konkrétnom prípade nemôže zabrániť prejednávaniu prípadu, keď sú splnené podmienky článku 4 ods. 2 zákona.
Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že sporné ustanovenie má zmysel len vtedy, ak existuje právo na osobnú spotrebu, ústavný súd sa domnieva, že nie je opodstatnené. Aj keď je pravda, že podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na osobnú spotrebu pozemkov bývalým k 1. januáru 1992 zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby (poznámka: táto skutočnosť poukazuje aj na značnú hmotnú blízkosť k majetku a právo na osobné užívanie pozemku, ako sa uvádza inde), nemožno dospieť k záveru, že sporné ustanovenie je protiústavné. § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. preto Ústavný súd nezistil z tohto dôvodu ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. nepovažoval za protiústavné, pretože sa vzťahuje na pôdu, pre ktorú bolo v minulosti zriadené právo na osobné použitie, hoci už je v režime vlastníctva.
Keďže existuje možnosť ústavného výkladu sporného ustanovenia, ústavný súd zamietol návrh na zrušenie článku 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Zb. (§ 82 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Zb.).
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Kessler v. r.
V tomto prípade zaujal iné stanovisko v súlade s článkom 14 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde, sudca JUDr. Pavel Varvarovský.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 83 / 1999 Z. z. o návrhu na zrušenie § 8 ods. 4 zákona č. 87 / 1991 Z. z. o mimosúdnej rehabilitácii |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 11.05.1999 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0